EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Ján Figeľ: Ako ubližujeme prenasledovaným kresťanom? Ľahostajnosťou, nevedomosťou a strachom
figeľ
Ján Figeľ. PHOTO: redakcia/red.

Ján Figeľ: Ako ubližujeme prenasledovaným kresťanom? Ľahostajnosťou, nevedomosťou a strachom

Rozhovor je uverejnený v spolupráci s portálom cestaplus.sk.

Od mája 2016 je osobitným vyslancom Európskej únie pre podporu náboženskej slobody a vyznania vo svete. Cesta+ sa s ním rozprávala o tom, v ktorých krajinách je prenasledovanie najhoršie, čo môže urobiť konkrétny veriaci Slovák pre trpiacich bratov a sestry a v čom je funkcia osobitného veľvyslanca nápomocná v dnešnom svete. Ján Figeľ.

Čo je vlastne náboženská sloboda? Je základnou univerzálnou ľudskou hodnotou. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia. Toto právo zahŕňa – aj podľa medzinárodných dohovorov – slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru a zároveň slobodu sám alebo v spoločenstve s inými verejne alebo súkromne manifestovať vieru či svoje náboženstvo. Robiť to modlitbou, vyučovaním, praktizovaním, dodržiavaním prikázaní. Toto právo je možné obmedziť – nie je absolútne –, ale treba to urobiť opatreniami, ktoré sú uzákonené a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti alebo pre ochranu verejného poriadku, zdravia či morálky, respektíve pre ochranu práv a slobôd iných ľudí. Vy tvrdíte, že treba začať premýšľať od ľudskej dôstojnosti… Áno, je to najdôležitejšia, prvá hodnota, ktorú citujú aj dohovory. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti bez náboženskej slobody nie je možné. A ľudská dôstojnosť je prvá a najdôležitejšia hodnota, lebo hovorí nielen o práve na život, ale aj o rovnosti a slobode každej osoby s jej neodňateľnými a nenarušiteľnými právami. Dôstojnosť človeka reprezentuje základ celej univerzality ľudských práv. V tomto chápaní sme si všetci rovní v dôstojnosti bez ohľadu na pôvod, rasu, náboženstvo a iné danosti a zároveň sme všetci jedineční z hľadiska identity – nikto nie je nikoho kópiou – a to ani pri pohľade do minulosti, ani pri pohľade do budúcnosti, ak sa ľudské bytosti nenaklonujú.

Vážime si tu, na Slovensku, náboženskú slobodu? Máme v úcte ľudskú dôstojnosť?

jednodušene by som povedal, že áno, ale máme v tom veľké rezervy. Málo si vážime základné a zásadné hodnoty, na ktorých spočíva slušný, spravodlivý a zodpovedný život. Ak bude ľuďom viac záležať na vlakoch zadarmo, tak možno k nim pribudnú aj autobusy zadarmo. Obidva prostriedky cestovania však ekonomicky zadarmo nie sú. No zasahujú do mentality mladej generácie, pretože ju učia, že niečo v živote môže byť bez práce a bez pričinenia – a to je veľká deformácia.

Povinnosť štátu je garantovať bezpečnosť a spravodlivosť. Ak to štát nerobí, ľudia berú spravodlivosť do vlastných rúk, uzavrú sa v skepse alebo sa rozhodnú pre odchod do inej krajiny.

Treba si vážiť slobodu, aj tú náboženskú, lebo je veľmi vzácna. Vo svete dnes až tri štvrtiny ľudí čelia prenasledovaniu, výraznej diskriminácii či systematickej intolerancii svojej viery alebo náboženstva.

My žijeme v tej menšej, lepšej časti sveta, kde je po roku 1989 náboženská a politická sloboda realitou aj vďaka nasadeniu kresťanov; pamätajme na prínos trpiacej Cirkvi a udalostí, ako bola bratislavská Sviečková manifestácia.

Pápež František často zdôrazňuje, že dnešné prenasledovanie je intenzívnejšie ako za čias prvých kresťanov. Súhlasíte s ním?

Pápež František dokonca použil výraz genocída vo vzťahu k dianiu na Blízkom východe. Súhlasím s ním. Keď som to spomenul v jednej televíznej debate v jeseni roku 2014, projekt demagog.sk to označil za zavádzanie.

