Európska komisia predstavila možnosti prehĺbenia európskej hospodárskej a menovej únie

V nadväznosti na Bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy, ktorá bola predložená 1. marca, Komisia teraz predstavila možnosti prehĺbenia európskej hospodárskej a menovej únie.

Diskusný dokument vychádza zo správy piatich predsedov z júna 2015 a jeho cieľom je podnietiť diskusiu o hospodárskej a menovej únii a pomôcť sformulovať spoločnú víziu jej budúcej podoby. V tomto dokumente, pri príprave ktorého sa náležite zohľadnili diskusie v členských štátoch a vyjadrenia ostatných inštitúcií EÚ, sa uvádzajú konkrétne kroky, ktoré by sa dali uskutočniť do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019, ako aj celý rad možností pre nasledujúce roky, keď by mala byť štruktúra hospodárskej a menovej únie dokončená.

Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis, ktorý je zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, v tejto súvislosti uviedol: „Euro je jedným z najvýznamnejších úspechov Európy. Je oveľa viac než len mena – je prísľubom prosperity. Nato, aby sme tento prísľub splnili aj voči budúcim generáciám, musíme nájsť politickú odvahu a už teraz pracovať na posilnení a dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie. Diskusný dokument ponúka rôzne návrhy, ktoré by mali pomôcť sformulovať spoločnú víziu pre euro, ako aj konkrétne kroky, ako ju dosiahnuť.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici k tomu doplnil: „Euro sa už pre Európanov stalo symbolom jednoty a zárukou stability. Teraz z neho musíme spraviť nástroj na dosiahnutie spoločnej prosperity. Nebezpečný populizmus, ktorý podnecujú hospodárske a sociálne rozdiely v rámci eurozóny, dokážeme poraziť, len ak tieto rozdiely zvrátime. Nastal čas dokončiť cestu k skutočnej hospodárskej a menovej únii so silnými inštitúciami a demokratickou zodpovednosťou, ktorú sme začali v Maastrichte.“

Príbeh eura je v mnohých ohľadoch úspešný: v súčasnosti ho spoločne používa až 340 miliónov Európanov v 19 členských štátoch. Sedem z členských štátov, ktoré v roku 2004 pristúpili k EÚ, už prijalo euro. Pritom ubehlo len 25 rokov od podpisu Maastrichtskej zmluvy, ktorá umožnila vznik spoločnej meny, a len 15 rokov odvtedy, ako vstúpili do obehu prvé mince. Euro je druhou najpoužívanejšou menou na svete. Ustálilo ceny a pre väčšinu Európanov sa stalo súčasťou každodenného života.

V dôsledku ťažkých časov, ktoré eurozóna v posledných rokoch zažila, sa však euro nevníma vždy takto, hoci podpora spoločnej meny sa v súčasnosti pohybuje na najvyššej úrovni od roku 2004 (72 % občanov eurozóny). Celosvetová finančná a hospodárska kríza, ktorá sa začala v Spojených štátoch v rokoch 2007 – 2008, viedla k najhoršej recesii v šesťdesiatročných dejinách Európskej únie. Členské štáty a inštitúcie EÚ prijali odhodlané politické rozhodnutia, aby zachovali celistvosť eura a predišli tomu najhoršiemu. Tieto reformy teraz prinášajú výsledky. Kríza však neskončí, kým bude nezamestnanosť naďalej taká vysoká. Aby bolo euro pre všetkých občanov ešte prínosnejšie, treba jeho správu opäť zreformovať.

Možnosti navrhované v diskusnom dokumente majú pomôcť dospieť k širokému konsenzu, pokiaľ ide o to, ako sa vyrovnať s výzvami, ktoré nás čakajú. Zároveň majú poskytnúť nové podnety pre túto dôležitú diskusiu.

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie nie je samo osebe cieľom, je však potrebné pre zabezpečenie pracovných miest, rastu, sociálnej spravodlivosti, hospodárskeho zbližovania a finančnej stability. Zodpovednosť a solidarita, znižovanie rizík a ich rozdelenie pritom budú musieť ísť ruka v ruke. Hospodárska a menová únia by mala zostať otvorená pre všetky členské štáty EÚ, pričom musí mať transparentnejší rozhodovací proces zaručujúci demokratickú zodpovednosť. To sú hlavné zásady nášho budúceho úsilia. Nevyhnutným predpokladom úspechu bude, aby sme dospeli k širokej politickej zhode o smere, ktorým sa vydáme, a aby sme mali celkový plán s jasnou postupnosťou krokov.

