EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Eduard Chmelár: Dali by ste Váhu, Dunaju alebo Tatrám práva ako živým bytostiam?
chmelar
Eduard Chmelár, politológ.

Eduard Chmelár: Dali by ste Váhu, Dunaju alebo Tatrám práva ako živým bytostiam?

Na 22. apríl pripadá pôvodne americký sviatok Deň Zeme, ktorý si pripomíname od roku 1970, no v našich končinách sme si ešte nestihli zvyknúť na to, že od roku 2010 sa na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN oslavuje ako Medzinárodný deň Matky Zeme. Slovné spojenie „Matka Zem“ odráža podľa svetovej organizácie vzájomné prepojenie medzi Zemou, prírodnými ekosystémami a človekom.

Na prvý pohľad vyznieva nápad dať prírode rovnaké práva ako ľuďom absurdne. No mali by sme vedieť, že dnes už existujú štáty, ktoré sa touto cestou pustili. Akousi prehistóriou možnosti priznania subjektívnych verejných práv prírode či zvieratám bola odpoveď sudcu Najvyššieho súdu USA Williama O. Douglasa na úvahu Christophera Stonea, ktorý sa v odbornom periodiku Southern California Law Review v roku 1972 zamýšľal nad otázkou, či môžu mať stromy svoje práva. Douglas zverejnil stanovisko, v ktorom argumentoval, že ak korporácie môžu byť považované za osoby v právnom zmysle, mala by byť táto možnosť priznaná aj prírodným ekosystémom. Najmä v dôsledku tohto prelomového posudku došlo v Spojených štátoch k uznaniu svojbytných práv prírody na lokálnej úrovni.

Prelomom v ekocentrickom poňatí práv je juhoamerická koncepcia práv Matky Zeme alebo ako ju volajú na tomto kontinente, Pachamamy. Podobne ako v gréckej mytológii Gaia je Pachamama (Matka Zem) pôvodné božstvo Inkov, jej svätyne sa nachádzajú v Peru i Bolívii. Dodnes k nej majú Indiáni veľmi silný citový vzťah. Je pre nich základným božstvom, ku ktorému sa obracajú každý deň a chodia si k nej po radu vo chvíľach nepohody, neistoty či strachu. Pachamama získala nové postavenie v roku 2008, keď Ekvádor schválil v referende novú ústavu, ktorá v siedmej hlave uznáva práva Matky Zeme, vrátane práva na základnú úctu k svojej existencii, zachovanie a obnovu svojich životných cyklov, štruktúry, funkcií a evolučných procesov. Zároveň ukladá štátu povinnosť uplatňovať preventívne i následné opatrenia na zabránenie činností, ktoré by mohli viesť k vyhubeniu zvierat a rastlín, k zničeniu ekosystémov a k trvalému narušeniu prírodných cyklov. Zakazuje aj využívanie organizmov so schopnosťou trvalo poškodiť genetickú výbavu rastlín a živočíchov. Prírodné zdroje nemôžu byť predmetom súkromného vlastníctva. Pri podrobnejšom skúmaní je zrejmé, že napriek novému jazyku sa z právneho hľadiska tieto opatrenia až na drobné odchýlky nelíšia od ústav európskych štátov. Napriek tomu dochádza z filozofického hľadiska už teraz k určitému posunu.

