Komisia: Bezpečnosť a obrana sú prioritami Európskej únie

Silnejšia Európa z hľadiska bezpečnosti a obrany je prioritou Junckerovej Komisie od začiatku jej funkčného obdobia. V správe o stave Únie za rok 2016 Predseda Komisie Juncker oznámil zriadenie Európskeho obranného fondu a uviedol: „Európa si už nemôže dovoliť spoliehať sa na vojenskú silu iných. Na to, aby sme mohli mať silnú európsku obranu, sa musí európsky obranný priemysel inovovať.“ Komisia sa domnieva, že vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v susedstve Európy a silné ekonomické dôvody pre užšiu spoluprácu pri financovaní obrany medzi krajinami EÚ je načase pokročiť smerom k bezpečnostnej a obrannej únii.

Vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie Federica Mogheriniová uviedla: „Bezpečnosť a obrana sú prioritami Európskej únie, pretože sú prioritami všetkých občanov EÚ. Od minulého roku posilňujeme našu obranu, pretože na zaistenie bezpečnosti vnútri našich hraníc aj za nimi musíme neustále zvyšovať jej účinnosť, investovať viac prostriedkov, budovať spoluprácu medzi členskými štátmi a ďalej rozvíjať úzku spoluprácu s NATO. Svet okolo nás sa rýchlo mení a každý deň musíme riešiť nové výzvy: ako Európska únia sme prijali zodpovednosť za riešenie týchto výziev.“

Podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen dodal: „Na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany je nevyhnutné efektívnejšie využívanie dostupných rozpočtov na obranu. Investície do obranných spôsobilostí naďalej zostávajú v rukách jednotlivých členských štátov a rozpočet EÚ nemôže nahradiť rozpočet členských štátov na obranu. Existuje však veľký ekonomický argument v prospech väčšej spolupráce, napríklad pokiaľ ide o výskum a obstarávanie v oblasti obrany. Keďže tlak na národné rozpočty nepoľavuje, musíme zabezpečiť zefektívnenie financovania obrany a lepšie využívanie obranných spôsobilostí.“

Orientačná diskusia pomôže usmerniť prácu Komisie v nadchádzajúcich týždňoch. Pred európskou konferenciou na vysokej úrovni o obrane a bezpečnosti, ktorá sa uskutoční v Prahe 7. júna, Komisia zriadi Európsky obranný fond, ako to oznámila v novembri 2016 v Akčnom pláne v oblasti európskej obrany. Zároveň predloží dokument pre dlhodobejšiu diskusiu o možných scenároch, ktoré sa ponúkajú pre budúcnosť v oblasti európskej obrany. Je to súčasťou diskusie o budúcnosti EÚ s 27 členskými krajinami, ktorá sa začala zverejnením Bielej knihy Komisie o budúcnosti Európy 1. marca 2017.

Existujú presvedčivé argumenty v prospech väčšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany v EÚ. Hrozby, ktorým EÚ čelí, nerešpektujú hranice štátov a neustále narastajú. Najlepšie sa proti nim bojuje spoločne.

Silná európska obrana potrebuje silný európsky obranný priemysel. Členské štáty začínajú zvyšovať svoje rozpočty na obranu a EÚ im môže pomôcť využívať tieto finančné prostriedky efektívnejšie. Odhaduje sa, že nedostatočná spolupráca medzi krajinami EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti nás ročne stojí 25 až 100 miliárd EUR. Až 80 % obstarávania a viac než 90 % výskumných a technologických projektov sa realizuje na úrovni jednotlivých krajín. Združovaním obstarávania by sa dalo ročne ušetriť až 30 % výdavkov na obranu (pozri Prehľad o argumentoch v prospech väčšej spolupráce EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany).

