plytvanie potravinami
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

V EÚ sa ročne vyhodí až 173 kilogramov jedla na osobu

V EÚ sa ročne vyhodí až 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu. Viete, kde sa jedla vyhadzuje najviac? A čo sa dá proti tomu urobiť? Mrhanie jedlom a ako mu predchádzať bude aj na programe budúcotýždňového plenárneho zasadnutia.

Potraviny aj suroviny potrebné na ich výboru sa strácajú alebo vyhadzujú v celom ich dodávateľskom reťazci, Vyhadzuje sa na farmách, v továrňach, obchodoch, reštauráciách i domácnostiach. Najviac jedla však vyhadzujú koneční spotrebitelia – až 53%. Hneď sa nimi nasledujú továrne s 19%.

Je preto veľmi dôležité zmeniť správanie spotrebiteľov. Ľudia síce tvrdia, že kontrolujú dátum minimálnej  trvanlivosti a dátum spotreby, no len málokto vie, aký je medzi nimi rozdiel. A tak často putujú do smetí aj potraviny, ktoré mohli ešte kľudne skončiť na tanieri.

Hospodársky, environmentálny aj etický problém

Mrhať jedlom znamená mrhať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – vodou, pôdou, prácou alebo energiou, ktorej spotreba prispieva ku klimatickým zmenám. Podľa svetovej poľnohospodárskej organizácie (FAO) má vyhodené jedlo na svedomí 8% všetkých emisií skleníkových plynov, za ktoré môžu ľudia. Za každý kilogram jedla sa do atmosféry vypustí 4,5 kg oxidu uhličitého.

Vyhadzovanie jedla nie je len ekonomický a environmentálny ale aj etický problém. Podľa FAO žije na svete až 793 podvyživených ľudí. Netýka sa to len rozvojových krajín. V roku 2014 si až 55 miliónov ľudí v EÚ nemohlo každý druhý deň dovoliť poriadne jedlo. Predstavuje to 9,6% našej populácie (Eurostat).

Viac..  Krajná pravica v Európe rastie. V eurovoľbách nám hrozí ďalšie prvenstvo

Čo robí proti mrhaniu jedlom Európsky parlament? 

V pondelok 15. mája bude parlamentné plénum rokovať o správe z pera chorvátskej sociálnej demokratky Biljany Borzan, v ktorej navrhuje konkrétne opatrenia proti plytvaniu jedlom. Európska únia, jedna z najbohatších a najprosperujúcejších komunít na svete, má morálnu a politickú povinnosť obmedziť obrovské množstvá premrhaného jedla,“ vysvetľuje poslankyňa. Poslanci by chceli do roku 2030 znížiť objem vyhodeného jedla o polovicu. Tento cieľ sa spomína aj v legislatívnom balíku o odpadoch, ktorý plénum prijalo v marci.  O tejto novej správe sa bude hlasovať v utorok 16. mája.

Autorka správy tu okrem iného navrhuje zjednodušiť darúvanie neskonzumovaného jedla. Od Európskej komisie žiada, aby navrhla zmeny v súčasnej smernici o DPH. Tá by mala obsahovať ustanovenia o tom, že darované jedlo by malo podnikom priniesť daňové úľavy. Takisto je potrebné naučiť ľudí, aby vedeli rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.

O dac

Odporúčame pozrieť

Benefitom členstva v EÚ sú podľa analytikov najmä jednotný trh a eurofondy

Voľný prístup slovenských firiem na spoločný trh s viac ako 450 miliónmi ľudí, voľný pohyb …

Consent choices