Domov / ROZHOVORY / Ján Figeľ: Ako ubližujeme prenasledovaným kresťanom? Ľahostajnosťou, nevedomosťou a strachom
figeľ
Ján Figeľ. PHOTO: redakcia/red.

Ján Figeľ: Ako ubližujeme prenasledovaným kresťanom? Ľahostajnosťou, nevedomosťou a strachom

Miera zodpovednosti každého z nás je daná mierou vplyvu každého z nás. A každý máme nejaký vplyv. Najhoršie je, keď si to neuvedomujeme, nedbáme na to, čo môžeme urobiť. Ľudské šťastie a zmysel života sa dá naplniť len vo vzťahu k druhým osobám. Nikto nedokáže urobiť sám seba šťastného. Musíme si uvedomiť, že každá pomoc núdznym obohacuje nás samotných. Lebo skutočne bohatý je ten, kto dáva. Bohatý je ten, kto má to, čo sa nedá kúpiť. Bohatý je, kto má Boha.

A práve tento rozmer ľudskosti, empatie, solidarity voči ľuďom okolo nás vytvára ľudskejšiu spoločnosť a prináša nádej na lepšie časy. Možno by naši otcovia a ich otcovia mali radi problémy tejto doby. Teraz sa ľudia tlačia do Európy, keď predtým z Európy utekali. Čo je lepšie? Boli tu masové hroby, krvavé hranice, genocída. A dnes sme schopní žiť v mieri a v jednom spoločenstve! To, čo sa deje, treba vidieť aj z historickej perspektívy, ale aj z pohľadu našej osobnej zodpovednosti za stav vecí, aké sme zdedili. Európa a Slovensko sa dajú zlepšiť, ak sa o to účinne a zodpovedne pousilujeme.

Kam smerujú vaše cesty ako osobitného veľvyslanca?

Prvou prioritou je Blízky východ, ktorý je nám blízky nielen geograficky a názvom, ale aj kultúrne a civilizačne. Je to kolíska kresťanstva. Máme záujem, aby tam bol mier a stabilita. Je to nesmierne dôležité.

Nakoniec, aj moja funkcia vznikla ako odozva na genocídnu situáciu na Blízkom východe. Vznikla na základe silnej rezolúcie Európskeho parlamentu z februára 2016. Po svojom nástupe v máji 2016 som definoval viaceré geografické priority: Blízky východ, južnú a juhovýchodnú Áziu, severnú a subsaharskú Afriku.

Neznamená to, že v iných častiach nie sú problémy, ale pre daný rok tohto mandátu to postačuje ako zámer a náplň. Mandát možno obnoviť a ďalšie aktivity môžu nadviazať na výsledky.

Ktoré krajiny ste osobne navštívili?

Za posledné mesiace to bolo Jordánsko, Spojené arabské emiráty, India, Irak a Sudán. Rozpracované sú misie v Egypte, Pakistane, Mjanmarsku, Maroku, Stredoafrickej republike a v Libanone. Viackrát som vystúpil na podujatiach OSN v Ženeve, v USA, vo Veľkej Británii, v Taliansku, Nemecku, Českej republike a inde. Je to úloha, ktorá je náročná po každej stránke.

Osobitný veľvyslanec Európskej únie je prijímaný na vysokých, ba najvyšších úrovniach, čo potvrdzuje dôležitosť tejto agendy i veľký záujem v jednotlivých krajinách.

Výsledkom týchto ciest sú závery alebo odporúčania pre nové opatrenia v EÚ, hlavne v oblasti rozvojovej pomoci, pre programy a projekty, kde má náboženská sloboda principiálne miesto a úlohu. Novinkou je napríklad uvedenie novej ceny EÚ pre novinárov – profesionálov a amatérov, ktorí zaujímavo odovzdávajú príbehy o náboženskej slobode a spolupráci vo svete.

Čerstvo ste sa vrátili z cesty do Sudánu, ktorú ste nazvali náročnou, ale vydarenou. Čo bolo jej cieľom?

Sudán patrí k najväčším africkým krajinám. Pritom v roku 2011 sa po dlhej občianskej vojne a referende od neho oddelil Južný Sudán, s prevažne kresťanským obyvateľstvom. Dnes je tam hladomor a konflikty pokračujú. Na severe nastali pokojnejšie časy, ale násilie sa pácha v regiónoch na juhu – Modrý Níl, Južný Kordofán a Darfúr. V krajine vládne režim prezidenta Umara Bašíra, je veľa politických väzňov.

Napriek problémom som cítil nový vietor a otvorenosť vlády a parlamentu pre ústavné reformy. Napríklad, po požiadaní mi bolo umožnené stretnutie so známym obhajcom ľudských práv v Sudáne doktorom Ibrahimom Mudawim, ktorý je zadržiavaný a vyšetrovaný pre údajné konanie proti záujmom štátu. Podľa mňa je to statočný človek, navrhovaný dokonca na Sacharovovu cenu za slobodu svedomia. Bolo to prvýkrát, čo sudánska vláda umožnila cudzincovi takýto styk s politicky prenasledovanou osobou.