Skutočne sme v období, keď prebieha genocída kresťanov, jezídov i ďalších náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných takzvaným Islamským štátom ISIS. Je to teroristická organizácia. Nestačí genocídu komentovať. Zločincov treba zastaviť a priniesť ľuďom spravodlivosť a perspektívu. Podľa dôveryhodných medzinárodných zdrojov je dnes vo svete atakovaných a prenasledovaných pre vieru až dvesto miliónov kresťanov a ročne ich zahynie zhruba stotisíc. Je to prenasledovanie, ktoré v niektorých regiónoch prekonáva i krvavé obdobia Rímskej ríše.

Premýšľali ste nad tým, čo vedie k takému výraznému a krvavému prenasledovaniu kresťanov? Aký je to dôvod?

Sú to buď mocenské, politické alebo ideologické dôvody. Napríklad ISIS nie je náboženstvo, ale utopická ideológia spojená s militantným fanatizmom, ktorého cieľom je vybudovať jednoliaty celosvetový islamský kalifát. Kresťania sú pre džihádistov menejcennými neveriacimi a prekážkou pre nábožensky usporiadanú spoločnosť a vládu šaríje.

Zároveň v nich vidia spojencov alebo kolaborantov Západu. Západ, USA i Európu, považujú za nepriateľov a miestnych kresťanov atakujú. Je im ponúknuté konvertovať na islam, platiť daň za ochranu pri obmedzenom postavení v spoločnosti alebo smrť. Mnohí preto volia útek zo svojich domovov a z krajiny, so všetkými rizikami. Takto konajú v Ázii a v Afrike aj iné militantné skupiny, ako je napríklad Boko Haram, Al-Nusra, Taliban, Al-Káida.

Treba povedať, že kresťanstvo má na Blízkom východe svoju kolísku. Prinášalo tu otvorenosť, kultúru a vzdelanosť, civilizačný rozvoj. História potvrdzuje, že kresťania boli a sú autonómnou a originálnou súčasťou tohto priestoru, veľmi dôležitou pre rovnováhu a súdržnosť spoločnosti. Ich likvidácia a exodus povedie k sektárskym konfliktom; územie bude síce etnicky či nábožensky vyčistené, ale neslobodné a totalitné.

Kde vo svete je situácia najvážnejšia?

Už sme hovorili o Blízkom východe, ktorý je dnes dejiskom prenasledovania, ktoré mnohé inštitúcie označili za zločin zločinov – za genocídu. Ide o územia obsadené Islamským štátom v Sýrii a v Iraku. Prenasledovanie sa však odohráva aj v iných krajinách.

Existujú pravidelné správy a prehľady, ktoré pri takomto popise najčastejšie uvádzajú päticu krajín – Severná Kórea, Somálsko, Afganistan, Pakistan a Sudán. V týchto krajinách sú prenasledovaní kresťania, no nielen oni. Títo ľudia potrebujú viac pozornosti a pomoci zo strany slobodného sveta a medzinárodného spoločenstva.

Osobne ste sa stretli s pápežom Františkom, ktorý sa zasadzuje aktívne za pomoc prenasledovaným kresťanom. Hovorili ste s ním o týchto veciach?

So Svätým Otcom som bol na dvoch osobitných audienciách, boli to povzbudivé a inšpirujúce stretnutia. Vážnejšie rozhovory na tému postavenia kresťanov či náboženských menšín vo svete som viedol s kardinálom Pietrom Parolinom, ktorý je šéfom vatikánskej administratívy. Tiež s kardinálom Leonardom Sandrim, ktorý vedie Kongregáciu pre východné cirkvi, s Paulom Gallagherom, ktorý je zodpovedný za vatikánsku diplomaciu, a s kardinálom Jean-Louisom Tauranom, ktorý je zodpovedný za medzináboženský dialóg.

Dobre sa mi však spolupracuje na týchto záležitostiach aj s viedenským kardinálom Christophom Schönbornom, ktorý v detstve okúsil osud utečenca a má k tejto téme osobný vzťah a záujem.

Vaša funkcia sa vníma politicky. Môže politik meniť prenasledovanie kresťanov?

