EuropskeNoviny.sk
Najmenej rozvinuté regióny sa stali predmetom diskusie semináru, ktorý 7. 12. 2016 zorganizovala v priestoroch Európskeho parlamentu poslankyňa Monika Smolková v rámci slovenského predsedníctva. Politiku súdržnosti naďalej všetci považujú za nenahraditeľný nástroj pre zaostávajúce regióny. Dôležité ale bude, aby sa regióny vyvíjali k udržateľnej sebestačnosti.
Panelistov privítala Monika Smolková a na úvod dala slovo svojej kolegyni, poslankyni EP za frakciu S-D, Mercedes Bresso. Poslankyňa Bresso podčiarkla, že z politiky súdržnosti profituje každá krajina. Len v období 2007 – 2013 sa z jej investícií vytvorila až tretina všetkých pracovných miest. Kohézna politika je však dnes pod silným tlakom niektorých členských krajín, ktoré by zdroje z fondov radi presmerovali na iné priority.
Samotnú iniciatívu Európskej komisie pre zaostávajúce regióny prišiel predstaviť Morey Gilland, vedúci oddelenia ekonomických analýz a novej kompetencie kohéznej politiky po roku 2020. Iniciatíva vychádza z poslednej správy o politike súdržnosti, ktorá odhalila, že existujú dve kategórie zaostávajúcich regiónov: regióny s nízkym rastom (najmä na juhu Európy) a regióny s nízkymi príjmami (najmä východná Európa). Komisia má za cieľ zistiť, aké sú v týchto regiónoch prekážky rastu – či už ide o štrukturálne reformy, otázky spravovania krajiny, alebo investovania. Realizačná časť iniciatívy pozostáva z odhaľovania úzkych miest pri využívaní európskych fondov.
Splnomocnenec SR pre zaostalé regióny, Anton Marcinčin, popísal praktické skúsenosti Slovenska. Z hľadiska zvyšovania HDP Slovensko rastie a má ekonomickú aj politickú stabilitu. Ale na druhej strane má stále vysokú mieru nezamestnanosti. Navyše rastú nerovnosti v príjmoch, ktoré priamo ovplyvňujú aj neznášanlivé nálady a príklon k extrémistickým stranám. V štúdii OECD sa Slovensko ocitlo na prvej priečke najvyšších rozdielov medzi regiónmi. Preto sa Slovensko dnes posunulo ku konkrétnym krokom a prijalo za posledný rok dohromady 12 akčných plánov rozvoja na 5 rokov pre konkrétne regióny. Zameriavame sa na menšie projekty, ktoré sú realizovateľné, podporujeme výmenu skúseností a máme aj legislatívu na podporu týchto regiónov. Vznikla expertná skupina odborníkov z akademickej sféry, z praxe, zo štátnej správy, ktorí s okresmi pracujú priamo na mieste. Najdôležitejšie je, aby sa jednotliví aktéri na miestnej úrovni spojili a začali spolupracovať. Problémy, ktoré sú najpálčivejšie v týchto regiónoch, ľudia na mieste dobre poznajú. A takisto vedia presne pomenovať svoj potenciál. Inteligentné špecializácie a inovácie sú v niektorých regiónoch na vysokej úrovni. Na pamäti však treba mať aj kvalitu verejnej správy a kvalitu využívania miestnych špecifík, akým je na mnohých miestach poľnohospodárstvo. Touto slovenskou iniciatívou sa podarilo dať potenciálu regiónov vonkajší impulz, ktorý stimuloval mobilizáciu zdrojov a schopností ľudí žijúcich priamo na mieste. Nevyhnutné bude, aby nám v regiónoch zostávali vysoko kvalifikovaní ľudia, ktorí budú napĺňať možnosti rozvoja jednotlivých regiónov.
Poslankyňa Monika Smolková potom priblížila skúsenosti z Košického kraja. Pripomenula, že regionálna politika je nevyhnutná na boj s extrémizmom, pretože ľudia, ktorí sa k nemu pridávajú, pochádzajú práve z regiónov, kde už ľudia stratili nádej. Je veľmi dôležité, aby vládni predstavitelia chodili do týchto oblastí a videli ich problémy zblízka, čo je aj pridanou hodnotou výjazdových rokovaní vlády. Poukázala na to, že aj malá investícia, ktorá na začiatku vytvorí len niekoľko pracovných miest je dôležitým štartovacím impulzom. Prepojenie stredných škôl s akčným plánom považuje za veľmi prospešné pre školy aj miestnych podnikateľov. Kohézna politika má podľa nej nezanedbateľný význam, pretože trh nemôže vyriešiť všetky problémy regiónov, ktoré sa vyľudňujú. Zarezonoval aj príspevok Istvána Zachariaša, podpredsedu košického samosprávneho kraja, ktorý bol v tej dobe v Bruseli na plenárnom zasadaní Výboru regiónov. Vyjadril hlboké presvedčenie, že politika súdržnosti je pre košický kraj nevyhnutná. Pripomenul, že celkový rozvoj Slovenska závisí z viac ako 50 percent na zdrojoch z kohéznej politiky. Poznamenal, že napriek tomu, že sme už niekoľko rokov príjemcami európskych fondov, rozdiel medzi Bratislavou a Košicami sa zvýšil 1,5 krát. Priemer rozvoja určuje Bratislava na úkor ostatných regiónov. Ale aj keď máme kohéznu politiku a akčné plány, bez toho, aby sa stali kraje udržateľnými a sebestačnými, dlhodobo sa ich situácia zlepšovať nebude.