Keď v roku 2011 došlo k vážnemu zásahu do ekvádorskej rieky Vilcabamby (do koryta vysypali pri stavebných prácach štrk, ktorý zablokoval riečny tok a zaplavil okolité pozemky), provinčný súd v Loja konštatoval, že došlo k porušeniu práv rieky na nerušený prietok prirodzeným korytom a rozhodol o odškodnení rieky. Advokáti, ktorý pri súdnom konaní zastupovali Matku Zem, úspešne odkazovali na príslušné články ekvádorskej ústavy a tento ekocentrický prístup ako jediný umožnil poskytnutie ochrany narušeného ekosystému. Nová ekvádorská ústava inšpirovala aj viac než 30 000 účastníkov ekologickej konferencie v bolívijskej Cochabambe v roku 2010, aby prijali Univerzálnu deklaráciu práv Matky Zeme. Konferenciu inicioval bolívijský prezident Evo Morales, ktorý bol nespokojný s výsledkami klimatickej konferencie v Kodani v roku 2009. Deklarácia ustanovila Medzinárodný tribunál práv Matky Zeme, ktorý posudzuje a vydáva stanoviská k vybraným prípadom porušenia práv Matky Zeme z celého sveta. Vzhľadom na to, že deklaráciu neprijali štáty a nemá právne záväzný charakter, má tribunál iba silu akejsi etickej komisie.

Viac..  Premiér Fico sa stretol s hlavným vyjednávačom EK. Rokovali o postavení Slovákov v Británii

Konkrétnejší ako ekvádorská ústava bol Zákon o Matke Zemi, ktorý v roku 2010 prijal bolívijský parlament. Zákon vyhlásil práva Matky Zeme za verejný záujem a definoval základné princípy ochrany Matky Zeme. Medzi ne patrí harmónia (ľudské činnosti by mali dosiahnuť dynamickú rovnováhu s cyklami a procesmi Matky Zeme), všeobecné dobro (spoločné záujmy ľudí a prírody prevažujú nad všetkými ostatnými právami), záruka regenerácie Matky Zeme (povinnosť štátu a spoločnosti vytvárať podmienky všetkým živým systémom na vstrebávanie poškodenia, prispôsobenie sa vonkajším zásahom a vlastnú obnovu bez výrazných zmien štruktúry a funkcie, a to pri vedomí limitov živých systémov vo vlastnej schopnosti regenerovať sa a limitov ľudstva zvrátiť účinky svojej činnosti), úcta a ochrana práv Matky Zeme (štát a všetky osoby musia rešpektovať, chrániť a zaručovať práva Matky Zeme pre blaho súčasných a budúcich generácií), zákaz komerčného využívania (živé systémy a ich súčasti nemôžu byť komercionalizované či privlastňované) a multikulturalita (výkon práv Matky Zeme si vyžaduje pochopenie, úctu, ochranu a synergiu rozmanitých hodnôt, vedomostí, porozumenia, schopností, vedy, technológií a štandardov všetkých svetových kultúr, ktoré sa usilujú o harmonické spolužitie s prírodou).

Zaujímavý je článok 5 zákona, ktorý obsahuje právnu definíciu Matky Zeme a upravuje spolu s článkom 6 povahu jej práv a ich vymáhanie: „Za účelom ochrany a informovania o svojich právach Matka Zem prijíma povahu kolektívnych práv verejného záujmu. Matka Zem a všetky jej súčasti vrátane ľudských spoločenstiev sú vlastníkmi práv upravených v tomto zákone. Uplatňovanie práv Matky Zeme musí brať do úvahy špecifiká a zvláštnosti ich rôznych častí. Práva upravené týmto zákonom neobmedzujú existenciu iných práv Matky Zeme. Všetci obyvatelia Bolívie ako súčasť spoločenstva vytvárajúceho Matku Zem vykonávajú práva upravené týmto zákonom spôsobom, ktorý je v súlade s právami jednotlivcov i s kolektívnymi právami. Výkon práv jednotlivca je obmedzený výkonom kolektívnych práv živých systémov Matky Zeme. Prípadné strety sa budú riešiť spôsobom, ktorý trvalo neohrozí funkcie živých systémov.“

O Eduard Chmelár

Eduard Chmelár
Rektor Akadémie médií, politický analytik.

Odporúčame pozrieť

klus

SaS vyzýva vládu, aby predložila Istanbulský dohovor parlamentu

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzýva vládu Roberta Fica, aby po rokoch od jeho podpisu prerokovala Istanbulský …

  • Ľubomír Kmotorka

    Pán Chmelár, Vy by ste za rysa zabili človeka? Vám úplne preskočilo.