EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Alexander Duleba: Situácia z roku 2009, kedy sme ostali bez plynu sa už nebude opakovať
Ilustračné PHOTO © European Union

Alexander Duleba: Situácia z roku 2009, kedy sme ostali bez plynu sa už nebude opakovať

Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba objasnil v rozhovore dôsledky regulácie cien elektriny na Slovensku a vyzdvihol pozitíva market couplingu súvisiaceho s dovozom elektriny zo zahraničia. Okrem toho popísal kroky, ktoré zabraňujú opakovaniu krízy z roku 2009, kedy východné Slovensko ostalo bez zdroja plynu.

 Ako regulácia cien elektriny ovplyvňuje občanov a v čom vidíte najväčší problém?

Trh je jeden z kľúčových nástrojov ako dosiahnuť zníženie cien. Problém s cenami, napríklad elektriny, je ten, že obsahujú veľa iných položiek, ktoré sú zahrnuté do výslednej sumy. Cena elektriny je nejakých 34–35 eur za megawatt, no konečný spotrebiteľ zaplatí niečo cez 100 eur.  V cene sú totiž aj distribučné poplatky, či poplatky na fond na podporu obnoviteľných zdrojov. Nie je to teda čisto trhová cena. Každá krajina má navyše inak nastavené regulácie pre konečných odberateľov. Napríklad Česká republika už ceny elektriny nereguluje, zatiaľ čo u nás spadajú do kategórie regulovaných cien aj malé a stredné firmy.

Na čo slúžia poplatky, ktoré platíme mimo elektriny?

Na jednej strane vláda takto získava zdroje na investície či na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Na druhej strane vieme, že čím viac je cena regulovaná, tým to trh deformuje a možno platíme príliš veľa. Otázka je, za čo všetko by sme mali cez elektrinu platiť. Z dlhodobého hľadiska je problém v tom, že cez túto cenu elektriny prechádzajú investície viac na stranu vlády a sú menej atraktívne pre súkromných investorov. To otvára otázku udržateľnosti z hľadiska investícií do výroby elektriny, ale aj do modernizácie prenosovej sústavy. Či to bude riešiť vláda alebo trh. Zoberme si napríklad problém Malženíc, ktorú EON uviedol do prevádzky v roku 2011. Používali supermoderné plynárenské technológie, avšak výroba z týchto technológií by bola rentabilná pri cene elektriny  viac ako 70 eur za megawatt. Otázne je, prečo tento investor zavrel prevádzku a previezol ju mimo územie EÚ. Problém je zrejme s regulačnou politikou. Bohužiaľ príliš veľa politických rozhodnutí je na úkor tých trhových.

V porovnaní s plynom však nemusíme byť závislí. Elektrinu si vieme vyrobiť aj my, nie?

V prípade elektriny je závislosť minimálna, pretože Slovensko má viac menej vybalancovanú výrobu a spotrebu. Výbornú skúsenosť máme v rámci market couplingu (funguje od roku 2009) s Českou republikou. Tí, ktorí distribuujú elektrinu na území SR si ju môžu objednať z Českej republiky. V roku 2012 sa pridalo Maďarsko a Rumunsko v roku 2014. Zisťujeme, že rozširovanie tohto trhu stabilizuje ceny, napriek tomu, že máme rozdielne regulačné politiky. Na Slovensku máme cez 160 spoločností,  ktoré majú licenciu na to, aby mohli dodávať elektrinu konečnému odberateľovi. Z pohľadu počtu spoločností tu je trhové prostredie a čím viac budú mať obchodníci prístup k ďalším zdrojom elektriny, tým lepšie je to pre odberateľa. Posledné roky máme mierny deficit.

Viac..  Jill Evans: Digitálny svet sa už pomaly prestáva odlišovať od toho skutočného

Ako tento deficit vznikol?

Jednou z príčin je to, že sa rozširuje trh a naši predajcovia si môžu kúpiť lacnejšiu elektrinu v zahraničí, než ju sú schopní vyrobiť naši výrobcovia. Keďže sú iné regulačné politiky v Rumunsku alebo v Česku, elektrina je lacnejšia, čo znamená, že sa vedia dohodnúť s našim odberateľom na nižšej cene elektriny, než keby ju nakúpili na Slovensku. Trh bude postupne tlačiť aj na to, aby sa harmonizovali tieto ceny za elektrinu.

Aká je situácia s plynom v súčasnosti?

Sme závislí, pretože zhruba 98 % našej potreby je dovážaných. No od plynovej krízy 2009 sa situácia zásadným spôsobom zmenila. Dnes nemusíme mať obavy, žeby sme boli v takej situácii ako sme boli v januári 2009, kedy sme nemali plyn. Vláda musela urobiť obmedzenia. Skoro 1000 firiem zavrelo prevádzky na dva týždne, mnohé z nich rozmýšľali, že odídu zo Slovenska lebo mali kontrakty, potrebovali vyrábať a nebolo plynu.

Aké opatrenia boli prijaté, aby sa situácia neopakovala?

Dnes máme kompresorovú kapacitu, ktorá umožňuje prevážať plyn z východu na západ a opačne. Skladovacie kapacity plynu máme hlavne na západnom Slovensku. V januári 2009 bol problém východné Slovensko, lebo kompresorové kapacity, ktoré sme mali stačili vytlačiť plyn iba do polovice územia. Dnes už to nie je problém. Naša ročná spotreba je zhruba okolo 5 miliárd metrov kubických. Uskladňovacia kapacita je 3,6 miliárd. Nový zákon hovorí, že ak je napríklad v Kapušanoch výpadok, plyn, ktorý je vo vlastníctve vlády, bude kompenzovať jeho využitie tým spoločnostiam, ktoré si ho uskladnili. Reverzný tok na území Slovenskej republiky je zhruba na úrovni 35 miliónov kubíkov denne. To isté sa týka prepojenia s Maďarskom, s Rakúskom a stavia sa prepojenie s Poľskom. V prípade krízy máme kompresorové kapacity a vieme si plyn priviesť z iných krajín.  SPP navyše po kríze v 2009 urobil krízové kontrakty. V prípade výpadku má SPP partnerov, ktorí sú zaviazaní dodať zhruba jednu miliardu kubíkov. Dnes nám už nehrozí situácia ako v roku 2009, kedy sme ostali bez plynu. Má to súvis aj s tým, že existujú regionálne prepojenia. Gro investícií do prepojení išlo z účtu EÚ, samozrejme so spolufinancovaním vlády aj investorov, hlavne spoločnosti EUSTREAM, ktorá je prevádzkovateľom plynárenskej prenosovej sústavy na území SR.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.

O vik

Odporúčame pozrieť

elektrina

Slováci si opäť budú musieť načrieť hlbšie do vrecka. Cena elektriny porastie

BRATISLAVA / Slovensko čaká dramatické zvyšovanie cien elektriny. Cena porastie až o 10 percent. A hlbšie …