Výhrady voči tejto funkcii a mojej osobe vnímam ako prejavy buď nepochopenia, alebo zlomyseľnosti. Sú súčasťou hodnotového zápasu vo svete i na Slovensku.

Viac..  Rada EÚ prijala nariadenie o znížení emisií skleníkových plynov

Už v minulosti som presadzoval tému slobody svedomia ako civilizačné kritérium, napríklad pri obhajobe politických väzňov na Kube, v Iráne či inde na svete. Táto téma nemôže byť okrajová alebo krátkodobá, ale musí byť principiálna a dlhodobá. Politika má totiž napomáhať človeku v konkrétnej situácii, v nešťastí či pri ohrození. Ak nepomôžeme zranenému a núdznemu na ceste, sme ako ľahostajný a vystrašený levita či kňaz z evanjeliového podobenstva. Ak pomáhame, napodobňujeme milosrdného samaritána. Zároveň je však dôležité investovať do budúcnosti, do bezpečnej a spravodlivej perspektívy.

Čo to znamená?

Znamená to vytvárať systém, kde bude menej útokov, menej zranených a kde nebude prenasledovanie. Zodpovedná politika tvorí podmienky pre mier, zmierenie a spravodlivosť v krajine i vo svete.

Svet potrebuje prevenciu voči prenasledovaniu a zneužívaniu moci, ochranu najslabších. Potrebujeme spravodlivosť a solidaritu ako program, ktorý prechádza do zákonov, do ústavných inštitúcií a do verejného života. Je nerozumné nechávať politiku a politikov bokom a zameriavať sa len na konkrétnu solidaritu. Jedno s druhým totiž úzko súvisí. Mojou úlohou je dvíhať povedomie o dôležitosti náboženskej slobody pre súčasnosť a budúcnosť. Európska únia to dlhé desaťročia zanedbávala.

Dnešná doba je instantná a všetci čakajú okamžité výsledky. Veci, o ktorých hovoríte a nastavujete, sa ukážu až o niekoľko rokov. Neodradzuje vás to?

Áno, sme chvíľkoví a kampaňovití: podľa toho, čo sa deje aktuálne vo svete alebo čo prinášajú médiá – bežíme za aktuálnou správou či situáciou. Rozumní viac vnímajú trendy a tieto aktívne, zodpovedne a systémovo ovplyvňujú tak, aby prinášali do národných či medzinárodných vzťahov viac spravodlivosti, stability, ľudskosti.

Existuje nejaký jednoduchý recept, ako vyriešiť problém prenasledovania kresťanov?

Vo svete bude vždy zlo, vždy bude nejaká miera konfliktných záujmov. Je však rozhodujúce, či prevláda zodpovednosť, ľudskosť a solidarita, alebo ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Je na nás, ktorú stranu podporujeme svojím konaním a komunikáciou, svojím ľudským a spoločenským potenciálom. Svet sa dá zmeniť. Dvadsiate prvé storočie môže byť lepšie ako dvadsiate, stačí si spomenúť na svetové vojny a totality. Môže to však byť aj naopak.

Pred sto rokmi prišli dve dôležité udalosti. Jednou bola boľševická revolúcia v Rusku, druhým fatimské posolstvo z Portugalska. Zápas o slobodu, o úctu k pravde a ľudskej dôstojnosti bol veľmi krvavý. Dnes môžeme hovoriť o porážke boľševizmu. Najrukolapnejším príkladom je vývoj v Severnej a Južnej Kórei. Na severe, kde ešte vládne boľševizmus, ľudia hladujú, tristotisíc je ich uväznených. Južná Kórea je slobodná a má jednu z najlepších úrovní vzdelanosti na svete a investuje úspešne po celom svete, aj na Slovensku. Pritom obe krajiny vychádzali z jedného povojnového stavu. Pripomínam to aj pre tých, ktorým je aj u nás, na Slovensku, ešte stále clivo za komunizmom.

Stretávate sa priamo s konkrétnymi prenasledovanými kresťanmi? Hovorí sa, že jeden osud sa nás dotkne, pričom stovky obetí sú len štatistikou.

