EuropskeNoviny.sk
V minulom roku ukázalo, že oživenie európskeho hospodárstva je schopné odolávať globálnym výzvam, vzhľadom na čo sa očakáva, že oživenie bude pokračovať v tomto i budúcom roku: prvý raz za takmer desaťročie sa očakáva, že ekonomiky všetkých členských štátov EÚ budú rásť počas celého prognózovaného obdobia (2016, 2017 a 2018). Výhľad však sprevádza vyššia neistota než zvyčajne.
Reálny HDP v eurozóne rástol 15 po sebe idúcich štvrťrokov, pričom zamestnanosť rastie stabilným tempom a nezamestnanosť naďalej klesá, hoci sa stále nachádza nad predkrízovými úrovňami. Hnacou silou oživenia je aj naďalej súkromná spotreba. Investície naďalej rastú, ale tlmeným tempom.
Európska komisia vo svojej uverejnenej zimnej prognóze očakáva rast HDP v eurozóne na úrovni 1,6 % v roku 2017 a 1,8 % v roku 2018. Oproti jesennej prognóze je mierne revidovaný smerom nahor (2017 – 1,5 %, 2018 – 1,7 %) na základe lepšej výkonnosti, než sa očakávalo, v druhej polovici roku 2016 a pomerne mohutného štartu v roku 2017. Rast HDP v EÚ ako celku by mal mať podobnú tendenciu a podľa očakávaní by mal v tomto a budúcom roku dosiahnuť úroveň 1,8 % (jesenná prognóza: 2017 – 1,6 %, 2018 – 1,8 %).
Riziká, ktoré tieto prognózy sprevádzajú, sú mimoriadne veľké, a riziká tak horšieho, ako i lepšieho vývoja oproti očakávaniam sa zvýšili, pričom celkovo sa očakáva skôr horší vývoj.
Valdis Dombrovskis, podpredseda pre euro a sociálny dialóg, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, uviedol: „Už päť rokov za sebou sme svedkami hospodárskeho oživenia v Európe. V týchto neistých časoch je však dôležité, aby si európske ekonomiky udržali konkurencieschopnosť a boli schopné sa prispôsobiť meniacim sa okolnostiam. Vyžaduje si to pokračovať v štrukturálnych reformách. Takisto sa musíme zamerať na inkluzívny rast, aby sme dosiahli, že oživenie pociťujú všetci. Pri raste inflácie z nízkych úrovní nemôžeme očakávať, že aktuálny menový stimul bude trvať donekonečna. Preto krajiny s vysokým deficitom a dlhom by mali pokračovať v ich znižovaní, aby sa stali odolnými proti hospodárskych otrasom.“
Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti povedal: „Európske hospodárstvo prejavilo odolnosť proti početným otrasom, ktorým bolo v uplynulom roku vystavené. Rast pokračuje a nezamestnanosť a deficity klesajú. Keďže však čelíme tak veľkej neistote, na podporu rastu je viac ako kedykoľvek predtým dôležité využívať všetky politické nástroje. Predovšetkým musíme zabezpečiť, aby jeho prínosy boli pociťované v celej eurozóne a vo všetkých častiach spoločnosti.“
Očakáva sa zintenzívnenie globálneho oživenia
Vyhliadky rastu rozvinutých ekonomík mimo EÚ sa v posledných mesiacoch zlepšili, najmä v dôsledku očakávaní vyplývajúcich z fiškálneho stimulu v Spojených štátoch amerických, ktoré viedli k vyšším dlhodobým úrokovým sadzbám a zhodnoteniu amerického dolára. Rast v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách sa pravdepodobne do roku 2018 stabilizuje, hoci v jednotlivých krajinách a regiónoch na rôznej úrovni. Po slabých výsledkoch v roku 2016 by to celkovo mohlo pomôcť vývozu tovarov i služieb z Európy.
Očakávané zvýšenie inflácie
Inflácia v eurozóne sa nedávno zvýšila, keďže predchádzajúci pokles cien energie nedávno vytvoril priestor na jej rast. Inflácia, ktorá sa v posledných dvoch rokoch pohybovala na nízkych úrovniach, pravdepodobne v tomto a budúcom roku dosiahne vyššie úrovne, aj keď tesne pod cieľovou úrovňou 2 % v strednodobom horizonte, ktorá je definovaná ako hranica cenovej stability. Hlavná inflácia, ktorá nezahŕňa premenlivé ceny energií a potravín, sa pravdepodobne bude zvyšovať len postupne. Celkovo sa očakáva, že inflácia v eurozóne sa zvýši z 0,2 % v roku 2016 na 1,7 % v roku 2017 a 1,4 % v roku 2018. Očakáva sa, že inflácia v EÚ narastie z 0,3 % v roku 2016 na 1,8 % v roku 2017 a na 1,7 % v roku 2018.
Domáci dopyt zostane hlavnou oporou hospodárskeho rastu
Súkromná spotreba pravdepodobne zostane hlavným motorom rastu, ktorý bude podporený udržateľným zlepšením zamestnanosti a rastom nominálnych miezd. Očakáva sa však spomalenie rastu súkromnej spotreby v dôsledku toho, že v tomto a budúcom roku bude inflácia rásť, a obmedzí tak rast kúpnej sily domácností.
