Thyssen, Dombrovskis
Marianne Thyssen a Valdis Dombrovskis. PHOTO: © European Union- EP.

Jarný balík opatrení: Komisia vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny

Členské štáty by mali využiť túto príležitosť, ktorú ponúka oživenie hospodárstva, na uskutočnenie štrukturálnych reforiem, povzbudenie investícií a posilnenie svojich verejných financií. Priority sa v rámci EÚ líšia, ale ďalšie úsilie vo všetkých oblastiach je nevyhnutné na dosiahnutie inkluzívnejšieho, silnejšieho a udržateľnejšieho rastu.

Európska komisia dnes predkladá odporúčania pre jednotlivé krajiny (CSR) na rok 2017, v ktorých stanovuje usmernenia hospodárskej politiky pre jednotlivé členské štáty na nadchádzajúcich 12 až 18 mesiacov. Hospodárstvo v EÚ a eurozóne sa ukazuje ako odolné, ale výzvy, ako napríklad pomalý rast produktivity, následky krízy – vrátane pretrvávajúcej nerovnosti – a neistota spôsobená prevažne vonkajšími činiteľmi majú aj naďalej negatívny vplyv na rast. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby využili túto príležitosť na posilnenie základov svojich hospodárstiev uplatňovaním spoločných európskych hospodárskych a sociálnych priorít: posilnenie investícií, vykonávanie štrukturálnych reforiem a zabezpečenie vykonávania zodpovedných fiškálnych politík. Osobitná pozornosť sa venuje výzvam a prioritám pre eurozónu.

Podpredseda Valdis Dombrovskis, ktorý je zodpovedný za euro a sociálny dialóg, v tejto súvislosti uviedol: „Hospodárske trendy sú celkovo pozitívne a mali by sme využiť túto príležitosť na to, aby sa európske hospodárstva stali konkurencieschopnejšími, odolnejšími a inovatívnejšími. Prioritu by mali mať reformy, ktoré môžu zinkluzívniť rast a opätovne oživiť produktivitu. Štrukturálne reformy, investície a trvalý záujem o zodpovedné fiškálne politiky sú nevyhnutné na posilnenie a udržanie hospodárskeho oživenia v EÚ.“

Komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „V našom posudzovaní sa tento rok plne sústredíme na riešenie nerovnosti. Krízu sme už odvrátili: je načase riešiť sociálne problémy. Keďže ekonomika už konečne naberá obrátky, musíme sa teraz zamerať na opätovné vytvorenie príležitostí pre tých, ktorí boli doposiaľ opomínaní, a držať krok s neustále sa meniacimi potrebami v oblasti zručností, a to tak, že budeme investovať do kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy. Zvyšovanie produktivity by sa malo premietať do vyšších miezd. Iba tak si môžeme splniť spoločný záväzok, ktorým je zlepšovanie životnej úrovne pre všetkých.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti povedal: Hospodárstvo EÚ rastie, pričom tento pozitívny trend bude v roku 2018 pretrvávať v poradí už šiesty rok. Oživenie je však nerovnomerné a stále zraniteľné. Musíme využívať všetky dostupné nástroje na podporu rastu, a to zahŕňa inteligentné hospodárske reformy, ako aj rozumné uplatňovanie fiškálnej politiky. Európska komisia dnes odporúča všetkým členským štátom udržiavať primeranú rovnováhu medzi zabezpečovaním udržateľnosti verejných financií a dosahovaním zámerov fiškálnej politiky, ktorá pomôže posilniť, a nie podkopať, oživenie.“ 

 Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2017

Európske hospodárstvo preukázalo zoči-voči významným výzvam svoju odolnosť. Miery rastu v EÚ aj v eurozóne boli v roku 2016 na úrovni takmer 2 %, zlepšuje sa stav verejných financií a zamestnanosť je rekordne vysoká s takmer 233 miliónmi zamestnaných ľudí. Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2009 a investície v niektorých členských štátoch prekročili predkrízovú úroveň, čomu napomáha aj Investičný plán pre Európu, tzv. Junckerov plán. Pomalý rast produktivity a následky krízy vrátane rozdielov v jednotlivých krajinách a medzi nimi majú však aj naďalej negatívny dosah na hospodárstvo, rovnako ako neistota spôsobená prevažne vonkajšími činiteľmi.

V záujme posilnenia pozitívneho vývoja a konvergencie v rámci krajín a v EÚ je nevyhnutné dosiahnuť inkluzívnejší, silnejší a udržateľnejší rast, a to aj prostredníctvom zvýšenia konkurencieschopnosti a inovácií. Toto je cieľom odporúčaní v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Tento prístup tiež zahŕňa zvýšené zameranie na sociálne priority a výzvy, ktorým čelia jednotlivé členské štáty. Komisia nedávno predložila návrh európskeho piliera sociálnych práv, v ktorom sa stanovujú kľúčové zásady a práva na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia.

Z pohľadu horizontu viacerých rokov členské štáty dosiahli určitý pokrok v priemere v dvoch tretinách odporúčaní pre jednotlivé krajiny, čo je potvrdením toho, že v celej EÚ sa vykonávajú významné reformy. Pri pohľade na viacročný horizont sa naskytá jasnejší obraz o vývoji pokroku, než je tomu pri pohľade na jeden jediný rok, pretože príprava a vykonávanie významných reforiem si vyžaduje čas. Pokrok sa zaznamenal pri veľkej väčšine reforiem, ale tempo a rozsah vykonávania reforiem členskými štátmi sú rôzne, a to aj v závislosti od ich zložitosti a významu. Najväčší pokrok pri vykonávaní reforiem sa zaznamenal v politických oblastiach, ktoré sa týkajú „fiškálnej politiky a fiškálneho riadenia“, ako aj „finančných služieb“, ktoré boli za posledné roky veľmi pálčivými témami.

Od prijatia minuloročného súboru odporúčaní pre jednotlivé krajiny členské štáty dosiahli najvýznamnejší pokrok v oblasti fiškálnej politiky a fiškálneho riadenia, ako aj v oblasti aktívnych politík trhu práce. Prijali sa opatrenia v oblasti daňovej politiky (napr. v záujme zníženia daňového zaťaženia práce), politiky pracovného trhu a sociálnych politík (najmä sociálne začlenenie a starostlivosť o deti) a v oblasti finančných služieb. K oblastiam, v ktorých sa zaznamenal najmenší pokrok, patrí hospodárska súťaž v oblasti služieb a podnikateľské prostredie. Celkovo možno skonštatovať, že členské štáty naďalej vyvíjajú úsilie pri vykonávaní reforiem, ale stupeň pokroku je vo väčšine politických oblastí identifikovaných v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2016 skôr obmedzený alebo čiastočný.

Viac..  Koronakríza poukázala na rozdiely v digitálnom vzdelávaní, ktoré treba urýchlene riešiť

V balíku, ktorý sa dnes predstavuje, sa zohľadňujú závery a nadväzuje sa ním na februárový zimný balík európskeho semestra vrátane postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Pokiaľ ide o Cyprus, Taliansko a Portugalsko, v ktorých boli zaznamenané nadmerné makroekonomické nerovnováhy, Komisia dospela k záveru, že neexistujú analytické dôvody na urýchlenie postupu za predpokladu, že tieto tri členské štáty plne vykonajú reformy stanovené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

Vývoj a rozhodnutia vo fiškálnej oblasti

Súhrnná úroveň deficitu v eurozóne má tento rok celkovo klesnúť na 1,4 % HDP, čo je pokles v porovnaní s najvyššou hodnotou 6,1 % HDP zaznamenanou v roku 2010.

Vychádzajúc z posúdenia programov stability a konvergenčných programov na rok 2017 Komisia takisto prijala viaceré opatrenia v rámci Paktu stability a rastu. Komisia odporúča, aby sa postupy pri nadmernom deficite ukončili pre Chorvátsko a Portugalsko. Ak bude Rada nasledovať odporúčanie Komisie, bude to znamenať, že iba štyri členské štáty by podliehali nápravnej časti paktu, oproti 24 krajinám v roku 2011.

Komisia zároveň prijala správy týkajúce sa Belgicka a Fínska podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorých skúma, ako dodržiavajú dlhové kritérium uvedené v zmluve. V obidvoch prípadoch sa dospelo k záveru, že dlhové kritérium by sa v súčasnosti malo považovať za splnené. V prípade Belgicka je tento záver platný za predpokladu, že sa v roku 2017 prijmú dodatočné fiškálne opatrenia s cieľom zabezpečiť široký súlad s postupom úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa za oba roky 2016 a 2017 posudzované spolu. V prípade Fínska treba uviesť, že rýchle prijatie a vykonávanie štrukturálnych reforiem na zvýšenie produktivity a ponuky pracovnej sily majú kľúčový význam pre zlepšenie vyhliadok na rast v strednodobom horizonte a pre zlepšenie fiškálnej udržateľnosti.

