EuropskeNoviny.sk
Dnes vyšiel Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016. Ide o v poradí piate vydanie dokumentu, v ktorom Európska komisia mapuje vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ a zároveň hodnotí plnenie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 v oblasti vzdelávania.
Správa konštatuje, že pokiaľ ide o investície do vzdelania verejné výdavky na vzdelávanie v EÚ po troch rokoch začali opäť rásť. V šiestich členských krajinách, vrátane Slovenska, bol tento nárast vyšší ako 5 % (Bulharsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rumunsko). Desať členských štátov výdavky na vzdelávanie v roku 2014 znížilo.
Tohtoročné vydanie Monitora vyzdvihuje dôležitú úlohu vzdelávania v procese integrácie utečencov a migrantov. V porovnaní s domácim obyvateľstvom však migranti dosahujú slabšie výsledky. Niektoré členské krajiny už zaviedli opatrenia aby tento problém lepšie zvládali. Rakúsko napríklad zaviedlo prechodné triedy na úrovni škôl odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a vo všeobecnom vzdelávaní. V Nemecku sa rokuje o nábore viac ako 40 000 učiteľov a tisícok sociálnych pracovníkov, aby sa podporilo vytvorenie asi 300 000 nových miest vo vzdelávacom systéme.
Čo hovorí správa o Slovensku?
Verejné výdavky na vzdelávanie dosiahli v roku 2014 4,1 % HDP, čo je výrazne menej ako priemer EÚ vo výške 4,9 %. Podobnú alebo nižšiu úroveň zaznamenali len štyri ďalšie členské štáty.
V kľúčových ukazovateľoch stratégie Európa 2020 Slovensko za priemerom EÚ zaostáva najmä v podiele populácie s dosiahnutým terciárnym vzdelaním (28,4% v porovnaní s 38,7% v EÚ), v účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní (3,1% v porovnaní s 10,7% v EÚ), ako aj v miere zamestnanosti čerstvých absolventov (75,2% v porovnaní s 76,9 v EÚ). Slovensko naopak dosahuje výrazne lepší výsledok v indikátore predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy – 6,9% v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 11%.
Správa o Slovensku sa týka oblastí, ktoré sú v súlade s odporúčaním Európskej komisie: zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania zvyšovaním atraktívnosti učiteľského povolania a posilňovaním účasti rómskych detí na všeobecnom vzdelávaní už od raného detstva. Správa analyzuje potrebu investovania do vzdelávania s cieľom riešiť demografické problémy a problémy kvalifikácie. Rovnako sa venuje aj potrebe modernizácie školského, ako aj vysokoškolského vzdelávania.
