Digitálna pripravenosť: Európa sa zlepšuje, ale mnohé štáty majú stále na čom pracovať

Európska komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2017, ktorý je nástrojom na prezentáciu výkonnosti 28 členských štátov v širokom spektre oblastí od prepojenosti a digitálnych zručností až po digitalizáciu podnikov a verejných služieb.

Podpredseda Komisie pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip uviedol: „Európa sa postupne digitalizuje, ale mnohé krajiny musia zintenzívniť úsilie. Všetky členské štáty by mali viac investovať, aby mohli v plnej miere využívať výhody jednotného digitálneho trhu. Nechceme dvojrýchlostnú digitálnu Európu. Mali by sme spolupracovať, aby sa EÚ stala lídrom v digitálnom svete.“

Celkovo EÚ pokročila a zlepšila svoje digitálne skóre o tri percentuálne body v porovnaní s minulým rokom), ale pokrok by mohol byť rýchlejší a situácia sa v jednotlivých členských štátoch líši (digitálna priepasť medzi najdigitalizovanejšou a najmenej digitalizovanou krajinou je 37 percentuálnych bodov v porovnaní s 36 percentuálnymi bodmi v roku 2014). Tento rok vedú v DESI Dánsko, Fínsko, Švédsko a Holandsko a za nimi nasleduje Luxembursko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Estónsko a Rakúsko. Prví traja digitálni aktéri EÚ vedú aj v celosvetovom meradle pred Južnou Kóreou, Japonskom a Spojenými štátmi. Spomedzi štátov EÚ zasa najviac pokročili Slovensko a Slovinsko. Napriek niektorým zlepšeniam niekoľko členských štátov vrátane Poľska, Chorvátska, Talianska, Grécka, Bulharska a Rumunska v porovnaní s priemerom EÚ v digitálnom rozvoji ešte stále zaostáva. Profily jednotlivých krajín sú k dispozícii na internete.

Komisia už predstavila všetky hlavné iniciatívy v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu. Európsky parlament a členské štáty sa vyzývajú, aby tieto návrhy prijali čo najskôr, aby Európa mohla čo najviac profitovať z digitálnych príležitostí.

Komisia na základe výsledkov DESI v máji predstaví svoje strednodobé preskúmanie stratégie jednotného digitálneho trhu s cieľom určiť, kde treba viac snahy alebo legislatívnych návrhov na riešenie budúcich výziev.

Z indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) vyplýva, že:

Pripojiteľnosť sa zlepšila, ale stále je nedostatočná na riešenie budúcich potrieb.

• 76 % európskych domácností má prístup k vysokorýchlostnému internetu (najmenej 30 Mbit/s) a v niektorých členských štátoch významný podiel týchto domácností už môže pristupovať k sieťam schopným poskytovať rýchlosť 100 Mbit/s alebo viac. Viac ako 25 % domácností má predplatné na rýchle širokopásmové pripojenie.
• Predplatné mobilných dátových služieb sa stále zvyšuje: z 58 predplatiteľov na 100 obyvateľov v roku 2013 na 84 v roku 2016.
• K mobilným službám 4G má prístup 84 % obyvateľstva EÚ.

To však nestačí na pokrytie rastúcich potrieb v oblasti rýchlosti, kvality a spoľahlivosti spojení v budúcnosti. Internetový dátový prenos rastie o 20 % ročne a o vyše 40 % ročne na mobilných sieťach. Európsky parlament a Rada v súčasnosti diskutujú o návrhoch Komisie na reformu predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií a na podporu investícií do sietí s veľmi vysokou kapacitou, aby sa naplnili čoraz náročnejšie potreby Európanov v oblasti pripojenia, spolu so strategickými cieľmi gigabitovej spoločnosti 2025. Členské štáty by mali zdvojnásobiť úsilie pri plnení cieľov harmonizovaného spektra, ktoré teraz zahŕňa aj pásmo 700 MHz, aby sa komunikačné siete novej generácie (5G) mohli veľkoplošne zavádzať už od roku 2020. Koordinácia spektra na úrovni EÚ je mimoriadne dôležitá v záujme zabezpečenia bezdrôtového pokrytia a nových cezhraničných služieb. Okrem toho obce v celej Európe budú môcť čoskoro žiadať o finančné prostriedky na bezplatné Wi-Fi na verejných priestranstvách v rámci schémy Komisie WiFi4EU.

EÚ má viac digitálnych špecialistov ako predtým, ale nedostatky v zručnostiach pretrvávajú.

• EÚ má viac absolventov v odboroch vedy, technológie, inžinierstva a matematiky ako predtým (19 absolventov na 1 000 ľudí vo veku od 20 do 29 rokov).
• Je viac zamestnaných odborníkov v oblasti IKT (3,5 % v roku 2015 oproti 3,2 % v roku 2012).
• Takmer polovici Európanov (44 %) stále chýbajú základné digitálne zručnosti, ako je používanie emailu, nástrojov na úpravu obsahu alebo inštalácia nových zariadení.

Koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, zriadená v decembri 2016 ako súčasť programu v oblasti zručností pre Európu, spolupracuje s členskými štátmi, priemyslom a sociálnymi partnermi na rozvoji veľkého množstva digitálnych talentov a zabezpečení toho, aby jednotlivci a pracovná sila v Európe boli vybavení primeranými digitálnymi zručnosťami.

Európania čoraz viac využívajú digitálne technológie.

• 79 % Európanov surfuje online aspoň raz týždenne, čo je nárast o 3 percentuálne body oproti roku 2016:

o 78 % používateľov internetu si prehráva alebo sťahuje hudbu, filmy, fotografie alebo hry.

o 70 % európskych používateľov internetu číta správy online (64 % v roku 2013).

o 63 % používa sociálne siete (57 % in 2013).

o 66 % nakupuje online (61 % in 2013).

o 59 % využíva internetové bankovníctvo (56 % in 2013).

o 39 % používa internet na telefonovanie (33 % in 2013).

Komisia v rámci svojej stratégie jednotného digitálneho trhu pracuje na posilnení dôvery v online svet. V máji 2018 nadobudnú účinnosť nové pravidlá EÚ o ochrane údajov spolu s novými pravidlami o súkromí v elektronickej komunikácii. Komisia pracuje aj na sprístupnení väčšieho množstva obsahu na internete cez hranice. Už od roku 2018 Európania budú môcť pri cestovaní po EÚ využívať svoje predplatené služby, aby mohli sledovať filmy, počúvať hudbu, hrať videohry a čítať elektronické knihy. Komisia tiež navrhla, aby sa vysielateľom uľahčilo sprístupňovať programy na internete v iných členských štátoch EÚ.

Podniky čoraz viac využívajú digitálne technológie a elektronický obchod rastie, ale pomaly.

• Európske podniky čoraz viac zavádzajú digitálne technológie, ako napríklad používanie obchodného softvéru na elektronickú výmenu informácií (z 26 % podnikov v roku 2013 na 36 % podnikov v roku 2015) alebo odosielanie elektronických faktúr (z 10 % v roku 2013 na 18 % v roku 2016).
• Elektronický obchod mierne vzrástol aj u MSP (zo 14 % v roku 2013 na 17 % MSP v roku 2016). Menej než polovica týchto spoločností však predáva tovar a služby do iného členského štátu EÚ.

V roku 2016 Komisia navrhla nové pravidlá s cieľom podporiť elektronický obchod odstránením geografického blokovania, cenovým zatraktívnením a zefektívnením cezhraničného dodávania balíkov a posilnením dôvery zákazníkov vďaka lepšej ochrane a presadzovaniu predpisov. Rovnako navrhla aj zjednodušenie prostredia dane z pridanej hodnoty pre podniky venujúce sa elektronickému obchodu v EÚ. Keď tieto iniciatívy schváli Európsky parlament a členské štáty, ľudia a spoločnosti budú môcť ľahšie nakupovať a predávať v cezhraničnom kontexte.

Európania využívajú viac verejných služieb online.

• 34 % používateľov internetu predkladalo formuláre verejnej správe online namiesto tlačenej podoby (nárast z 27 % v roku 2013).

Na internete je k dispozícii viac služieb a sú čoraz sofistikovanejšie. Ide napríklad o služby, ktoré umožňujú ľuďom využívať internet na informovanie úradov o novom bydlisku, narodení dieťaťa a ďalších dôležitých životných situáciách. Ako súčasť akčného plánu pre elektronickú verejnú správu Komisia vytvorí jednotnú digitálnu bránu s cieľom poskytnúť jednoduchý online prístup k informáciám o jednotnom trhu, iniciatívu na ďalšiu digitalizáciu v oblasti práva obchodných spoločností a správy a riadenia spoločností, ako aj aktualizovaný európsky rámec interoperability.

Súvislosti

DESI je zložený index na meranie pokroku členských štátov EÚ smerom k digitálnej ekonomike a spoločnosti. Zhŕňa niekoľko príslušných ukazovateľov týkajúcich sa kombinácie aktuálnych politických opatrení na úrovni Európy v oblasti digitalizácie. Cieľom DESI je pomôcť krajinám EÚ identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú prioritné investície a opatrenia v záujme vytvorenia skutočne jednotného digitálneho trhu, ktorý je jednou z hlavných priorít Komisie.

Správa Komisie o digitálnom pokroku, ktorá sa opiera o zistenia na základe DESI a dopĺňa Európsky semester, poskytne v máji 2017 dôkladné posúdenie toho, ako EÚ a členské štáty pokračujú v digitálnom rozvoji, a odporučí možné opatrenia na zlepšenie digitálnej výkonnosti jednotlivých štátov.