EuropskeNoviny.sk
Potom ako proruskí rebeli porušili minulý týždeň prímerie a začali ostreľovať oblasti na východe Ukrajiny, sa tamojšie obyvateľstvo ocitlo v dvadsaťstupňových mrazoch bez elektriny, vody a kúrenia. Situácia na Ukrajina má dopad aj na našu bezpečnosť a konfrontuje naše základné hodnoty. Preto sa jej ňou zaoberá aj Európsky parlament. Nová americká zahraničná politika, o ktorej stále nevieme, akým smerom sa bude uberať, a príliš asertívne Rusko, nás totiž môžu poriadne prekvapiť.
Ukrajina
„Výhražné zvony zvonia pre nás všetkých,“ varovala poslancov podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euro-atlantickú integráciu Ivanna Klympush-Tsintsadze vysvetľujúc im zhoršujúcu sa situáciu na východe Ukrajiny. Jej slová sa v radoch poslancov stretli so súhlasom. „Títo statoční Ukrajinci nebránia len svoju vlastnú krajinu ale nás všetkých, toto nie je občianska vojna, je to útok jedného štátu na suverenitu iného štátu,“ vyhlásil podpredseda podvýboru SEDE, český ľudovec Jaromír Štětina.
Tsintzade takisto varovala, že situácia v okolí mesta Avdijivka v Doneckej oblasti naberá rozmery humanitárnej krízy. Ostreľuje sa tu za dvadsaťstupňových mrazov a ľudom dochádza elektrina, kúrenie a voda. Ioan Mircea PAŞCU to považuje za „politické testovanie, pretože z vojenského hľadiska to uprostred zimy nemá žiadny zmysel.“ Aj viaceré iní poslanci si myslia, že Rusko takto len overuje terén a čaká na to, aká bude reakcia novej americkej administratívy.
V tejto súvislosti viacerí poslanci vyzvali EÚ, aby dozerala na dodržiavanie mierových dohôd z Minsku a pokračovala v sankciách voči Rusku, pokiaľ bude prímerie porušovať. „Musíme urobiť všetko preto, aby sa táto vojna nestala zamrznutým konfliktom,“ vyhlásil Petras Auštrevičius (ALDE, LT). Iní však o minskej dohode pochybujú. Rebecca Harms (Greens, DE) by bola najradšej, keby bola dohoda prehodnotená, pretože, ako vraví, situácia sa nevyvíja takým smerom, aby mala Ukrajina kontrolu nad svojimi hranicami. Členovia podvýboru sa zhodli na tom, že ohľadne situácia v Ukrajine podajú návrh na uznesenie.
Gruzínsko
„To ako sa Rusko správa ku krajinám južného Kaukazu a svojím susedom, vychádza z toho, že medzinárodný systém považuje za nepriateľské prostredie a susedské krajiny by mu preto mali slúžiť ako akási nárazníková zóna,“ vysvetlila poslancom moskovskú susedskú politiku veľvyslankyňa Gruzínska pri EÚ Natalie Sabanadze. Potvrdila pritom, že jej krajina sa chce sama rozhodnúť o svojej strategickej orientácii. „Gruzínsko tak nechce robiť proti Rusku, ale pre Gruzíncov,“ povedala.
Minulý týždeň Európsky parlament odobril zrušenie vízovej povinnosti pre Gruzíncov, ktorí cestujú do EÚ na krátke časové obdobie.
Ako sa bude vyvíjať situácia v našom východnom susedstve?
Počas debaty sa veľa hovorilo aj o tom, aký postoj voči Rusku zaujme nový americký prezident Donald Trump. „Je tu veľa napätia a slon v porceláne,“ poznamenal Herbert Salber poukazujúc na možné rozdelenie regionálnych záujmových zón. „No momentálne jednoducho nič nevieme,“ povedal zástupca EÚ pre južný Kaukaz a krízu v Gruzínsku.
Podľa štúdie parlamentného think-tanku o nedávno aktualizovaných ruských strategických dokumentoch je Rusko pripravené obhájiť svoju pozíciu ako centrum globálneho vplyvu. Západ vrátane EÚ považuje za svojho hlavného konkurenta, čo sa týka moci i bezpečnosti.
Vojenská a humanitárna situácia na Kryme a vo východnej Ukrajine bude aj tento rok v centre pozornosti. Hospodárske sankcie pre Rusko, ktoré boli zavedené v júli 2014, môžu byť predĺžené v júni a decembri tohto roku. Vo Francúzsku a Nemecku, ktoré sa podieľali na vyjednávaní mierového procesu z Minsku, sa budú tento rok konať voľby. Ich výsledky môžu ovplyvniť nielen ich politiku voči Rusku ale aj širšiu európsku stratégiu.