Je to tak. Ak ste zachránili jeden život, zachránili ste ľudstvo. Ak však zabudnete na obeť, ako keby ste ju druhýkrát zabili. Tieto etické princípy sú veľmi dôležité. Je falošné hovoriť, že milujeme ľudstvo, a zároveň, že nám vadí ten a tamtí. Filantropia môže byť neosobným vzťahom, niekedy až teatrálnym. Láska je vždy osobná a skutočná, účinná.

Dnes sú mnohé prípady prenasledovania známe vďaka médiám a preto je jednoduchšie zdvihnúť hlas za umlčaných, je možné pomáhať bezbranným a bezmocným.

Samozrejme, dostal som sa aj ku konkrétnym prípadom ľudí, niektorí sú známi aj na Slovensku. Spomeniem už oslobodeného Petra Jaška, ktorý bol pätnásť mesiacov väznený s dvomi miestnymi misionármi v Sudáne. Ďalší známy príbeh je o matke piatich detí: Asia Bibi bola v Pakistane v roku 2010 odsúdená na smrť za urážku proroka Mohameda, teda za blasfémiu – rúhanie. Čaká na posledné súdne rozhodnutie o jej odvolaní – buď oslobodenie, alebo popravu. Nie je mi to jedno. A nemôže nám to byť jedno, aj keď ju osobne nepoznáme.

Pre slobodu nespravodlivo prenasledovaných môžeme urobiť mnoho, ako slobodná krajina či jednotlivo, alebo spolu s inými na medzinárodnej úrovni. Slovensko nikdy nemalo také silné postavenie vo svete, ako má dnes. Nespravodlivosť kdekoľvek sa týka aj nás a to od chvíle, keď sa o tom dozvieme. A nemôžeme byť ľahostajní preto, lebo je to ďaleko.

Ak sa vrátime do minulosti, aj u nás boli ľudia prenasledovaní. A každý záujem, podpora či signál zo zahraničia bol pre nás povzbudením a nádejou. Dnes je aj našou zodpovednosťou šíriť nádej pre trpiacich a prenasledovaných ľudí.

Ak by sme to ešte rozšírili: Čo môže urobiť konkrétny človek, ktorý vedie klasický život, pre trpiacich bratov a sestry vo viere?

Predovšetkým treba odmietať ľahostajnosť, nevedomosť a strach. To sú spojenci zla. Zlu sa darí už len tým, že mnohí z nás sa boja, mnohým z nás je to jedno a mnohí z nás o problémoch druhých ani nevedia alebo sa o ne nezaujímajú. To je minimum, aby sme boli aspoň v neutrálnej polohe, nie negatívnej. Samozrejme, lepšia je plusová pozícia – zdvihnúť hlas, podpísať petíciu, vstať a urobiť niečo.

Dá sa prispieť na materiálne či finančné zbierky, ktoré sú organizované napríklad pre trpiacich v Sýrii či Iraku. Zvlášť si poďakovanie zaslúžia naši lekári, dobrovoľníci, sociálni pracovníci a misionári, ktorí pomáhajú utečencom alebo v rizikových krajinách slúžia ľuďom v núdzi. A vždy je dobrá modlitba za trpiacich vo svete. Oni sú skúšaní vo viere, a my všetci sme skúšaní z lásky.

Môžu pomôcť aj internetové petície?

Môžu, pretože podľa národných i európskych pravidiel je petičné právo dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti. A petíciou, ktorá spĺňa predpísané náležitosti, sa musia národné či medzinárodné inštitúcie zaoberať.

Je dobré, ak sa naši ľudia vedia zorientovať, ozvať sa – napríklad v prípade Petra Jaška. Jeho petícia bola doručená predstaviteľom OSN v Ženeve a predstaviteľom Sudánu.

Samozrejme, oveľa viac znamená konkrétna pomoc trpiacim a núdznym, ktorá môže byť vo forme finančnej zbierky alebo dobrovoľníctva v daných krajinách.

Ďalej to môže byť adopcia na diaľku či modlitba za prenasledovaných.

Každý podľa toho, ako vládze?

O dac

Odporúčame pozrieť

Navracsics

Komisia pokračuje v úsilí o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru

Cieľom nových iniciatív je zlepšiť vzdelávaciu mobilitu a vzdelávacie príležitosti v EÚ a posilniť postavenie …