EuropskeNoviny.sk
DLHO OČAKÁVANÁ TRUMPOVA REFORMA UZRELA SVETLO SVETA
USA: Trhy boli síce skeptické, ale Biely dom minulý týždeň dodržal sľuby a predstavil návrh novej daňovej reformy. Trumpova reforma bola dlho očakávaná, veľa sa o nej hovorilo a správy o nej hýbali trhmi, ale až do minulej stredy neboli „oficiálne“ známe podrobnosti. „Nová daňová reforma zahŕňa výrazné zníženie korporátnej dane zo súčasných 35 % len na 15 %, čo isto poteší amerických podnikateľov. US vláda taktiež v reforme navrhuje, aby firmy mohli presúvať svoje zisky zo zahraničia do USA pri oveľa nižšej daňovej sadzbe [doteraz platila sadzba 35 %]. Čo sa fyzických osôb týka, tak Trumpova reforma navrhuje zníženie hornej sadzby dane z príjmov fyzických osôb zo súčasných 39,6 % na 35 %. Aktuálne v USA existuje 7 daňových pásiem pre zdaňovanie jednotlivcov, ich počet by sa mal podľa reformy znížiť na 3 pásma,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Trumpova vláda sa chváli tým, že ide o najväčšiu daňovú reformu v histórii USA a najvýraznejšie znižovanie daní. Výpadok štátnych príjmov vyplývajúci zo zníženia daní podľa amerických predstaviteľov reforma „zaplatí“ vďaka rýchlejšiemu ekonomickému rastu. Výhodami reformy má byť hlavne podpora rastu HDP, tvorba pracovných miest a zlepšenie postavenia strednej vrstvy. Kritici reformy však upozorňujú hlavne na výrazný výpadok štátnych príjmov [ktorý ekonomický rast nedokáže vykompenzovať], a teda rast rozpočtového deficitu. Reformu bude musieť ešte schváliť Kongres, a teda do uzákonenia zrejme ešte prejde mnohými zmenami. Finálna podoba US daňovej reformy je teda stále otázna.
Spotrebiteľská dôvera v USA v apríli podľa Conference Board výrazne klesla na úroveň 120,3 bodu. Očakávania trhu hovorili o miernom poklese [na 122,5 bodu], oproti marcovej hodnote [124,9 bodu]. Objednávky tovarov dlhodobej spotreby výraznejšie spomalili svoj rast na úroveň 0,7 % z februárovej úrovne 2,3 %. Pozitívne správy nepriniesli ani nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti, ktoré vzrástli za 16. týždeň o 14 tisíc žiadostí na úroveň 257 tisíc. Napriek tomu sa ale počet nových žiadateľov o podporu nachádza na minimálnych úrovniach. Z Ameriky prišli aj nie veľmi priaznivé výsledky, aspoň čo sa týka odhadu HDP za 1. kvartál tohto roka. Trhy síce očakávali spomalenie rastu ekonomiky, avšak reálny rast HDP bol ešte pomalší ako očakávania [v 1.Q 2017 vzrástol HDP o 0,7 %, vo 4.Q 2016 o 2,1 %]. Finálne výsledky amerického ekonomického sentimentu podľa University of Michigan dosiahli v apríli slušné hodnoty [97 bodov].
NEMECKO: Index podnikateľskej dôvery stúpol o 0,5 bodu a dosiahol tak 6-ročné maximum na úrovni 112,9 bodu. Najvýraznejšie si prilepšil index IFO vyjadrujúci súčasnú situáciu, ktorý vzrástol o 1,6 bodu na úroveň 121,1 bodu, pričom trhy naopak očakávali mierny pokles oproti marcu. Ide tak o najvyššiu hodnotu od júla 2011. Naopak index IFO vyjadrujúci očakávania mierne klesol o -0,5 bodu na úroveň 105,2 bodu, a práve tu trhy očakávali rast. Predbežné výsledky rastu aprílových spotrebiteľských cien prekonali aj optimistické očakávania trhu [1,9 %], keďže dosiahli 2 %- ný medziročný rast. V marci sa inflácia v Nemecku nachádzala na úrovni 1,6 %. Nemecké maloobchodné tržby rástli v marci slušným medziročným tempom 2,3 % [oproti februáru, kedy rovnakým tempom klesali].
SLOVENSKO: Deficit verejných financií v eurozóne [sezónne upravený] klesol v poslednom kvartáli vlaňajška na úroveň 1,4 % HDP. Oproti tretiemu kvartálu, kedy bol vykázaný na úrovni 1,6 % HDP, sa teda znížil. V celej európskej 28 – čke bol verejný deficit vo 4. štvrťroku 2016 taktiež vo výške 1,4 % HDP, čo taktiež predstavuje zníženie oproti 3. kvartálu, kedy bol deficit na úrovni 1,7 % HDP. Za celý rok 2016 zaznamenala eurozóna verejný deficit vo výške 1,5 % HDP a EÚ 28-čka vo výške 1,7 % HDP. V porovnaní s rokom 2015 sa deficit verejných financií významne znížil v únii aj v menovom bloku. Na Slovensku bol podľa údajov Eurostatu sezónne upravený verejný deficit v závere uplynulého roka vykázaný na úrovni 1,0 %, čo poukazuje na významný pokles oproti tretiemu kvartálu [1,6 % HDP]. Za celý rok 2016 sme podľa Eurostatu dosiahli verejný deficit vo výške 1,7 % HDP, čo predstavuje pokles o -1 p. b. oproti roku 2015 [2,7 % HDP].
EUROZÓNA: Ekonomická dôvera v eurozóne vzrástla v apríli o 1,6 bodu na 109,6 bodu, pričom trhy očakávali iba mierny rast. Taktiež v eurozóne vzrástla v apríli aj dôvera v priemysle, ktorá oproti marcu dosiahla dvojnásobnú hodnotu 2,6 bodu. Zlepšila sa aj dôvera v službách o 1,4 bodu na úroveň 14,2 bodu. Inflácia v eurozóne podľa odhadov v apríli medziročne vzrástla o 1,9 %, čo predstavuje zrýchlenie oproti marcovému rastu na úrovni 1,5 %.
ECB: Štvrtkové zasadnutie európskych centrálnych bankárov podľa očakávaní žiadnu zmenu neprinieslo. Sadzby ostali na nezmenenej úrovni 0,00 %, menová politika taktiež, a ani rétorika predstaviteľov ECB sa výraznejšie nikam neposunula. Jedinou, aj to minimálnou zmenou, je väčší optimizmus pre ekonomiku, keďže podľa centrálnej banky sú riziká pre rast viac-menej vyrovnané. No pri inflácii sa už držali bankári striktne holubičej rétoriky. Mario Draghi povedal, že inflácia síce je na ceste smerom nahor, no ECB nemení svoj pohľad na ňu, keďže stále je tlmená a výhľad rastu miezd je neistý. Inflačný výhľad ECB sa teda nezmenil. Centrálna banka súčasne potvrdila, že bude pokračovať v kvantitatívnom uvoľňovaní [QE] v aktuálnom objeme 60 mld. EUR mesačne do konca tohto roka. Úrokové sadzby zostanú nezmenené, resp. na nižších úrovniach dlhšiu dobu po skončení QE. Uvidíme, čo prinesie najbližšie zasadnutie ECB v júni. Zmenu sadzieb ani QE na ňom neočakávame, ale mohlo by dôjsť k určitej zmene rétoriky, keďže centrálna banka bude mať už k dispozícii novú prognózu, a taktiež by malo klesnúť politické riziko týkajúce sa Francúzska.
