EuropskeNoviny.sk
Ekonomická štúdia prináša cenné informácie o možných vplyvoch budúcich obchodných dohôd a potvrdila správnosť prístupu EÚ, pokiaľ ide o systematickú ochranu ohrozených odvetví.
Európska komisia ministrom poľnohospodárstva členských krajín EÚ predstavila závery štúdie o kumulatívnych účinkoch 12 budúcich obchodných dohôd na agropotravinársky priemysel vrátane konkrétnych výsledkov, pokiaľ ide o výrobné ceny a objemy výroby sortimentu výrobkov, ktoré predstavujú 30 % hodnoty vývozu EÚ v tomto odvetví.
Štúdia ilustruje potenciál poľnohospodárskych výrobkov z EÚ na svetovom trhu, ale zároveň ukazuje aj zraniteľnosť určitých odvetví poľnohospodárstva. Vďaka podrobným znalostiam o potenciálnych účinkoch bude môcť Komisia počas rokovaní robiť informované rozhodnutia.
Obmedzenia dostupných metód znemožňujú podrobnejšiu analýzu úplného rozsahu poľnohospodárskych výrobkov. Nebolo možné podrobne vyčísliť možné prínosy v prípade dôležitých výrobkov, ktoré majú významný vývozný potenciál, ako je napríklad víno, olivový olej a spracované potraviny vo všeobecnosti (tvoria 70 % hodnoty vývozu agropotravinárskeho priemyslu EÚ), ani prínosy vyplývajúce z lepšej ochrany zemepisných označení.
Štúdia sa zameriava výlučne na účinky vyvolané recipročnou liberalizáciou dovozných ciel medzi EÚ a príslušnými obchodnými partnermi bez prihliadnutia na iné ustanovenia s ekonomickým účinkom (napr. obmedzenie necolných opatrení, najmä sanitárnych a fytosanitárnych opatrení). Mimo jej rámca je aj vplyv opatrení, ktoré EÚ prijíma na ochranu ohrozených odvetví v obchodných dohodách, ako je napríklad systematické využívanie obmedzených colných kvót.
Štúdia ako taká nepredstavuje prognózu ani odhad, ale je vysoko teoretickým hodnotením možných výsledkov úspešného uzatvorenia sledovaných dohôd.
Vo svojom komentári k tejto štúdii podpredseda Komisie Jyrki Katainen uviedol: „Z celkového hľadiska je vplyv na európsky vývoz kvalitných poľnohospodárskych výrobkov pozitívny. Zo štúdie vyplýva, že existujú určité zraniteľné oblasti, je však zameraná iba na jednu časť odvetvia poľnohospodárstva a nehodnotí viacero agropotravinárskych výrobkov s významným potenciálom rastu vývozu. Táto rovnováha je plne zohľadnená v stratégii EÚ pre obchodné rokovania, ktorej cieľom je chrániť naše ohrozené odvetvia opatreniami, ako sú napríklad colné kvóty, a zároveň vždy, keď je to možné, maximálne presadzovať naše záujmy.
Najmä rast v oblasti spracovaných potravín má takisto pozitívny dominový efekt na odvetvie prvovýroby. Vývoz poľnohospodárskych komodít z EÚ pomáha zachovať 1,4 milióna pracovných miest a od našej vývoznej schopnosti takisto závisí ďalších 650 000 pracovných miest v odvetví spracovaných potravín. Príkladom toho, že hospodárstvo EÚ ako celok výrazne profituje z obchodovania, je nedávna dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou.“
Komisár Hogan uviedol, že „niektoré členské štáty a zainteresované subjekty vyslovili obavy zo spoločného účinku dvojstranných obchodných dohôd, ktoré EÚ vyrokovala a o ktorých sa naďalej snaží rokovať. Táto štúdia je odpoveďou na uvedené obavy a vychádzajúc z pôvodných predpokladov ukazuje, že vplyv medzinárodných obchodných dohôd na poľnohospodárstvo a agropotravinársky sektor EÚ je vo všeobecnosti pozitívny.“
Komisár Hogan takisto zdôraznil, že „je dôležité si uvedomiť, že závery štúdie kumulatívneho vplyvu nepredstavujú prognózu úspešného uzavretia týchto 12 obchodných dohôd, keďže vychádzajú z veľmi špecifického súboru predpokladov, ktoré môžu alebo nemusia úplne alebo čiastočne odrážať rokovaciu pozíciu EÚ v týchto dohodách. V štúdii sa napríklad nepočíta s možným obmedzením necolných opatrení, pre ktoré v súčasnosti neexistujú spoľahlivé odhady. Uplatnenie colných kvót na citlivé výrobky, ktoré je obyčajne spojené s obchodnými rokovaniami, je dôležité na zachovanie rovnováhy v odvetví poľnohospodárstva EÚ, rovnako aj prínosy z vývozu prostredníctvom ochrany zemepisných označení EÚ.“
Očakáva sa, že mliekarenský priemysel a sektor bravčového mäsa v EÚ, teda dve odvetvia, ktoré majú v posledných rokoch problémy a ktoré v súčasnosti vykazujú známky oživenia, zaznamenajú výrazné zisky. Na druhej strane môžu byť ohrozené odvetvia hovädzieho mäsa a produkcie ryže, a to z hľadiska vplyvu na obchod a poklesu výrobných cien. Rozsah vplyvu na tieto rôzne výrobky je odlišný v závislosti od toho, či sa v rámci štúdie počíta s „ambicióznejším“ scenárom (úplná liberalizácia obchodu v prípade 98,5 % výrobkov a čiastočné 50 % zníženie colných kvót pri zvyšných výrobkoch) alebo „konzervatívnejším“ scenárom (úplná liberalizácia obchodu v prípade 97 % výrobkov a 25 % zníženie colných kvót v prípade ostatných výrobkov).
Výsledky tejto štúdie takisto potvrdili správnosť aktuálneho prístupu EÚ, ktorý spočíva v obmedzení liberalizácie dovozov citlivých poľnohospodárskych výrobkov vo všetkých obchodných rokovaniach. V prípade nedávno dosiahnutej dohody s Kanadou (CETA) EÚ pri nadobudnutí platnosti dohody odstráni 92,2 % svojich poľnohospodárskych colných kvót, a po siedmych rokoch tento podiel dosiahne 93,8 %. Postupne uplatňované colné kvóty v priebehu 5 rokov, ktoré sú v CETA dohodnuté pre hovädzie mäso, sa budú vzťahovať na 45 838 ton, čo predstavuje asi 0,6 % celkovej spotreby EÚ. Ďalším príkladom je ryža: v rámci obchodnej dohody s Vietnamom EÚ bude iba čiastočne liberalizovať dovozy ryže, pričom colné kvóty na ryžu predstavujú približne 8 % celkových dovozov EÚ, z čoho dve tretiny budú vyčlenené na ryžu nevyrobenú v EÚ alebo určenú na ďalšie spracovanie odvetvím produkcie ryže v EÚ.
Výsledky štúdie sa predložia ministrom poľnohospodárstva EÚ a ďalšie diskusie sa očakávajú na zasadnutí rady ministrov poľnohospodárstva EÚ, ktoré sa bude konať v januári pod vedením maltského predsedníctva.
Štúdia kumulatívnych vplyvov na poľnohospodárstvo nenahrádza širšie a podrobnejšie posúdenia vplyvu a posúdenia vplyvu na udržateľnosť, ktoré sa vykonávajú pre každé obchodné rokovanie.