Základné informácie

Vo svojich politických usmerneniach predseda Európskej komisie Juncker v júni 2014 uviedol: „Som presvedčený o tom, že musíme pracovať na posilnení Európy, pokiaľ ide o záležitosti bezpečnosti a obrany. Áno, Európa, to je predovšetkým „mäkká moc“. No ani tá najsilnejšia „mäkká moc“ nemôže byť z dlhodobého hľadiska postačujúca bez integrovania niektorých obranných kapacít.“

V správe o stave Únie za rok 2016 Predseda Komisie Juncker oznámil zriadenie Európskeho obranného fondu a predstavitelia 27 krajín EÚ na bratislavskom samite v septembri 2016 konštatovali: „Potrebujeme, aby EÚ bola nielen garantom mieru a demokracie, ale aj bezpečnosti našich ľudí.“ Dohodli sa, že v komplikovanom geopolitickom prostredí je nutné posilniť spoluprácu EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany. Konkrétne na zasadnutí v decembri 2016 by Európska rada mala rozhodnúť „o konkrétnom pláne vykonávania v súvislosti s bezpečnosťou a obranou a lepším využívaním možností, ktoré poskytujú zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o spôsobilosti“.

Európska komisia 30. novembra 2016 predložila akčný plán v oblasti európskej obrany. Opísala v ňom, ako sa cez Európsky obranný fond a ďalšie činnosti môže podporovať efektívnejšie vynakladanie prostriedkov krajín EÚ do spoločných obranných spôsobilostí, posilniť bezpečnosť európskych občanov a upevniť konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú základňu. Vedúci politickí predstavitelia EÚ túto iniciatívu privítali počas zasadnutí Európskej rady v decembri 2016 a marci 2017 a Komisia bola poverená, aby do leta 2017 predložila patričné návrhy.

Akčný plán v oblasti európskej obrany je súčasťou širšieho obranného balíka, na ktorom sa 27 krajín EÚ dohodlo v Bratislave. Tento akčný plán dopĺňa ďalšie dva okruhy. Prvým je Plán vykonávania globálnej stratégie v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý nastavuje novú latku ambíciám Únie a určuje opatrenia na ich dosiahnutie. Druhým je vykonávanie Spoločného vyhlásenia EÚ – NATO, ktoré podpísali predseda Európskej rady, predseda Komisie a generálny tajomník NATO. V siedmich oblastiach, ktoré boli určené vo Varšavskej deklarácii, prebieha realizácia spoločného súboru 42 návrhov. Vzťahuje sa to aj na hybridné hrozby, ktorých sa týka aj spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám z apríla 2016, ktorý zasa nadväzuje na Európsky program v oblasti bezpečnosti, ktorý Komisia prijala v apríli 2015. Práca v týchto dvoch okruhoch napreduje rýchlym tempom. Len minulý týždeň ministri obrany EÚ prijali súbor záverov, vďaka ktorým sa prípravné práce pred júnovým zasadnutím Európskej rady posunú vpred.

Rímska deklarácia, ktorú prijali vedúci politickí predstavitelia EÚ 25. marca 2017, obsahuje záväzok o úsilí vybudovať takú EÚ27, ktorá prispeje k vytvoreniu konkurencieschopnejšieho a integrovanejšieho obranného priemyslu. Bude pritom spolupracovať s NATO a vzájomne sa s ním dopĺňať.

V Bielej knihe o budúcnosti Európy predloženej 1. marca 2017 sú uvedené hlavné výzvy a príležitosti pre Európu v nadchádzajúcom desaťročí. Biela kniha predstavuje začiatok procesu, v ktorom má EÚ27 rozhodnúť o budúcnosti svojej Únie. S cieľom podnietiť túto diskusiu Európska komisia spolu s Európskym parlamentom a krajinami EÚ, ktoré o to prejavia záujem, zorganizuje sériu „diskusií o budúcnosti Európy“ v mestách a regiónoch Európy.

Bielu knihu dopĺňa súbor diskusných dokumentov na témy:

• sociálny rozmer Európy (26. apríla 2017)
• využitie globalizácie (10. mája 2017)
• prehĺbenie hospodárskej a menovej únie na základe správy piatich predsedov z júna 2015 (dokument plánovaný na 31. mája 2017)
• budúcnosť európskej obrany (dokument plánovaný na 7. júna 2017) a
• budúcnosť financií EÚ (dokument plánovaný na koniec júna 2017).