EuropskeNoviny.sk
Tohtoročné vydanie Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy Komisie prináša informácie o pokroku dosiahnutom pri plnení dôležitých cieľov EÚ, ale zároveň sa v ňom zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich vzdelávacie systémy boli relevantnejšie a inkluzívnejšie, najmä pokiaľ ide o integráciu nových utečencov a migrantov.
Európa potrebuje účinné systémy vzdelávania, aby mladí ľudia mohli získať zručnosti, ktoré potrebujú na účasť na živote spoločnosti a na rozvoj svojej kariéry. Školy, univerzity a inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy sú základnými kameňmi rastu, zamestnanosti, inovácie a sociálnej súdržnosti. V uverejnenom vydaní Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy 2016 Európska komisia analyzuje súčasnú situáciu systémov Európskej únie a jednotlivých členských krajín a naznačuje, že členské štáty majú pred sebou dvojitú úlohu – zabezpečiť primerané finančné investície a poskytovať kvalitné vzdelávanie pre mladých ľudí bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú, vrátane utečencov a migrantov.
Komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics v tejto súvislosti uviedol: „Systémy vzdelávania v Európe môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení dôležitých problémov, akými sú napr. pretrvávajúca nezamestnanosť mladých ľudí a pomalý hospodársky rast, ako aj nových výziev, akou je utečenecká kríza. Vzdelávanie však môže svoju úlohu plniť len vtedy, ak prináša dobré výsledky. Dnes viac ako kedykoľvek predtým musíme zabezpečiť, aby vzdelávanie umožnilo mladým ľuďom stať sa aktívnymi a nezávislými občanmi a nájsť si prácu, ktorá ich bude napĺňať. A nejde len o zabezpečenie udržateľného rastu a inovácie, ale o spravodlivosť.“
Komisia podporuje členské štáty pri reforme a zlepšovaní ich systémov vzdelávania prostredníctvom spolupráce v oblasti politík, referenčného porovnávania a financovania programov ako napr. Program Erasmus+. Monitor je neoddeliteľnou súčasťou tejto činnosti. Tým, že predstavuje množstvo politických opatrení, ktoré boli odskúšané v praxi, a podporuje dialóg, pomáha členským štátom pri zlepšovaní ich systémov vzdelávania.
Pokiaľ ide o investície do vzdelania, z najnovších údajov Monitora (za rok 2014) vyplýva, že verejné výdavky na vzdelávanie v EÚ začali opäť rásť po troch po sebe nasledujúcich rokoch poklesu. Celoeurópske verejné investície do vzdelávania vzrástli o 1,1 % ročne. Nárast investícií zaznamenali asi dve tretiny členských štátov. V šiestich krajinách bol tento nárast vyšší ako 5 % (Bulharsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rumunsko a Slovensko). Naopak desať členských štátov znížilo v roku 2014 výdavky na vzdelávanie v porovnaní s rokom 2013 (Belgicko, Cyprus, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Litva, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko).
Zároveň je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, aby sa systémy vzdelávania stali inkluzívnejšími. Vzdelávanie je významnou hybnou silou integrácie mladých ľudí z prostredia migrantov. V porovnaní s domácim obyvateľstvom však migranti dosahujú slabšie výsledky. V roku 2015 sa v tejto kategórii zaznamenala vyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky (19 %) a nižší počet absolventov terciárneho vzdelávania (36,4 %) než v prípade domáceho obyvateľstva (10,1 % a 39,4 %).
To znamená, že členské štáty potrebujú zintenzívniť svoje úsilie, a to najmä vzhľadom na nárast počtu utečencov a migrantov, ktorí prichádzajú do EÚ (1,25 milióna osôb v roku 2015 v porovnaní so 400 000 osobami v roku 2013). Približne 30 % novo prichádzajúcich osôb je mladších ako 18 rokov a väčšina z nich má menej ako 34 rokov. Vzhľadom na ich mladý vek je vzdelanie mimoriadne účinným nástrojom pri podpore ich integrácie do spoločnosti.
Z Monitoru vyplýva, že o riešenie tohto problému sa usiluje viacero členských štátov. V správe sa poukazuje na niekoľko opatrení, počnúc značnou podporou z rozpočtu až po konkrétne a inovačné opatrenia s cieľom riešiť problém nedostatkových a chýbajúcich zručností. Rakúsko napríklad zaviedlo prechodné triedy na úrovni škôl odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a vo všeobecnom vzdelávaní. V Nemecku sa rokuje o nábore viac ako 40 000 učiteľov a tisícok sociálnych pracovníkov, aby sa podporilo vytvorenie asi 300 000 nových miest v jeho vzdelávacom systéme, a to od predškolského vzdelávania a starostlivosti po OVP. Švédsko zreformovalo pravidlá pre prijímanie a vzdelávanie nových študentov a v rámci reformy zaviedlo systém pre včasné hodnotenie zručností (do dvoch mesiacov po príchode na školu). Fínsko zvýšilo finančnú podporu pre obce na účely organizácie prípravných kurzov. Francúzsko plánuje popri iných iniciatívach zaviesť program „Otvorenie škôl pre rodičov v záujme úspešnej integrácie“ a Belgicko zvýšilo kapacitu prijímacích tried a počet učiteľov jazykov.
Súvislosti
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016, ktorý vypracovala Komisia, je piatym vydaním tejto výročnej správy, ktorá zachytáva vývoj európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy na základe širokej škály dôkazov. Meria sa ním pokrok Európy v súvislosti s plnením hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania, ktoré tvoria súčasť širšej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť.
Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politické opatrenia, ktoré by im mohli pomôcť lepšie reagovať na spoločenské potreby a potreby trhu práce. Správa zahŕňa porovnanie situácie v jednotlivých krajinách, 28 podrobných správ o jednotlivých krajinách a webovú stránku s doplňujúcimi údajmi a informáciami. Investičný plán pre Európu, program Erasmus+, európske štrukturálne a investičné fondy vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako aj program Horizont 2020 pomáhajú stimulovať investície a podporujú politické priority v oblasti vzdelávania.