Ďalší postup by zahŕňal kroky v troch kľúčových oblastiach:

1) dobudovanie skutočnej finančnej únie

Pre účinnú a stabilnú hospodársku a menovú úniu má zásadný význam integrovaný a dobre fungujúci finančný systém. V nadväznosti na pokrok dosiahnutý v posledných rokoch sa teraz treba dohodnúť na ďalšom postupe. Ten by mal zahŕňať pokrok v prvkoch, ktoré už boli predložené, ale aj dohodu o ďalších krokoch, ktoré by sa mali prijať do roku 2025. Bude sem patriť dobudovanie bankovej únie a dosiahnutie pokroku pri znižovaní a rozložení rizík v bankovom sektore a opatrenia, vďaka ktorým budú európske banky ešte odolnejšie. Nato, aby reálna ekonomika získala rôznorodejšie a inovatívnejšie možnosti financovania, okrem iného aj prostredníctvom kapitálových trhov, je tiež nevyhnutné realizovať úniu kapitálových trhov.

2) dosiahnutie integrovanejšej hospodárskej a fiškálnej únie

Už v správe piatich predsedov bola za základný prvok úspešného fungovania hospodárskej a menovej únie v dlhodobom horizonte označená konvergencia smerom k odolnejším hospodárskym a sociálnym štruktúram v členských štátoch. Členské štáty by mohli posilniť už existujúce prvky, ako napríklad európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík alebo prepojenie finančnej podpory z rozpočtu EÚ so štrukturálnymi reformami. Mohli by sa však takisto rozhodnúť zlepšiť možnosti makroekonomickej stabilizácie eurozóny. V diskusnom dokumente sa v tejto súvislosti navrhuje viacero rôznych možností, ktorými sa Komisia bude zaoberať.

3) zakotvenie demokratickej zodpovednosti a posilnenie inštitúcií eurozóny

Hospodárska a menová únia môže byť silnejšia len vtedy, ak členské štáty akceptujú zdieľanie väčšej zodpovednosti a rozhodnutí o záležitostiach eurozóny v medziach spoločného právneho rámca. Dosiahnuť by sa to dalo prostredníctvom zmlúv o EÚ a jej inštitúcií, uplatnením medzivládneho prístupu alebo kombináciou oboch možností, ako je to v súčasnosti. Ďalšia politická integrácia by mohla zahŕňať prehodnotenie rovnováhy medzi Komisiou a Euroskupinou a mohla by byť dôvodom na vymenovanie stáleho predsedu Euroskupiny, ako aj zjednotenie vystupovania eurozóny smerom navonok. V rámci verejnej diskusie sa rozoberá aj myšlienka ministerstva financií pre eurozónu – prípadne aj s rozpočtom pre eurozónu – a Európskeho menového fondu, o ktorých by sa dalo uvažovať v neskoršej fáze prehlbovania hospodárskej a menovej únie v rámci EÚ.

Súvislosti

Tento diskusný dokument je tretím z piatich dokumentov ohlásených v Bielej knihe o budúcnosti Európy, v ktorej sa uvádzajú hlavné výzvy a príležitosti pre Európu v nadchádzajúcom desaťročí. Biela kniha predstavuje začiatok procesu, v ktorom má 27 členských štátov EÚ rozhodnúť o budúcnosti svojej Únie. S cieľom podnietiť túto diskusiu Európska komisia spolu s Európskym parlamentom a zainteresovanými členskými štátmi organizuje v mestách a regiónoch Európy sériu diskusií „o budúcnosti Európy“.

Diskusný dokument je pozvánkou pre všetkých, aby v rámci širšej diskusie o budúcnosti Európy vyjadrili svoje názory na budúcnosť našej hospodárskej a menovej únie. Ďalší postup musí byť založený na širokom konsenze a musí zohľadňovať globálne výzvy, ktoré nás čakajú. V tejto súvislosti sú ďalším podkladom pre diskusiu o budúcnosti našej hospodárskej a menovej únie diskusné dokumenty o využívaní globalizácie a o sociálnom rozmere Európy, ako aj pripravovaný diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ.

Komisia uverejní aj diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany.