EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Jana Kiššová: Zákaz nedeľného predaja – viac škody ako úžitku
Kissova
Jana Kiššová, podpredsedníčka SaS. PHOTO: archív SaS.

Jana Kiššová: Zákaz nedeľného predaja – viac škody ako úžitku

Už po niekoľký krát sa objavila snaha o zákaz nedeľného predaja v obchodoch. K politikom sa opäť pridala aj cirkev. Alebo naopak? Okrem nezmyselného zásahu do slobody jednotlivca spôsobí zákaz výpadky v štátnom rozpočte, stratu tisícok pracovných miest a pokles tržieb obchodníkov. Všetko pod rúškom „aby bola rodina v nedeľu spolu.“

Sloboda jednotlivca patrí medzi najvyššie hodnoty vyspelej demokratickej spoločnosti, a pre mňa osobne je najvyššou hodnotou vôbec. Jej obmedzovanie je zvyčajne znakom extrémizmu a racionálne možno slobodu definovať ako individuálnu voľbu jednotlivca všade, kde jej uplatnenie neobmedzuje, nepoškodzuje a neohrozuje práva a slobodu iných. Takto definovanú slobodu možno vidieť v mnohých oblastiach každodenného života, napríklad aj v individuálnej voľbe organizácie času, a to bez ohľadu na to, či je pondelok alebo nedeľa. Zákaz nedeľného predaja nie je teda ničím iným ako legislatívne organizovanie voľného času v posledný deň týždňa. Komu prospeje takýto zákon? Občanom? Kto im dnes prikazuje nakupovať v nedeľu? Zamestnancom? Kto dnes prikazuje človeku pracovať v nedeľu alebo vybrať si prácu resp. zamestnávateľa, kde je predpoklad práce v nedeľu? Obchodníkom? Kto im dnes prikazuje mať otvorené prevádzky v nedeľu?

Zákaz nedeľného predaja sa akosi prirodzene spája s hodnotami a postojmi veriacich. Štát a jeho politickí predstavitelia naprieč celým politickým spektrom by rozhodne mali rešpektovať právo veriacich v nedeľu nenakupovať, či nepracovať. Je však veľmi otázne, či je úlohou štátu, zásadným spôsobom zasahovať do slobody jednotlivca prostredníctvom obmedzovania otváracích hodín obchodov.

Zavrieme v nedeľu aj nemocnice a benzínové pumpy?

Návrh zákazu nedeľného predaja však nie je len útokom na slobodu jednotlivca, ale aj útokom na sektor obchodu. Na rozdiel od obchodov nedeľná práca na čerpacích staniciach, letiskách, nemocniciach, či v cestovnom ruchu očividne nikomu neprekáža. Slovensko je sekulárny štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Rešpektujem, že Konferencia biskupov Slovenska vyzvala všetkých kresťanov, aby „nedeľu prežili v kruhu rodiny, venovali svoj čas Bohu a oddychu po namáhavej práci cez týždeň.” Nepochybne je dobré, že začínajú sami od seba a obrátili sa na svojich veriacich. Nesúhlasím ale s tým, aby sa v sekulárnej krajine plošne zavádzali pravidlá vyplývajúce z pravidiel akejkoľvek viery. Rešpektujem právo veriacich v nedeľu nenakupovať a nepracovať. Toto rozhodnutie však má byť slobodné a nie prikázané zákonom, ktorý napokon obmedzí úplne všetkých.

Viac..  EÚ zjednodušuje prístup menších podnikov k financovaniu prostredníctvom kapitálových trhov

Legislatíva Európskej únie umožňuje každej členskej krajine sa rozhodnúť o tom, či povolí alebo zakáže prácu v nedeľu. Európsky súdny dvor uznal, že právo voľby otváracích hodín v nedeľu závisí od historických, kultúrnych, turistických, sociálnych a náboženských zvyklostí každého členského štátu EÚ. Spolu 18 členských štátov umožňuje mať otvorené všetky druhy obchodov minimálne istú časť nedele (Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Veľká Británia). Ostatné krajiny k tejto téme pristupujú individuálne.

Vyššia nezamestnanosť a menej peňazí do štátnej pokladnice

Okrem zásahu do práv jednotlivca sa ako problematická javí aj finančná stránka veci. Zákaz nedeľného predaja okrem zvýšenia nezamestnanosti spôsobí nižší výber finančných prostriedkov na odvodoch a dani z príjmov, a strata sa zaznamená aj na príjmoch z DPH. Zákazom nedeľného predaja prídu o prácu tisíce ľudí a štát stratí nemalé príjmy do štátneho rozpočtu. Konkrétnejšie som to písala vo svojom staršom blogu.

V rámci ekonomického odhadu je nevyhnutné pamätať aj na sekundárne následky a dopad sa teda prejaví aj v rámci logistiky a výroby. Finálnym ekonomickým výsledkom bude rozpočtová strata štátu a strata súkromného sektora na nevyužitých výrobných prostriedkoch. Zanedbávať nemožno ani ďalšie následky napríklad v podobe nedeľnej nákupnej turistiky do zahraničia. Ešte negatívnejší však môže byť dopad na dotknutých jednotlivcov. Pre mnohých ľudí pracujúcich v maloobchode je strata zamestnania prílišným luxusom, ktorý si nemôžu dovoliť.

Tak teda: Stojí toto obmedzenie naozaj za to?

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila JANA KIŠŠOVÁ, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

O Jana Kiššová

Jana Kiššová
Predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov, podpredsedníčka strany Sloboda a Solidarita, poslankyňa NR SR /SaS/.

Odporúčame pozrieť

EU, Novy Zeland

EÚ a Nový Zéland začali rokovania o ambicióznej obchodnej dohode

Komisárka zodpovedná za obchod Cecilia Malmströmová a minister obchodu Nového Zélandu David Parker v novozélandskom …