Pokiaľ ide o Taliansko, Komisia potvrdzuje, že sa na rok 2017 prijali požadované dodatočné fiškálne opatrenia, a preto sa nepovažuje v tejto fáze za potrebné prijať žiadne ďalšie opatrenia na dodržanie dlhového kritéria.

Komisia adresovala Rumunsku varovanie o existencii značnej odchýlky od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 a odporúča Rade prijatie odporúčania pre Rumunsko, aby táto krajina prijala vhodné opatrenia v roku 2017 s cieľom napraviť túto značnú odchýlku. Je to vôbec prvýkrát, keď sa tento postup v rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ uplatní. Orgánom poskytuje možnosť prijať nápravné opatrenia s cieľom zabrániť začatiu postupu pri nadmernom deficite.

Vychádzajúc z posúdenia programov stability na rok 2017 Komisia navrhuje poskytnúť požadovanú flexibilitu Litve a Fínsku.

Súvislosti:

Hoci odporúčania pre členské štáty sú každý rok prispôsobované s cieľom zohľadniť dosiahnutý pokrok a meniace sa rámcové podmienky, sú pevne zakotvené v širších prioritách načrtnutých vo výročnej správe predsedu Komisie Junckera o stave Únie a v ročnom prieskume rastu. V prípade štátov eurozóny zohľadňujú takisto odporúčania pre eurozónu. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú v súlade s dlhodobejšou víziou stratégie Európa 2020.

Súčasná Komisia od nástupu do funkcie zaviedla viacero zmien v rámci európskeho semestra, aby bol účinnejší a relevantnejší. Tieto zmeny boli oznámené v novembri 2014 v ročnom prieskume rastu na rok 2015, realizovali sa začiatkom roku 2015 a boli potvrdené v oznámení Komisie o ďalších krokoch smerujúcich k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie v Európe z októbra 2015.

Tieto zmeny znamenajú napríklad, že Komisia vydá odporúčanie pre eurozónu na začiatku cyklu (v novembri) s cieľom umožniť, aby členské štáty vo svojich plánoch na nadchádzajúce roky zohľadnili perspektívu eurozóny.

Znamená to tiež, že v posledných mesiacoch Komisia v spolupráci s vládami, národnými parlamentmi, so sociálnymi partnermi a s inými zainteresovanými stranami usporiadala niekoľko dvojstranných stretnutí s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom prediskutovať ich politické priority.

Vo februári predložila Komisia podrobnú analýzu hospodárskej a sociálnej situácie jednotlivých členských štátov vo forme správy o krajine ako súčasť tzv. zimného balíka európskeho semestra z roku 2017.

V apríli predstavili členské štáty svoje národné programy reforiem a programy stability (krajiny eurozóny) alebo konvergenčné programy (krajiny mimo eurozóny) vrátane opatrení nadväzujúcich na zimný balík.

Komisia organizuje aj pravidelné konzultácie so sociálnymi partnermi a vyzvala členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť vstupom od vnútroštátnych sociálnych partnerov.

Dnešné odporúčania vychádzajú z týchto dialógov, vnútroštátnych programov, údajov o výsledkoch, ktoré poskytol Eurostat, ako aj z nedávno uverejnenej hospodárskej prognózy Komisie z jari 2017.

Komisia zriadila tiež službu na podporu štrukturálnych reforiem a špecializovaný nástroj EÚ – program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) – s cieľom poskytovať členským štátom cielenú pomoc, ak o ňu požiadajú, pri príprave a vykonávaní inštitucionálnych, štrukturálnych a administratívnych reforiem vrátane reforiem, ktoré sú predmetom odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Ďalšie kroky:

Komisia vyzýva Radu, aby schválila navrhovaný prístup a prijala odporúčania pre jednotlivé krajiny. Zároveň vyzýva členské štáty, aby uvedené odporúčania vykonali v plnom rozsahu a včas. Očakáva sa, že ministri EÚ prediskutujú odporúčania pre jednotlivé krajiny pred tým, ako ich hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ schvália. Je teda na členských štátoch, aby vykonali odporúčania tak, že ich začlenia do svojich vnútroštátnych ekonomických a rozpočtových politík na roky 2017 – 2018.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

Vybor EP

Slovenskí europoslanci zasadnú v štyroch z piatich nových parlamentných výborov

Mená poslancov, ktorí zasadnú v troch osobitných výboroch, jednom vyšetrovacom výbore a jednom stálom podvýbore …