EuropskeNoviny.sk
Pamätá si provokáciu SIS proti banskobystrickému biskupovi Balážovi, ale aj ohrozenie ľudí na mítingu KDH na bratislavských Pasienkoch, kde sa našla výbušnina Danubit. Bola členkou Spoločného parlamentného výboru EÚ a SR, ktorý krok za krokom presviedčal Brusel o znovunastolení demokracie krátko po porážke Mečiarovho HZDS. Je presvedčená, že Slovensko by v prípade pokračovania autokratickej vlády nemalo šancu vstúpiť do Európskej únie. O svoj pohľad do minulosti sa podelila Anna Záborská (KDH, EĽS), poslankyňa EP.
V týchto dňoch hýbe slovenskou verejnou mienkou otázka zrušenia Mečiarových amnestií. Na povrch vychádzajú mnohé informácie o únose syna prezidenta Michala Kováča, ale i vraždy Róberta Remiáša. V kinách ide film Únos, a mnohí mladí ľudia sú šokovaní z toho, čo sa na Slovensku dialo len pred pár rokmi…
Som vďačná všetkým, ktorým téma Mečiarových amnestií nie je ani dnes ľahostajná, a robia veľa pre ich zrušenie. Pre našu budúcnosť je to veľmi dôležité. Chcem vysloviť poďakovanie poslancom KDH, ktorí niekoľko rokov žiadali únos potrestať, a návrh na zrušenie amnestií bol pre nich kľúčový. V nadchádzajúcom hlasovaní o ústavnom zákone poslanci rozhodnú, či si budeme ďalej zakrývať oči pred hanebným skutkom štátu, ktorý sa len nazýval demokraciou, alebo budeme mať odvahu pozrieť sa pravde do očí. Únos bol podľa mňa len vyvrcholením režimu, ktorý nemal ďaleko od diktatúry. Pred únosom, ale i po ňom, sa totiž stalo veľa zlého, a všetko nasvedčovalo tomu, že Slovensko sa dostávalo mimo pravidlá demokracie.
Napríklad?
Parlamentná väčšina HZDS, SNS a ZRS krátko po vyhratých voľbách na jeseň roku 1994 urobila v slovenskom parlamente bezprecedentnú vec. Úplne odstavila opozičných poslancov od kontrolných funkcií. Nemali žiadne miesto predsedu výboru, žiadneho podpredsedu parlamentu, neboli v orgánoch kontroly SIS. Všetci dôležití predstavitelia opozície boli zaradení do výboru pre životné prostredie, ktorý neskôr získal prezývku „trestanecký“. Nasledovala známa noc v parlamente z 3-tieho na 4-tého novembra 1994, kde poslanci Mečiarovej väčšiny odvolali predstaviteľov opozície aj z ostatných štátnych inštitúcii. Väčšina za noc vyčistila štát v mene hesla „Víťaz berie všetko“. Všetci sme boli šokovaní a nechceli sme tomu veriť.
Ale sám Vladimír Mečiar hovoril v kampani, že Slovensko bude členom Európskej únie. Po čistkách v parlamente to asi bolo nereálne?
Vtedajší premiér mal obrovskú popularitu, a ľudia mu uverili. A aj po tomto kroku sa jeho prívrženci ani nezamýšľali nad tým, že nás to ako krajinu môže ohroziť v prístupových procesoch. Boli presvedčení, že víťaz volieb si takéto veci môže dovoliť.
A Európska únia?
Únia reagovala veľmi rýchlo. Už koncom mesiaca poslali členské krajiny EÚ na Slovensko diplomatický demarš, v ktorom vládnucim stranám vyčítali rozhodnutia, ktoré urobili voči opozícii na pôde parlamentu.
Ako reagoval premiér Mečiar?
Spôsobom sebe vlastným. Doma začal hovoriť o nepriateľoch Slovenska, a vzápätí bez rumenca na tvári v júni 1995 odovzdal prihlášku Slovenska za člena Európskej únie.
V tom roku šokovala verejnosť provokácia voči biskupovi Balážovi…
Áno, stalo sa to v lete, kde bol spochybnený predaj istého obrazu. Neskôr sa ukázalo, že to bola práca SIS. Chceli tak zastrašiť najmä nebohého biskupa Baláža, ktorý verejne a otvorene kritizoval Mečiara a jeho praktiky. No a vyvrcholením tohto obdobia bol napokon únos prezidentovho syna. Boli to veci, na ktoré sa nemohla prizerať ani Európa. Členské krajiny poslali do Bratislavy ďalší diplomatický protest, v ktorom zdôraznili, že dodržiavanie demokratických pravidiel je podmienkou pre ďalšiu spoluprácu.
To však nebolo z Bruselu posledné slovo…
V decembri roku 1996 slovenský parlament zbavil poslaneckého mandátu Františka Gauliedera. Európsky parlament vtedy prijal rezolúciu voči Slovensku, v ktorej konštatoval, že slovenská vláda nedostatočne rešpektuje demokraciu, právny štát, ľudské a menšinové práva. Chcem len upozorniť, že EP dovtedy voči žiadnej kandidujúcej krajine neuplatnil podobné ostré a kritické stanovisko.
Toto upozornenie opäť nebol posledný krok EÚ v súvislosti s našou snahou stať sa členským štátom.
Áno, situácia došla až do kritického bodu. V marci 1997 bola na mítingu KDH nájdená výbušnina, nakoľko sme vtedy boli dominantnou politickou silou v zápase s Mečiarom. V máji nasledovalo vyhlásenie EÚ voči našej vláde, a v júli Európska komisia rozhodla, že Slovensko nebude prizvané na rokovania o vstupe do EÚ. Dostali sme sa tak úplne mimo hru. Česko, Poľsko, Maďarsko boli ďaleko pred nami, my sme boli tými zlými, s ktorými nehodno ani rokovať. To bola skutočná izolácia Slovenska.
Ako dnes vnímate úlohu európskych inštitúcií v súvislosti s obdobím Mečiarovho vládnutia?
Únia zohrala veľmi dôležitú a nezameniteľnú úlohu. Nesklonila hlavu a nepoprela svoje demokratické princípy pred Mečiarom. Mala jasné stanovisko. A to nás vtedy ako opozíciu, ale aj veľkú časť verejnosti, veľmi povzbudzovalo. Verili sme, že Slovensko do EÚ vstúpi, a že je to v životnom záujme našej krajiny.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
