justicia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Európsky vyšetrovací príkaz zjednoduší a urýchli cezhraničné vyšetrovania trestných činov

Ak napríklad francúzske justičné orgány sledujú teroristov ukrývajúcich sa v Belgicku, môžu svojich belgických kolegov požiadať, aby v ich mene vypočuli svedkov alebo vykonali domové prehliadky. Týmto novým nástrojom sa zjednodušia a urýchlia cezhraničné vyšetrovania trestných činov.

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: Páchatelia trestnej činnosti a teroristi nepoznajú žiadne hranice. Tým, že dáme justičným orgánom do rúk európsky vyšetrovací príkaz, pomôžeme im účinne spolupracovať v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu, obchodovaniu s drogami a korupcii. Na jeho základe budú môcť justičné orgány získať rýchly prístup k dôkazom kdekoľvek v EÚ. Vyzývam všetky členské štáty, aby ho čo najrýchlejšie zaviedli a posilnili tak náš spoločný boj proti trestnej činnosti a terorizmu. V júni takisto s členskými štátmi prediskutujeme riešenia, ktoré by uľahčili zhromažďovanie a výmenu elektronických dôkazov. Je načase úplne modernizovať nástroje, ktoré majú justičné orgány k dispozícii na vedenie vyšetrovaní. “

Európsky vyšetrovací príkaz je založený na vzájomnom uznávaní, čo znamená, že každý členský štát EÚ je povinný uznať a vykonať žiadosť druhého štátu rovnako, ako by konal v prípade rozhodnutia vydaného vlastnými orgánmi.

Európsky vyšetrovací príkaz prinesie tieto výhody:

  • Vytvára jednotný komplexný nástroj s širokým rozsahom pôsobnosti – nahradí existujúci roztrieštený právny rámec na získavanie dôkazov. V prípade zúčastnených členských štátov sa bude vzťahovať na celý proces získavania dôkazov, a to od zaistenia dôkazov až po odovzdanie existujúcich dôkazov.
  • Stanovuje prísne lehoty na zhromažďovanie požadovaných dôkazov – členské štáty musia do 30 dní rozhodnúť, či žiadosť prijmú. Ak ju prijmú, na vykonanie vyšetrovacieho úkonu majú 90-dňovú lehotu. Každé oneskorenie sa oznámi členskému štátu EÚ, ktorý vyšetrovací príkaz vydal.
  • Obmedzuje dôvody na zamietnutie takejto žiadosti – prijímajúci orgán môže odmietnuť vykonanie príkazu len za určitých okolností, napr. ak je žiadosť v rozpore so základnými zásadami práva daného štátu alebo porušuje vnútroštátne bezpečnostné záujmy.
  • Znižuje počet administratívnych úkonov, keďže zavádza jednotný štandardný formulár, ktorý je preložený do úradného jazyka vykonávajúceho štátu a prostredníctvom ktorého môžu orgány žiadať o pomoc pri získavaní dôkazov.
  • Chráni základné práva na obhajobu – vydávajúce orgány musia posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť požadovaného vyšetrovacieho opatrenia. Európsky vyšetrovací príkaz musí vydať alebo potvrdiť justičný orgán a o vydanie príkazu môže požiadať podozrivá alebo obvinená osoba alebo právnik v jej mene v súlade s právami na obhajobu a vnútroštátnymi trestnoprávnymi postupmi. Členské štáty musia zabezpečiť, aby boli k dispozícii právne opravné prostriedky rovnocenné s opravnými prostriedkami dostupnými v podobnom vnútroštátnom prípade, a aby boli dotknuté osoby o týchto možnostiach náležite informované.
Viac..  Vladimír Bilčík: Rusko sa pokúšalo zasahovať do práce Európskeho parlamentu prostredníctvom špiónov. VIDEOBLOG

Európsky vyšetrovací príkaz konkrétne umožňuje:

  • dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na získanie dôkazov,
  • kontroly bankových účtov a finančných operácií podozrivých alebo obvinených osôb,
  • utajené vyšetrovania a odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky,
  • opatrenia na zabezpečenie dôkazov.

Tradičné nástroje v oblasti vyšetrovania nie sú vždy prispôsobené digitálnemu svetu, v ktorom žijeme. Súdne orgány musia mať vždy prístup k dôkazom uchovávaným v cloudovom úložisku v inom členskom štáte alebo hocikde inde vo svete. Komisia v súčasnosti pracuje na riešeniach, ktoré justičné orgány vybavia moderným nástrojmi v oblasti vyšetrovania s cieľom zjednodušiť im prístup k elektronickým dôkazom.

Ďalšie kroky

Do  22. mája 2017 mali členské štáty čas na zavedenie európskeho vyšetrovacieho príkazu do svojich právnych poriadkov. Európska komisia bude teraz analyzovať stav jeho realizácie a v prípade, že členské štáty doteraz neprijali potrebné opatrenia, bude s nimi hľadať riešenia.

Na zasadnutí Rady pre spravodlivosť, ktoré sa uskutoční 8. júna, Komisia predloží riešenia na zlepšenie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom.

Súvislosti

Pokiaľ ide o získavanie dôkazov na účely ich použitia v trestnoprávnych konaniach, smernica je založená na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí.

Táto smernica sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ s výnimkou Dánska a Írska, ktoré sa na jej vykonávaní nezúčastnia. Spojené kráľovstvo rozhodlo, že sa na vykonávaní tejto smernice zúčastní. Nahrádzajú sa ňou systémy EÚ v oblasti vzájomnej právnej pomoci na zabezpečenie dôkazov, najmä dohovor EÚ o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000 a rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV o zaistení dôkazov.

Sedem členských štátov EÚ (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko) 21. mája 2010 predložili iniciatívu o európskom vyšetrovacom príkaze. Rada a Európsky parlament smernicu spoločne prijali v roku 2014.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices