Európska komisia: Zamestnanosť naďalej rastie a začínajú sa zvyšovať aj mzdy

Ďalej uverejnila správu o vykonávaní rozpočtovej dohody, správu analyzujúcu dlhovú situáciu v Taliansku, ako aj správu o prípade skresľovania štatistík v Rakúsku spolu s návrhom Rade na uloženie pokuty.

Členské štáty dosahujú pokrok pri plnení individuálnych politických usmernení z minulého roka, ktoré vychádzajú z tzv. účinného trojuholníka v podobe oživenia investícií, uskutočňovania štrukturálnych reforiem a zabezpečenia zodpovedných fiškálnych politík. Toto posúdenie pokroku členských štátov je súčasťou ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík na úrovni EÚ a je známe ako zimný balík európskeho semestra. Tento balík nadväzuje na hospodársku prognózu zverejnenú minulý týždeň.

27 správ o jednotlivých krajinách (za všetky krajiny okrem Grécka, na ktoré sa vzťahuje osobitný program makroekonomických úprav) obsahuje ročnú analýzu útvarov Komisie zameriavajúcu sa na hospodárstva členských štátov, poprípade aj posúdenie makroekonomických nerovnováh. Po novembrovom uverejnení ročného prieskumu rastu na rok 2017 a odporúčaní pre eurozónu, v ktorých sa stanovujú priority na európskej úrovni na nadchádzajúci rok, sa balíkom pozornosť prenáša na národný rozmer európskeho semestra, po ktorom budú na jar nasledovať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Skoré uverejnenie správ o jednotlivých krajinách, a to pred predložením národných programov a aktualizáciou odporúčaní pre jednotlivé krajiny, je súčasťou snáh Junckerovej Komisie o zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra. Cieľom je poskytnúť dostatočný čas na dialóg s členskými štátmi o európskych a národných prioritách a vo väčšej miere sústrediť pozornosť na zamestnanosť a sociálne otázky.

Valdis Dombrovskis, podpredseda pre euro a sociálny dialóg, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, uviedol: „Analýza uverejnená ukazuje, že naša politická stratégia založená na oživení investícií, uskutočňovaní štrukturálnych reforiem a zdravých rozpočtových politikách prináša ovocie. Preto miesto toho, aby sme ľuďom dávali falošné prísľuby, ktoré nemôžeme splniť, musíme pokračovať v nastavenom kurze a naďalej riešiť následky krízy a štrukturálne nedostatky našich hospodárstiev. Politiky EÚ a vnútroštátne politiky by mali prispievať k tomu, aby naše hospodárstva boli odolnejšie a aby sme hospodárske oživenie pociťovali my všetci.“

Komisárka Marianne Thyssen, zodpovedná za zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu, uviedla: „Európa skutočne napreduje. Zamestnanosť naďalej rastie a začínajú sa zvyšovať aj mzdy. V situácii opätovného mierneho rastu sa musíme teraz chopiť príležitosti a dôraznejšie bojovať proti riziku chudoby, nerovnosti príjmov a príležitostí.“

Komisár Pierre Moscovici, zodpovedný za hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, povedal: „Za posledných dvanásť mesiacov mnohé krajiny EÚ dosiahli ďalší – aj keď ešte nie dostačujúci – pokrok pri zvládaní svojich hlavných hospodárskych výziev. Pri veľkej neistote, ktorá nás obklopuje, je jedna vec jasná: tieto výzvy prekonáme len vtedy, ak k ich riešeniu pristúpia jednotlivé súčasné, ako aj nasledujúce vlády rozhodne.“

Z analýz uvedených v správach o jednotlivých krajinách vyplýva, že vo väčšine členských krajín došlo vďaka hospodárskemu oživeniu k zníženiu mier nezamestnanosti, hoci sa naďalej nachádzajú na úrovniach spred krízy. Hĺbkové preskúmania obsiahnuté v niektorých týchto správach ukazujú, že došlo k náprave veľkých deficitov bežného účtu a veľký objem súkromného, verejného a zahraničného dlhu ako podiel hrubého domáceho produktu začal klesať. Niektoré riziká však pretrvávajú: k úprave vysokého prebytku bežného účtu dochádza len v obmedzenej miere a finančný sektor v niektorých členských štátoch zaťažuje veľký objem nesplácaných úverov.

Komisia v novembri minulého roka začala hĺbkové preskúmania v prípade 13 členských štátov s cieľom zistiť, či v nich existujú makroekonomické nerovnováhy, a posúdiť ich závažnosť. Vo všetkých týchto 13 členských štátoch, ktoré boli v tomto roku predmetom hĺbkového preskúmania, existovali v minulom roku nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy. Výsledky týchto preskúmaní sú obsiahnuté v príslušných správach o jednotlivých krajinách.

Komisia dospela k záveru, že vo Fínsku v súčasnosti nerovnováha v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe neexistuje. Ostatných 12 členských štátov čelí buď nerovnováham (6), alebo nadmerným nerovnováham (6). Týchto 12 štátov bude naďalej podliehať osobitnému monitorovaniu prispôsobenému stupňu a povahe nerovnováh. Bude zamerané na ich politickú reakciu prostredníctvom zintenzívneného dialógu s vnútroštátnymi orgánmi, misií expertov, ako aj správ o pokroku. Výsledky hĺbkových preskúmaní sú takéto:

• Zistilo sa, že v Bulharsku, vo Francúzsku, v Chorvátsku, Taliansku, Portugalsku a na Cypre existujú nadmerné ekonomické nerovnováhy.
• V Nemecku, Írsku, Španielsku, Holandsku, Slovinsku a vo Švédsku existujú ekonomické nerovnováhy.
• V prípade Fínska sa zistilo, že v ňom ekonomické nerovnováhy neexistujú.

