EuropskeNoviny.sk
Zahraničná politika EÚ by mala spočívať na troch pilieroch: diplomacii, rozvojovej pomoci a obrane. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré schválil Európsky parlament. Poslanci žiadajú realistickejšiu stratégiu voči Rusku a zásadu „menej za menej‟ v prípade krajín, ktoré v oblasti demokracie a ľudských práv zaradili spiatočku. Uznesenie tiež vyzýva členské štáty na väčšiu jednotu a vzájomnú dôveru, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie postavenia EÚ ako globálneho hráča.
Parlament schválil výročne uznesenie EP, ktoré hodnotí zahraničnú politiku Únie, pomerom hlasov 433 (za): 174 (proti): 93 (zdržalo sa hlasovania).
Spravodajca uznesenia a predseda výboru EP pre zahraničné veci Elmar Brok (EPP, DE) počas rozpravy vyhlásil: „Sedemdesiat percent občanov EÚ súhlasí s tým, že potrebujeme viac Európy v jednej veci – v spoločnej zahraničnej a obrannej politike. Táto snaha je niekedy blokovaná vládami v hlavných mestách [členských štátov EÚ] a nie občanmi. Potrebujeme viac diplomacie, rozvojovej pomoci a vojenských kapacít v rámci spoločnej zahraničnej a obrannej politiky, aby sme ľuďom dodali pocit bezpečia.‟
Jednotné vystupovanie EÚ v zahraničnej politike
Poslanci zdôraznili, že EÚ je obklopená reťazcom nestabilných štátov siahajúcim od agresívneho Ruska ku krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky, kde sa vedú zástupné vojny (tzv. proxy wars). Tieto konflikty majú vážne dôsledky pre bezpečnosť občanov EÚ – napríklad v podobe teroristických útokov, masívneho prílevu utečencov a dezinformačných kampaní, uvádza schválený text.
Nakoľko Európska únia je považovaná za jeden z najväčších úspechov európskej histórie, spolupráca jej členských krajín v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky môže priniesť najvyššiu pridanú hodnotu, tvrdia poslanci. Členské štáty v tejto súvislosti vyzývajú, aby posilnili vzájomnú dôveru a preukázali viac jednoty. Iba jednotné vystupovanie môže podľa nich posilniť postavenie Únie ako globálneho hráča.
Realistickejšia stratégia voči Rusku
Parlament zdôraznil, že európska bezpečnostná architektúra bola vážne poškodená ruskými protiprávnymi zásahmi na Kryme a vo východnej Ukrajine. EÚ preto podľa nich nevyhnutne potrebuje realistickejšiu stratégiu voči Rusku.
Parlament v tejto súvislosti navrhuje posilnenie spolupráce s ruskou občianskou spoločnosťou a udržanie diplomatického, politického a hospodárskeho tlaku na ruskú vládu, ktorého cieľom je primäť Kremeľ k ukončeniu agresie na Ukrajine. Sankcie sa ukázali byť účinným prostriedkom na zamedzenie ďalšej ruskej agresie, uvádza sa v uznesení. EÚ by si zároveň podľa poslancov mala ponechať otvorenú možnosť ďalších postupných sankcií, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo.
Obrana a odstrašovanie
Nakoľko v oblasti medzinárodných vzťahov opäť dominuje mocenská politika, schopnosti v oblasti obrany a odstrašovania EÚ sú pri diplomatických rokovaniach kľúčové, uvádza sa v uznesení. Parlament preto vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu, žiada tiež financovanie misií EÚ z kolektívnych prostriedkov, posilnenie a zvýšenie využiteľnosti síl rýchlej reakcie EÚ (bojové skupiny) a spoločné nakupovanie obrannej techniky a materiálu.
Poslanci tiež požadujú prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti, migrácie, strategickej komunikácie a reakcie na hybridné hrozby.
Menej za menej
Uznesenie konštatuje, že revidovaný nástroj európskeho susedstva, ktorého súčasťou je zásada „viac za viac‟ neplní svoje ciele. Európska únia by preto podľa poslancov mala prejsť k zásade „menej za menej‟ v prípade krajín, ktoré v oblasti správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv zaradili spiatočku.
Reakcie slovenských poslancov
„Európa sa musí v obrane začať viac spoliehať sama na seba. Hrozby, ktorým čelíme nie sú len vojenského charakteru, ale majú podobu aj kybernetických útokov a rozkladnej propagandy. Ak im máme odolať, musia sa do spoločných aktivít naplno zapojiť všetky členské štáty,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
