EuropskeNoviny.sk
V závere uplynulého týždňa, po prvýkrát od vstupu SR do Únie, vystúpili europoslanci pred národným parlamentom. Zaradili sme sa tak ku krajinám, ktoré tento postup už nejaký čas uplatňujú. V príspevkoch väčšiny poslancov EP, ako aj v následnej rozprave, dominovala téma budúcnosti Európskej únie s dôrazom na potreby Slovenska. Bližšie v rozhovore s Annou Záborskou (KDH, EĽS).
Aký je to pocit vymeniť EP za slovenský?
Veľmi dobrý, a je mi ľúto, že sa tak stalo až teraz. Rozhodnutie poslancov zmeniť rokovací poriadok a umožniť, aby sme aj my, europoslanci, komunikovali so svojimi „partnermi“ doma na Slovensku, je správne. Otázky so strany slovenských poslancov nasvedčovali, že majú záujem s nami diskutovať. Škoda, že sme stratili trinásť rokov. Doteraz to urobilo len málo krajín, a teší ma, že moja krajina sa zaradila medzi tie progresívne.
Mnohí to komentujú len ako formalitu, ktorá neovplyvní európsku tému na pôde národného parlamentu…
To závisí od nás, a od poslancov národnej rady, ako budeme naše vzťahy formovať a napĺňať. Prvý krok sa stal, a na oboch stranách by mala byť vôľa veci posunúť dopredu. Dnes mnohí hovoríme o kríze Únie, mnohí sme prekvapení z odchodu Veľkej Británie a kladieme si otázku, čo bude ďalej. Uvedomujeme si, že chýba diskusia, chýbajú informácie, chýba spoločné hľadanie riešení. Toto je stav nielen na Slovensku, ale vo väčšine členských krajín. Jeden dôsledok už máme, a tým je Brexit. Obavy však pretrvávajú ďalej, s napätím budeme sledovať francúzske či nemecké voľby.
Vo svojom príspevku ste zdôraznili nielen dôležitosť parlamentnej diskusie, ale i dialóg s verejnosťou…
To je podľa mňa v nasledujúcom období kľúčové. Vyzvala som, aby sme diskutovali o faktoch, a nie o mýtoch o Európe. Nie je možné, aby niektorí politici dlhodobo ohlupovali ľudí zjednodušenými frázami o „zlom Bruseli“, „anonymných úradníkoch“ či o „zákaze varných kanvíc“. Musíme zamedziť tomu, aby ovplyvnili ľudí do takej miery, že v kľúčovom momente sa rozhodnú pre odchod z Únie. A to patrím medzi ľudí, ktorí dobre vedia, že EÚ robí aj zlé rozhodnutia, a nie je ich málo.
Témou na nasledujúce mesiace určite bude budúcnosť EÚ. Na stole je päť scenárov, z ktorých sa vy prikláňate k alternatíve „robme menej ale efektívnejšie“. Slovenský premiér Robert Fico presadzuje, aby Slovensko bolo „súčasťou jadra“.
Áno, presadzujem iný scenár ako slovenský premiér, a to som aj povedala. Robert Fico sa prikláňa k možnosti číslo tri – „umožniť štátom, ktoré o to majú záujem, aby robili viac“. Treba sa spýtať, čo to je „byť súčasťou jadra“? Otvorene hovorím, že to bude prenesenie ďalších právomocí do Bruselu. Budeme súhlasiť s vytvorením európskeho ministerstva financií, zahraničia alebo so zjednotením daňových systémov? Alebo so stálym prerozdeľovacím mechanizmom utečencov… Prečo sú v tejto téme oveľa zdržanlivejší Česi, Poliaci a Maďari? Príklon k trendu, ktorý presadzuje Nemecko, Francúzsko, a hovorí o ňom aj premiér Fico, je podľa mňa viacrýchlostná Európa. Takéto rozhodnutie si však vyžaduje diskusiu a detailnú analýzu dôsledkov..
Chýba vám slovenská predstava o budúcnosti Únie?
Áno, chýba mi. Chcem vedieť, akú pozíciu zvolíme, akú máme predstavu o budúcej Európe, v akej Únii sa budeme cítiť najlepšie. Európska komisia dala na stôl svoju predstavu tzv. Bielu knihu. Prečo by sme my nemohli vypracovať vlastnú Bielu knihu? Nech to urobí vláda, alebo to môže urobiť parlament. Ale mali by sme byť k ľudom otvorení. Mali by sme mať vlastný názor, aby sme neboli napokon len štatistami. Občanom sme povinní ponúknuť budúcnosť, s ktorou sa stotožnia. Európska identita nemôže byť nadiktovaná, musíme ju cítiť ako našu súčasť. Tak ako vnímame identitu k vlastne krajine, ku Slovensku.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