Správa o transpozícii rozpočtovej dohody.

Kolégium komisárov prijalo aj oznámenie a správu o transpozícii rozpočtovej dohody do vnútroštátneho práva. Rozpočtová dohoda je ústredným prvkom medzivládnej Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Zaväzuje 22 členských štátov (eurozóna plus Bulharsko, Dánsko a Rumunsko) dodržiavať zásady posilnenej fiškálnej disciplíny a pravidlo vyrovnaného rozpočtu s mechanizmom nápravy. Rozpočtová dohoda bola navrhnutá ako súčasť politickej reakcie EÚ na hospodársku a finančnú krízu. Niektoré jej prvky boli odvtedy začlenené do právnych predpisov EÚ.

Správa poukazuje na to, že všetky členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami rozpočtovej dohody, medzitým začlenili podstatné prvky rozpočtovej dohody do svojich vnútroštátnych fiškálnych rámcov. Hoci príslušné členské štáty prevzali tieto podstatné prvky rôznym spôsobom, je to len prirodzený dôsledok rámca stanoveného zmluvou, ktorý stanovuje iba zásady a pomerne všeobecné požiadavky.

Keďže v čase podpísania rozpočtovej dohody nebolo možné uzatvoriť zmluvu v rámci právneho poriadku EÚ, dostala formu medzivládnej zmluvy. Plánujú sa však kroky na začlenenie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do práva Únie, aby sa v EÚ zvýšila demokratická zodpovednosť a legitimita.

Komisia rovnako prijala správu o Taliansku na základe článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej skúma, či táto krajina dodržiava dlhové kritérium Paktu stability a rastu a referenčné tempo znižovania dlhu smerom k tejto hodnote.

V správe sa dospelo k záveru, že pokiaľ nebudú dodatočné štrukturálne opatrenia v objeme aspoň 0,2 % HDP, ku ktorým sa vláda zaviazala, že ich príjme najneskôr do apríla 2017, vierohodne zavedené v stanovenom čase, a to s cieľom viac sa priblížiť k všeobecnému dodržiavaniu preventívnej časti paktu v roku 2017 (a tým v roku 2016), by sa dlhové kritérium v zmysle vymedzenia v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/1997 malo považovať za v súčasnosti nedodržané.

Rozhodnutie o tom, či sa odporučí začatie postupu pri nadmernom deficite, by sa však prijalo len na základe prognózy Komisie z jari 2017, pričom sa zohľadnia výsledné údaje za rok 2016 a plnenie fiškálnych záväzkov talianskych orgánov z februára 2017.

Správa o prípade skresľovania štatistík v Rakúsku a návrh rozhodnutia Rady o uložení pokuty

Komisia rovnako prijala návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady o uložení pokuty Rakúsku vo výške 29,8 milióna EUR za skresľovanie niektorých údajov o verejnom dlhu. Na základe vyšetrovania a výmeny informácií s rakúskymi orgánmi Komisia zistila, že v dôsledku závažnej nedbanlivosti verejných orgánov spolkovej krajiny Salzbursko došlo k skresleniu štatistických oznámení pre Eurostat z rokov 2012 a 2013, ktoré sa týkajú deficitu a zadlženia Rakúska za obdobie 2008 – 2012. Eurostat údaje o zadlžení a deficite Rakúska po tom, ako boli v apríli 2014 opravené, medzitým bez výhrady uverejnil.

Ďalšie kroky v rámci európskeho semestra

Očakáva sa diskusia v Rade o správach Komisie o jednotlivých krajinách a výsledkoch hĺbkových preskúmaní. Komisia príslušné správy následne prediskutuje v rámci dvojstranných stretnutí s členskými štátmi. Podpredsedovia Komisie a komisári navštívia členské štáty, aby sa stretli s predstaviteľmi vlád, národných parlamentov, so sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami. Tieto diskusie nadväzujú na väčšie zapojenie členských štátov do dialógov pred uverejnením správ o jednotlivých krajinách a mali by pokračovať v rámci príprav ich národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov.

Komisia navrhuje, aby členské štáty úzko zapojili národné parlamenty a sociálnych partnerov a zabezpečili zodpovednosť širšieho spektra zainteresovaných strán za reformný proces. Členské štáty budú predovšetkým vyzvané, aby vysvetlili, ako sú regionálne a miestne orgány zapojené do príprav programu, keďže úspech vykonávania závisí aj od rôznych úrovní verejnej správy.

Neskôr na jar Komisia navrhne nový súbor odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Súvislosti

Skoré uverejnenie správ o jednotlivých krajinách je súčasťou snáh Junckerovej Komisie o zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra v súlade so správou piatich predsedov a s krokmi oznámenými Komisiou na dobudovanie hospodárskej a menovej únie. Tieto zmeny boli zavedené s cieľom umožniť účinný dialóg o európskych prioritách, ako aj o problémoch eurozóny, na začiatku cyklu európskeho semestra a poskytnúť viac času na dialóg s členskými štátmi a zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach. V uverejnených správach sa rovnako odráža väčší dôraz na zamestnanosť a sociálne otázky, ktorý Komisia vnáša do európskeho semestra.

Od minulého roka je vykonávanie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe jasnejšie a transparentnejšie, a to tým, že Komisia znížila počet kategórií nerovnováh zo šiestich na štyri: žiadne nerovnováhy, nerovnováhy, nadmerné nerovnováhy a nadmerné nerovnováhy s nápravným opatrením (postup pri nadmernej nerovnováhe). To bolo oznámené v dokumente s názvom „Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie“ z októbra 2015.