EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Europoslankyňa Borzan: EÚ má morálnu povinnosť obmedziť obrovské množstvá premrhaného jedla
Biljana Borzan
Autorka tejto správy, europoslankyňa Biljana Borzan. PHOTO: © European Union- EP.

Europoslankyňa Borzan: EÚ má morálnu povinnosť obmedziť obrovské množstvá premrhaného jedla

V EÚ sa ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje asi 173 kg na osobu. Plytvanie potravinami nie je len etickým problémom, ale má veľké hospodárske a ekologické dopady. Touto témou sa zaoberal výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, jeho členovia odhlasovali správu, v ktorej žiadajú EÚ a jej členské štáty, aby proti plytvaniu jedlom zakročili. Ešte pred hlasovaním na pár otázok odpovedala autorka správy, poslankyňa Biljana Borzan.

Zatiaľ čo v mnohých častiach sveta ľudia trpia hlasom a podvýživou, v rozvinutých krajinách sa jedlo vyhadzuje do kontajnerov. Aké rozmery má tento problém?

Asi tretina jedla, ktorá sa vyrába pre ľudskú spotrebu sa na svojej ceste z fariem až na naše taniere premrhá. Táto obrovská masa odpadu má veľké ekonomické, sociálne a environmentálne dopady. Mrhanie jedlom a jeho vyhadzovanie možno na celom svete vyčísliť na 940 miliárd dolárov ročne. Ohrozuje to potravinovú bezpečnosť a spôsobuje podvýživu. Na výrobu jedla potrebujeme zdroje a keď ho vyhodíme, mrháme vlastne aj nimi. Vyhodené jedlo tak spotrebúva až štvrtinu vody, ktorá sa používa v poľnohospodárstve a jeho produkcia má na svedomí osem percent svetových emisií skleníkových plynov.

Kde a kedy sa vyhadzuje najviac jedla? A prečo vlastne?

Medzi krajinami na celom svete existujú rozdiely v tom, kedy a kde sa mrhá jedlom. V industrializovaných krajinách sa najviac jedla vyhodí v jeho posledných fázach, vyhadzuje sa v supermarketoch a domácnostiach. V rozvojových krajinách sa ním mrhá v prvotných fázach jeho výroby, najmä kvôli nevhodným poľnohospodárskym postupom, neefektívnej doprave a infraštruktúre a nedostatku skladovacích kapacít.

Aké to má environmentálne a hospodárske dopady?

Keď plytváme potravinami, plytváme tak vodou, pôdou, prácou, energiou a ostatnými cennými a častokrát vzácnymi zdrojmi. Odborné odhady naznačujú, že ak by sa v rozvinutých krajinách znížilo plytvanie na strane spotrebiteľov o 30%, do roku 2030 by sme tak ušetrili približne 400 000 kilometrov štvorcových ornej pôdy. Vyhadzovanie potravín stojí v EÚ ročne 143 miliárd eur. A dve tretiny z toho majú na svedomí domácnosti.

Viac..  Jana Žitňanská: Ľuďom vo finančnej tiesni musíme pomáhať skôr ako sa dostanú na mizinu

Ako sme na tom v Európe?

Európska únia, jedna z najbohatších a najprosperujúcejších komunít na svete, má morálnu a politickú povinnosť obmedziť obrovskú množstvá premrhaného jedla. Odhaduje sa, že v EÚ sa ročne vyhodí až 88 miliónov ton jedla, čo je asi 173 kg na osobu. Zatiaľ čo 20% jedla sa stratí alebo vyhodí, až 55 miliónov ľudí si každý druhý deň nemôže dovoliť kvalitnú stravu. Takáto situácia je nemorálna a neudržateľná. Nemôžme to pripustiť.

Čo môžu EÚ a jej členské štáty urobiť pre zlepšenie?

Potravinami sa plytvá na každom stupni ich dodávateľského reťazca. Neexistuje žiadne zázračné nariadenie, prostredníctvom ktorého by mohla EÚ vyriešiť tento problém. V súčasnosti máme 52 právnych aktov, ktoré istým spôsobom, či už je to pozitívne alebo negatívne, ovplyvňujú to, koľko potravín sa u nás vyhadzuje. Potrebujeme preto koordinovanú politiku na úrovni EÚ a jej členských štátov. Mala by sa týkať odpadu, potravinovej bezpečnosti a informovanosti a brať do úvahy ekonomickú aspekty, výskum a inovácie, životné prostredie, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a sociálnu politiku.

A čo môžeme urobiť my ako jednotlivci? Viete nám odporučiť konkrétne kroky do každodenného života?

Odhaduje sa, že až 53% všetkého vyhodeného jedla putuje do smetí v domácnostiach, preto ak chceme plytvanie jedlom obmedziť, potrebujeme správne informovať spotrebiteľov. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer sú viac ako dve tretinu Európanov presvedčení o tom, že v prevencii proti plytvaniu potravinami hrajú jednu z hlavných úloh individuálni spotrebitelia. Plánujete svoje nákupy, nekupujte toho príliš veľa. Nové jedlo uložte v chladničke dozadu. A to, čo vám zostane, môžete zamraziť.

Len menej ako polovica Európanov pozná rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujete jedlo hneď po dátume minimálnej trvanlivosti, niekedy vydrží ešte počas týždňov.

O dac

Odporúčame pozrieť

peniaze

Euro v celej Únii. Podľa Komisie už do ôsmich rokov

BRUSEL/BRATISLAVA / Európska komisia má ambiciózny plán. Do ôsmich rokov chce zaviesť euro v celej …