Európska komisia chce posilniť bezpečnosť európskych občanov Európskym fondom na obranu

Predseda Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Únie z roku 2016 zdôraznil dôležitosť silnej Európy, ktorá môže brániť a chrániť svojich občanov doma aj v zahraničí – ambiciózny cieľ, ktorý nemožno dosiahnuť bez inovácie a združovania zdrojov v európskom obrannom priemysle. Akčný plán pre európsku obranu, ktorý schválila Komisia, napĺňa túto víziu.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker uviedol: „Aby sme zaručili našu spoločnú bezpečnosť, musíme investovať do spoločného rozvoja strategicky dôležitých technológií a vybavení – od pozemných, námorných, vzdušných a vesmírnych obranných spôsobilostí až po kybernetickú bezpečnosť. Na to je potrebná väčšia spolupráca medzi členskými štátmi a združovanie vnútroštátnych zdrojov. Ak sa Európa nebude starať o svoju bezpečnosť, nikto iný to za ňu neurobí.“ Silná, konkurencieschopná a inovatívna priemyselná základňa v oblasti obrany nám poskytne strategickú autonómiu.“

V rámci Akčného plánu v oblasti európskej obrany, Komisia navrhuje

1- Zriadenie Európskeho fondu na obranu, aby sa podporili investície do spoločného výskumu a vývoja obranných zariadení a technológií: navrhovaný fond by obsahoval dve „okná“, ktoré sa budú navzájom dopĺňať, ale budú sa líšiť v právnej štruktúre a rozpočtovom krytí.

• „Okno pre výskum“ na financovanie kooperatívneho výskumu inovatívnych obranných technológií, ako je elektronika, metamateriály, šifrovaný softvér alebo robotika. Komisia už v rozpočte EÚ na rok 2017 navrhla vyčleniť 25 miliónov EUR na obranný výskum a očakáva, že tieto pridelené rozpočtové prostriedky môžu do roku 2020 narásť až na celkových 90 miliónov EUR. Vo viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie po roku 2020 Komisia zamýšľa navrhnúť špecializovaný obranný výskumný program s odhadovanou sumou 500 miliónov EUR ročne.
• „Okno pre spôsobilosť“, ktoré by fungovalo ako finančný nástroj umožňujúci zúčastneným členským štátom nakupovať určité vybavenie spoločne a znižovať tým svoje náklady. Na spôsobilostiach by sa dohodli členské štáty, ktoré by vlastnili technológiu a vybavenie. Členské štáty by napríklad mohli znížiť náklady spoločnými investíciami do technológie drónov (bezpilotných lietadiel) alebo hromadným nákupom vrtuľníkov. Toto okno by malo byť schopné mobilizovať rádovo približne 5 miliárd EUR ročne. Aby Komisia spresnila tento odhad, začne rámcovú štúdiu.

2 – Podpora investícií do malých a stredných podnikov, začínajúcich podnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a iných dodávateľov pre obranný priemysel: Európske štrukturálne a investičné fondy a skupina Európskej investičnej banky (EIB) už poskytujú finančnú podporu na rozvoj viacerých činností dvojakého použitia. Komisia bude podporovať úsilie EIB o zlepšenie prístupu dodávateľského reťazca v sektore obrany k financovaniu. Podporí spolufinancovanie EÚ produktívnych investičných projektov a modernizáciu dodávateľského reťazca v sektore obrany. V rámci „Koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností“ Komisia podporí spoluprácu v sektore obrany, aby sa zabezpečilo, že ľudia majú správne zručnosti a technické schopnosti pre tvorbu inovácií.

3 – Posilnenie jednotného trhu v oblasti obrany Komisia zlepší podmienky pre otvorený a konkurencieschopný obranný trh v Európe, aby podporila cezhraničné podnikanie spoločností a členským štátom pomohla najvýhodnejšie vynakladať prostriedky vo verejnom obstarávaní v oblasti obrany. Na tieto účely Komisia bude presadzovať účinné uplatňovanie dvoch smerníc o zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a o transferoch EÚ, uľahčí cezhraničnú účasť na verejnom obstarávaní v oblasti obrany, podporí rozvoj priemyselných noriem, a podnieti príspevok sektorových politík, ako sú napríklad kozmické programy EÚ, k spoločným bezpečnostným a obranným prioritám.

Ďalšie kroky: Komisia teraz tieto návrhy predloží na diskusiu so zúčastnenými, najmä o vytvorení Európskeho fondu na obranu. Míľnikom bude Európska rada, ktorá sa uskutoční v dňoch 15. a 16. decembra.

Súvislosti

Vo svojich politických usmerneniach v júni 2014 predseda Juncker uviedol: „Domnievam sa, že sa musíme usilovať o silnejšiu Európu v otázkach bezpečnosti a obrany. Áno, Európa, to je predovšetkým „mäkká moc“. No ani tá najsilnejšia „mäkká moc“ nemôže byť z dlhodobého hľadiska postačujúca bez integrovania niektorých obranných kapacít.“

Vo svojom prejave o stave Únie zo 14. septembra 2016 predseda Juncker oznámil, že „Európa si už nemôže dovoliť priživovať sa na vojenskej sile iných alebo nechať Francúzsko, aby samo bránilo jej česť v Mali. (…) „Na to, aby sme mohli mať silnú európsku obranu, sa musí európsky obranný priemysel inovovať. Preto do konca roka navrhneme vytvorenie Európskeho fondu na obranu, ktorý v obrovskej miere podporí výskum a inovácie.“

V poslednom desaťročí znížili členské štáty EÚ výdavky na obranu o takmer 12 % v reálnom vyjadrení, nebolo to však kompenzované väčšou európskou spoluprácou. Odhaduje sa, že chýbajúca spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti obrany a bezpečnosti nás stojí 25 až 100 miliárd EUR ročne (pozri príloha).

Na bratislavskom summite v septembri 2016 vedúci politickí predstavitelia 27 členských štátov konštatovali: „Potrebujeme, aby EÚ bola nielen zárukou mieru a demokracie, ale aj bezpečnosti pre našich občanov.“ Dohodli sa, že v komplikovanom geopolitickom prostredí je nutné posilniť spoluprácu EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany. Konkrétne na decembrovom zasadnutí by Európska rada mala „rozhodnúť o konkrétnom pláne vykonávania v súvislosti s bezpečnosťou a obranou a lepším využívaním možností, ktoré poskytujú zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o spôsobilosti“.

Akčný plán v oblasti európskej obrany je úzko spojený s Plánom vykonávania globálnej stratégie v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý zároveň dopĺňa. Uvedený plán nastavuje novú latku ambíciám Únie a určuje opatrenia na jej dosiahnutie. Akčný plán je úzko spojený aj s vykonávaním Spoločného vyhlásenia EÚ – NATO, ktoré podpísali predseda Európskej rady, predseda Komisie a generálny tajomník NATO. Opatrenia, ktoré sa navrhujú v tomto Akčnom pláne v oblasti európskej obrany, povedú k silnejšej Európskej únii v oblasti obrany, čo v konečnom dôsledku bude znamenať silnejšie NATO.

Akčný plán je spojený aj so spoločným rámcom pre boj proti hybridným hrozbám z apríla 2016 a zvyšuje odolnosť EÚ, jej členských štátov a partnerských krajín a zároveň zintenzívňuje spoluprácu s NATO v oblasti boja proti týmto hrozbám, čo zas nadväzuje na Európsky program v oblasti bezpečnosti, ktorý Komisia prijala v apríli 2015.