Adina-Ioana Vălean
Šéfka výboru pre životné prostredie Adina-Ioana Vălean. PHOTO: © European Union- EP.

Adina-Ioana Vălean: Slabina Parížskej dohody tkvie v tom, že je dobrovoľná

Európsky parlament rokuje o oznámení Donalda Trumpa odstúpiť od klimatickej dohody COP21. Prečítajte si, ako to hodnotí šéfka výboru pre životné prostredie Adina-Ioana Vălean.

Ako to teraz vyzerá v Parížskou dohodou, keď Donald Trump oznámil, že sa chce stiahnuť?

Slabina Parížskej dohody tkvie v tom, že je dobrovoľná. Jej vykonávanie preto bude veľmi záležať na tom, ako sa bude vyvíjať svetová ekonomika. Je však nebezpečné, ak vyšleme signál, že prvoradé je hospodárstvo a až potom ochrana životného prostredia. Je to veľmi konzervatívny prístup, pre ľudí je však ľahko pochopiteľný a taktiež atraktívny pre mnohých politikov po celom svete.

Bola by som rada, keby som tu videla viac peňazí. USA už prispievali do tzv. Zeleného klimatického fondu, zatiaľ čo ostatní signatári dohody len vyjadrili svoj zámer, že tak budú činiť aj oni. Musíme tu prespievať aj finančne, ukážeme tak, že naše sľuby berieme vážne.

Slová nestačia, treba peniaze. Ak budeme financovať naše ciele, budeme mať budúcnosť. Ak nie, tak sa Parížska dohoda zapíše do histórie ako moment, keď sme sa síce rozhodli konať, no zlyhali sme.

Ako stiahnutie USA ovplyvní tretie krajiny a ich kroky proti zmenám klímy?

Veľmi tu záleží, ako silno sú ekonomicky prepojené so Spojenými štátmi. Ak máte veľmi úzke hospodárske vzťahy a ak firmy vo vašej krajine podliehajú tvrdej legislatíve na ochranu klímy, zatiaľ čo americké firmy nie, prehlbuje sa tu priemyselná konkurencia. Práve preto si myslím, že Európska komisia by na túto ekonomickú nerovnováhu mala reagovať pri budovaní svojich transatlantických vzťahov.

Okrem európsko-amerických vzťahov ešte zostáva otázka, aké svedomité budú tretie krajiny. Všetci vieme, že politické vyhlásenia sa nie vždy pretavujú do reality…

Aké ďalšie kroky proti klimatickým zmenám by mala teraz podnikať EÚ?

Viac..  EK: kľúčové kroky na riadenie klimatických rizík, aby chránila ľudí a prosperitu

Musíme mať veľmi aktívnu klimatickú diplomaticiu, aby ostatní signatári neupúšťali od svojich sľubov. USA boli  pre nás vždy akýmsi prirodzeným partnerom, no teraz sme sa ocitli na čele svetovej klimatickej politiky sami. Bude to veľká výzva, no Európska únia má bohaté skúsenosti, čo sa týka spolupráce s ostatnými krajinami v boji proti klimatickým zmenám. Nebude to teda pre nás nič nové.

Musíme však rýchlo reagovať a teraz nielen z klimatického ale ekonomického hľadiska. Naša ekonomika je veľmi silno prepojená s ekonomikou USA a nová priepasť, ktorá sa medzi nami vytvorila, bude mať ďalekosiahle následky na našu konkurencieschopnosť. Som presvedčená, že musíme čo najrýchlejšie prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo. Zmeny sú vždy ťažké a mávajú dopad na konkurencieschopnosť. No čím skôr tam budeme, tým lepšie príležitosti sa nám naskytnú.

Hlavné ciele Parížskej dohody
  • Udržať nárast teploty na zemeguli do 2°C v porovnaní s pred-industriálnych obdobím
  • Pokračovať v úsilí na udržanie nárastu teploty do 1,5°C v porovnaní s pred-industriálnym obdobím
  • Dosiahnuť čo najskôr vrchol globálnych emisií (pre rozvojové krajiny to bude trvať dlhšie) a následne pristúpiť k ich redukcii
  • Do roku 2020 sa rozvinuté krajiny každoročne zložia sumou minimálne 100 miliárd dolárov na klimatickú pomoc rozvojovým krajinám
  • Každých päť rokov od roku 2023 budú krajiny prehodnocovať svoje plány a finančné príspevky

O dac

Odporúčame pozrieť

komisia

EK: kľúčové kroky na riadenie klimatických rizík, aby chránila ľudí a prosperitu

Európska komisia uverejnila oznámenie o riadení klimatických rizík v Európe. Stanovuje sa v ňom, ako môžu …

Consent choices