Anna Záborská: Rovnosť žien a mužov je v EÚ stále problém

Súhlasí s tým, aby muži a ženy boli rovnako hodnotení za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, starostlivosť matky o deti a domácnosť je podľa nej rovnako významná ako zamestnanie, a odmieta hovoriť terminológiou „gender.“ Tento týždeň hlasovala vo výbore pre práva žien a rodovú rovnosť proti Správe o rovnosti žien a mužov v EÚ. Poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská (KDH, EĽS).

Prečo ste nepodporili Správu o rovnosti žien a mužov za obdobie rokov 2014 až 2015?

Je to hodnotiaci dokument a hneď na začiatku chcem zdôrazniť, že má veľa pozitív, a aj dobrých návrhov ako rovnosť žien a mužov riešiť do budúcnosti. Už len to, že apeluje na členské štáty, aby postavenie žien a mužov riešili veľmi akútne, nakoľko niektoré štatistické zistenia potvrdzujú zlý stav. Nízke mzdy, alarmujúci rozdiel v dôchodkoch, čoraz viac chudobných žien, aj keď pracujú alebo sú vzdelané. Na dokumente mi však prekážalo, že sa tu priveľmi rieši gender otázka, a vzhľadom na nejasnosť pojmov a ich nejednoznačné používanie podstata problému miestami zaniká. Druhá oblasť, pre ktorú som správu nemohla podporiť je zasahovanie do právomoci členských štátov v oblasti sexuálneho zdravia, reprodukčných práv ženy a rodiny.

Čoho konkrétne sa týka vaša druhá výhrada?

Takmer vo všetkých správach „ženského výboru“, nech je ich téma akákoľvek, je opakovanou „pesničkou“ prístup k službám reprodukčného zdravia (synonymum potratu) a právo na uzavretie partnerstva alebo manželstva pre každého bez výnimky. V prípade prijímania dokumentov Európskeho parlamentu svoju výhradu neopieram o moje presvedčenie, ale o Zmluvy, ktorými sa riadi EÚ. Vo všetkých Zmluvách pre fungovanie EÚ, otázky týkajúce sa ochrany života či rodiny patria do výlučnej právomoci členských štátov. Každý štát si môže upraviť svoju legislatívu podľa väčšiny, ktorou disponuje, ale nech mu Únia do toho nehovorí. Inak bude u svojich občanov strácať dôveru.

Slovensko v tejto správe nevychádza s najlepšími výsledkami. Je mu vytýkané napríklad nízke percento zastúpenia žien v politike a v hospodárskej oblasti.

Nie som zástankyňa takéhoto prepočítavania. Myslím si, že tieto procesy nemožno nejako urýchľovať alebo vylepšovať pomocou priemeru alebo čísiel. Každá krajina má svoje voľby, má svoju vládu, má svoje korporácie. Treba nechať v tomto prípade rozhodnúť najmä voličov a majiteľov firiem. Toto je podľa mňa prirodzené, a opak môže veci skôr uškodiť.

Otázka postavenia žien, ich rovnosť v ekonomickej ale i spoločenskej oblasti je v rámci únie dôležitá. Prečo, podľa vás, sa to v mnohých krajinách takto nevníma?

Ženy v mnohých oblastiach skutočne ťahajú za kratší koniec. Viaceré sme už vymenovali, ale ešte spomeniem jednu, možno najprirodzenejšiu situáciu, v ktorej sa mnohé ženy nachádzajú. Máme často plné ústa rovnosti príležitostí, ale ja tento zvrat už považujem skôr za newspeak. Najflagrantnejším porušovaním tejto rovnosti je podceňovanie až diskriminácia žien, ktoré sa rozhodli stať matkami a slobodne si vybrali, že sa budú starať o svoje deti a domácnosť. Ich práca je spoločnosťou ohodnotená len veľmi málo napriek tomu, že má veľkú hodnotu. Odpracované roky v domácnosti sa matkám nezapočítavajú do praxe ani do dôchodku, nemajú vplyv na kariérny postup, a ich rodiny sú často odsúdené žiť na nízkej úrovni až v chudobe.

V Správe o rovnosti žien a mužov sa tiež apeluje na tie krajiny, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby tak urýchlene urobili. Medzi nimi sa hovorí aj o Slovensku.

No a to je ďalší dôvod, prečo som tento dokument nepodporila. Po prvé, je výsostné právo Slovenska aký dohovor a kedy ratifikuje. Takéto naliehanie mi prekáža, a v podstate akoby nám európske inštitúcie dávali v tejto veci ultimátum. Toto je spôsob, ktorý odmietam. A poviem pár slov k samotnému Istanbulskému dohovoru. Ako celok ho neodsudzujem, a tiež si myslím, že časť jeho obsahu by mohla byť jedným z krokov k odstráneniu násilia, ktoré je páchané na ženách. Ale opäť sa v ňom rieši problematika rodov takým spôsobom, ktorý je pre mňa neprijateľný. Nehovorí o domácom násilí či násilí medzi mužom a ženou, ale vnáša novú terminológiu, ktorá celý zámer Dohovoru devalvuje. A to je podľa mňa škoda. Človek má niekedy dojem, ako keby bol Dohovor pripravený najmä kvôli legitimizácii rodovej ideológie a jej zavedeniu na školách a vo verejnom živote.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.