EuropskeNoviny.sk
O mesiac sa v Ríme stretnú lídri EÚ, aby si pripomenuli nielen 60 rokov od podpísania Rímskych zmlúv, ale aby hovorili najmä o budúcnosti európskeho projektu. Výsledkom má byť podpísanie Rímskej deklarácie. Debata o ďalšom fungovaní únie sa už začala, odštartovali ju poslanci Európskeho parlamentu. Viac v rozhovore s poslankyňou Annou Záborskou (KDH, EĽS).
Rozprava o budúcnosti EÚ bola v parlamente pomerne napätá. Ukázala sa odlišnosť vo vnímaní tejto otázky, a záverečný dojem mohol byť pre mnohých rozpačitý…
Po britskom referende si musíme otvorene povedať, že téma budúcnosti únie získala na naliehavosti. Treba sa pripraviť nielen na praktické dopady, akými sú výpadok v rozpočte, možné ekonomické otrasy či zmena politickej rovnováhy pri rozhodovaní. Ale je najvyšší čas vyhodnotiť, kde EÚ funguje dobre, kde má rezervy a nedostatky, a kde zlyháva.
Predložené boli tri správy k tejto téme, ktoré napokon poslanci schválili.
Áno, a je treba povedať, že tie správy sa dosť prekrývali. Jedna hovorila o návrhoch na také zmeny, ktoré môžeme urobiť už dnes na základe platných európskych zmlúv. Druhá bola víziou pre prípad, že by sa zmluvy menili, alebo sa prijímali celkom nové. A tretia sa špeciálne venovala nevyhnutným krokom, ktoré je treba urobiť, aby sa posilnila stabilita eurozóny a jednotnej meny euro.
Po brexite sa zmenila politická atmosféra, čo bolo cítiť nielen v parlamentnej diskusii. Tá zmena je evidentná aj mimo EP.
Je to tak, po referende vo Veľkej Británii sa atmosféra skutočne zmenila. Stále viac sa totiž objavujú hlasy o tzv. viacrýchlostnej Európe. Vnímam to tak, že štáty, ktoré chcú hlbšiu integráciu by nemali čakať na tie, ktorým momentálny stupeň spolupráce vyhovuje. Znie to možno dobre, ale v skutočnosti to môže znamenať, že pomalšia skupina členských štátov by sa ocitla na okraji diania, so slabým vplyvom na politické rozhodnutia.
Pred stretnutím v Ríme by mala byť zverejnená tzv. Biela kniha, ktorú pripravuje Európska komisia. Tá tiež chce dať odpovede na otázky o budúcnosti únie.
Ja budem so záujmom sledovať najmä stretnutie lídrov Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska, ktoré bude začiatkom marca vo Versailles. Toto zloženie vo mne totiž vyvoláva otázku, či viacrýchlostná Európa už nie je reálnym projektom. Ak dobre počúvam kancelárku Merkelovú a prezidenta Hollanda, mám pocit, že tomu už tak je.
Majú menšie členské štáty šancu ovplyvniť tento vývoj?
Som presvedčená, že je veľmi dôležité, aby sa Slovensko aktívne zapojilo do diskusie. Najskôr však musíme my doma vedieť, čo chceme, a čo je pre nás prioritou. Či si vieme predstaviť, že odovzdáme inštitúciám EÚ ďalšie právomoci, a teda podporíme vznik spoločného ministerstva financií a zahraničných vecí, spoločnej obrany či armády, alebo policajných a vyšetrovacích orgánov s celoeurópskou právomocou. A otvorene si tiež treba povedať, akú cenu by sme ako štát zaplatili v prípade, že by sme odmietli ponuku stať sa súčasťou politického jadra budúcej Európy.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
