Európska odpoveď na neľahkú utečeneckú situáciu otriasla základmi Európskej únie a spochybnila jej hlavné hodnoty. V dôsledku geografickej polohy na vonkajších hraniciach EÚ sa o väčšinu migrantov musí postarať len zopár európskych krajín. Ostatné členské štáty však prejavujú solidaritu len zdráhavo.
Prioritou EÚ na rok 2017 j zlepšenie tejto situácie. Preto sa Európsky parlament dôrazne zasadzuje za reformu Spoločného európskeho azylového systému s cieľom zlepšiť proces preverovania tisícky žiadostí o vnútroštátnu ochranu a definovať lepšie normy prijímania utečencov v celej Európe.
EÚ chce spravodlivejšie rozložiť žiadateľov o azyl v členských štátoch a zároveň zaistiť ľuďom, ktorí unikajú pred vojnou a konfliktami, právo na vnútroštátnu ochranu. Pracuje aj na tvorbe zrozumiteľnejších pravidiel pri spracúvaní žiadostí o azyl a nastavení jednotných pravidiel pri uznávaní štatútu a práv utečencom.
No migrácia nie je len o poskytnutí útočiska prenasledovaným, no pomáha aj zabezpečiť hospodársku budúcnosť EÚ. Podľa najnovších údajov čelia členské štáty EÚ nedostatku pracovnej sily vo viacerých kľúčových oblastiach.
V roku 2020 bude v EÚ chýbať milión pracovníkov v zdravotníctve a v odvetví informačných a komunikačných technológií bude 756 000 voľných pracovných miest. Preto niekoľko krajín EÚ, napríklad Nemecko, čoraz častejšie využíva systém modrých kariet, ako ho Európsky parlament prijal v roku 2008.
V rokoch 2012 až 2014 vydalo Nemecko 26 272 pracovných povolení a povolení na pobyt. Tie umožňujú vysoko kvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín uchádzať sa o pracovné miesta u zamestnávateľov z EÚ.
Systém modrých kariet je krokom správnym smerom, no dá sa zlepšiť. Poslanci Európskeho parlamentu hľadajú spôsob jeho modernizácie v rámci širšej reformy migračných pravidiel EÚ.