Viac..  Ivan Štefanec: Turecko bude musieť za svoj postup voči Kurdom zaplatiť

Cieľom mojej cesty bolo začať pracovať na podpore zmierenia a na medzináboženskom dialógu, ktorý by priniesol krajine viac pokoja, stability a rozvoja. Sudán je kľúčový štát v regióne Afrického rohu. Ak sa bude postupne stabilizovať, môže zohrať prínosnú úlohu pre bezpečnosť a stabilitu aj vo svojom okolí.

Aká je situácia ľudí a kresťanov v tejto krajine?

Kresťania sú v Sudáne vo výraznej menšine. V stredoveku to však bolo naopak. Možno aj preto je islam v Sudáne skôr umiernený. Je tu veľa súfijcov, ktorí umiernenú vetvu islamu formujú a reprezentujú. Kým koptských ortodoxných kresťanov tu považujú za tradičných, pribúdajú aj nové komunity hlavne evanjelikálnych cirkví. Mnoho ľudí sem prichádza z Južného Sudánu kvôli tamojším nepokojom. Môj odkaz všetkým politickým a spoločenským lídrom bol, že jednofarebný, moslimský Sudán a uniformita nie sú silou, ale sú ochudobnením a oslabením krajiny. Pluralita kultúr a náboženstiev obohacuje krajinu a národ. Štát má slúžiť rovnako a spravodlivo všetkým svojim občanom.

Dôležitými otázkami vašej cesty boli väzni svedomia a búranie kostolov. Aká je situácia v Sudáne a aké sú vyhliadky na zlepšenie?

Na viacerých rokovaniach som upozornil na dôležitosť ľudskej dôstojnosti pre všetkých, zvlášť pre menšiny. Pri rôznosti, ktorá je definičným princípom, sme si rovní v dôstojnosti, bez ohľadu na rasu, pôvod či náboženstvo. Podobne som apeloval na prepustenie dvoch Sudáncov, ktorí boli odsúdení v skupine Petra Jaška, českého misionára v januári. Dostali dvanásť rokov žalára.

Keď dostal hlavný predstaviteľ vo februári chvályhodne prezidentskú milosť a bol prepustený, jeho pomocníci by mali mať rovnaké zaobchádzanie. Predpokladám, že po ukončení odvolacieho súdneho konania budú oslobodení spod trestu aj títo dvaja odsúdenci.

Vládne orgány nedávno ohlásili demoláciu dvadsiatich siedmich kostolov, ktoré nemali z minulosti zákonné stavebné povolenia. Tu sa to však považuje za úradnú svojvôľu, lebo často sa k povoleniam ani nedá dostať, respektíve ide o súkromné stavby. Minister pre náboženské záležitosti sľúbil pozastavenie tohto rozhodnutia rezortu výstavby a opätovné preskúmanie súvislostí. Od ľudsko-právnych obhajcov cez aktivistov až po nuncia, protestantov a Koptov som cítil, aké je dôležité ozývať sa za diskriminovaných a prenasledovaných.

Na záver štvordňovej misie ma v chráme svätého Marka a Juraja v Chartúme vítali zvonmi ako mimoriadneho hosťa. S úsmevom som im povedal, že naposledy sa mi to stalo pri sobáši pred vyše tridsiatimi tromi rokmi. Sú tu jednoduchí a pohostinní ľudia a sú vďační za každú formu pomoci a podpory.

Posledná – osobnejšia – otázka. Ste veriaci človek, kresťan. Mnohí kresťania sa dnes zamýšľajú nad tým, že by museli dosvedčiť svoju vieru svojím životom ako ich prenasledovaní bratia a sestry. Premýšľali ste už nad tým?

Nedávno som bol v Iraku, ktorý ešte stále prežíva vojnový konflikt s Islamským štátom. Časť cesty, hlavne v Bagdade, som realizoval za použitia nepriestrelnej vesty a helmy. Zabíjanie je tam na každodennom programe, čo človek v našich podmienkach nezažíva. Uvedomujem si, že v tejto misii môžem byť nepohodlný pre oponentov slobody.

Viera nám dáva nielen citlivosť pre ľudí a problémy doby, ale aj silu pre osobné životné svedectvo. Netreba vyhľadávať riziko a ani nežijeme v mediálnom divadle. Ale na svedectvo viery a presvedčenia treba byť pripravený. Život potrebuje zmysel. A práve zmysel žitia nás ťahá dopredu a dáva nám odpoveď na neistotu či riziká. Viem, komu som uveril, a som si istý.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

Stefanec

Ivan Štefanec: Technologickí giganti budú riadne odvádzať DPH

Európsky parlament vo štvrtok schválil legislatívu, ktorá skoncuje s daňovými únikmi a výpadkami v oblasti …