Hoci len miernym tempom, naďalej budú pravdepodobne rásť investície, ktoré budú podporené viacerými faktormi, ako sú napríklad veľmi nízke náklady na financovanie a zvýšenie globálnej hospodárskej činnosti. Projekty financované v rámci Investičného plánu pre Európu by mali vo zvýšenej miere podporiť súkromné a verejné investície, ktoré sa z fázy schvaľovania posúvajú do realizačnej fázy. Investície v eurozóne sú celkovo vyššie o 8,2 % než na začiatku hospodárskeho oživenia v prvých mesiacoch roka 2013, keď by sa v tomto roku mali podľa predpokladov zvýšiť o 2,9 % a v roku 2018 o 3,4 % (v EÚ to pre uvedené roky bude 2,9 % a 3,1 %). Podiel investícií na HDP však zostáva nižší oproti ich objemu na prelome storočí (20 % v roku 2016 oproti 22 % v rokoch 2000 až 2005). Tento pretrvávajúci nedostatok investícií vyvoláva pochybnosti o udržateľnosti oživenia a potenciálnom raste ekonomiky.
Ďalší nárast zamestnanosti pomôže znížiť nezamestnanosť
V nadväznosti na rozsiahle štrukturálne reformy vo viacerých členských štátoch má hospodárske oživenie naďalej výrazne priaznivý vplyv na trhy práce. Rast zamestnanosti má podľa očakávaní ostať pomerne stabilný, aj keď v rokoch 2017 a 2018 bude oproti minulému roku menej dynamický. Miera nezamestnanosti v eurozóne bude podľa predpokladov ďalej klesať, z 10,0 % v roku 2016 na 9,6 % v tomto roku a na 9,1 % v roku 2018. V EÚ ako celku sa očakáva pokles nezamestnanosti z 8,5 % v roku 2016 na 8,1 % v tomto roku a na 7,8 % v roku 2018. Hoci sú tieto údaje o nezamestnanosti najnižšie od roku 2009, zostávajú nad predkrízovými úrovňami.
Pokles štátneho dlhu a deficitov verejných financií
V rokoch 2017 a 2018 sa očakáva ďalší pokles súhrnného deficitu verejných financií v eurozóne a pomeru verejného dlhu k HDP. Očakáva sa, že deficit verejných financií v eurozóne klesne z 1,7 % HDP v minulom roku na 1,4 % v roku 2017 a 2018. Tento pokles je odrazom nižších úrokových výdavkov v dôsledku mimoriadne nízkych úrokových sadzieb. Takisto odráža ďalšie zlepšenia na trhu práce: viac ľudí platí dane a odvody a menej ľudí patrí medzi príjemcov sociálnych transferov. Pomer dlhu k HDP podľa očakávaní klesne z 91,5 % v roku 2016 na 90,4 % v roku 2017 a na 89,2 % v roku 2018.
Rast ekonomík všetkých členských štátov
Prvý raz od roku 2008 prognóza Komisie poukazuje na hospodársky rast vo všetkých členských štátoch EÚ počas celého prognózovaného obdobia (2016, 2017, 2018). Dokonca aj členské štáty, ktoré boli v čase recesie najviac postihnuté, podľa očakávaní zaznamenali v minulom roku opäť rast. Vplyv zhodnotenia amerického dolára a vyššie dlhodobé úrokové sadzby by však mohol prehĺbiť rozdiely v miere rastu medzi jednotlivými členskými štátmi.
Mimoriadne riziká zimnej prognózy
Obzvlášť vysoká neistota, ktorou sa táto zimná prognóza vyznačuje, vyplýva z týchto faktorov: zatiaľ nie sú jasné zámery novej americkej vlády v kľúčových politických oblastiach, v tomto roku sa majú v Európe konať viaceré voľby a blížia sa rokovania so Spojeným kráľovstvom o jeho vystúpení z EÚ na základe článku 50.
Z hľadiská celkového pomeru rizík sa celkovo predpokladá menej priaznivý vývoj, hoci sa zvýšili riziká priaznivejšieho i menej priaznivého vývoja. V krátkodobom horizonte by fiškálny stimul v Spojených štátoch amerických mohol výraznejšie ovplyvniť rast, a to viac než sa v súčasnosti očakáva. Zo strednodobého hľadiska riziká pre prognózu rastu vyplývajú z dôsledkov nedávnych kríz, výsledku hlasovania v Spojenom kráľovstve o vystúpení z Európskej únie, potenciálnych rušivých zásahov v obchode, rýchlejšieho sprísňovania menovej politiky v Spojených štátoch amerických, čo by mohlo negatívne vplývať na rozvíjajúce sa trhové ekonomiky, a prípadných dôsledkov vysokého a zvyšujúceho sa dlhu v Číne.
Súvislosti
Táto prognóza vychádza zo súboru vonkajších predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 1. februára 2017. Použité čísla sú odzrkadlením očakávaní trhu, ktoré majú pôvod na derivátových trhoch a ktoré boli pozorované v čase vypracúvania prognózy. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladu týkajúceho sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné do 1. februára 2017 (vrátane). Zahrnuté boli len tie politiky, ktoré boli ohlásené a dostatočne podrobne konkretizované. V prognóze sa predpokladá, že nedôjde k zmene politiky.
