Constance Le Grip
Europoslankyňa Constance Le Grip. PHOTO: © European Union- EP.

Constance Le Grip: Je potrebné upriamiť pozornosť žien na to, ako sa veci majú

Európsky parlament tento týždeň rokuje a hlasuje o správe, kde požaduje rovnaké dôchodky pre ženy a mužov. Prečítajte si rozhovor so spravodajkyňou Constance Le Grip.

Ženy v EÚ zarábajú za rovnakú prácu ako  muži približne o 16% menej. Keď odídu do dôchodku, sú na tom ešte oveľa horšie. Priemerná Európska dôchodkyňa poberá mesačne asi 40% menej, ako keby bola muž. A v niektorých krajinách 11 až 36% žien nemá právo na žiaden dôchodok. Európsky parlament chce s touto neprávosťou skoncovať. Od Európskej komisie preto žiada, aby prišla so stratégiou na vyrovnanie dôchodkov.   

Ženy zarábajú menej a v kariére majú prestávky, keď majú deti, alebo sa starajú o chorých rodičov. Do sociálnej poisťovne teda odvádzajú menej ako muži. Existujú aj iné dôvody, prečo majú ženy nižšie dôchodky?

Je príliš veľa žien, ktoré pracujú v slabo platených oblastiach a príliš málo žien, ktoré pracujú v lukratívnych oboroch ako napríklad technológie, IT alebo inžinierstvo. V niektorých krajinách manželky drobných podnikateľov alebo farmárov celý život tvrdo pracovali, no nemali však poriadny status. Vykonávali akúsi neviditeľnú prácu za nízky plat a neodvádzali do sociálnej poisťovne. V starobe sa potom ako vdovy ocitnú bez peňazí. Medzi mužmi a ženami existuje počas celého života mnoho rozdielov,  ktoré sa na konci odrazia v rozdielnych dôchodkoch.

Nie v každej krajine je situácia rovnaká, rozdiely sa pohybujú od 3,7 do 48,8%. Prečo je tomu tak? Čo robia niektoré štáty lepšie ako iné? 

Dôvody sú rôzne, historické, sociálne alebo iné. Dôchodky majú v rukách jednotlivé členské štáty, neexistuje tu žiadna harmonizácia na úrovni EÚ. Sú štáty, ktoré vždy prísne dbali na spravodlivé platy a to ešte predtým, ako sa vôbec stali členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva (predchodcu EÚ – pozn. red.) To sa samozrejme odrazí aj na dôchodkoch. V niektorých krajinách ženy pracujú menej, ostávajú skôr doma, alebo pracujú len a polovičný úväzok alebo na nižších pozíciách.

Vo vašej správe sa píše, že v polovici krajín sa rozdiely ešte viac prehĺbili. Prečo?

Toto je potrebné ešte hlbšie analyzovať, no myslím si, že dosť na tom podpísala hospodárska a sociálna kríza. Zhoršila sa počas nej situácia osôb, ktoré už predtým na tom neboli najlepšie. A to sú z veľkej časti ženy.

Viac..  Martin Hojsík o raňajkovej smernici: Rodičia chcú vedieť, čo natierajú deťom na chlieb

Aké konkrétne opatrenia požadujete vo vašej správe? 

Nechceme žiadnu harmonizáciu, rešpektujeme deľbu kompetencií medzi EÚ a jej členskými štátmi. Ako prvý krok je potrebné postarať sa o to, aby si všetci uvedomili, že tieto rozdiely existujú a že existujú už príliš dlho. Krajiny, ktoré sú na tom najlepšie sú tie, ktoré boli vždy zásadové v dodržiavaní platovej rovnosti. Napríklad keď započítajú roky, keď žena prerušila kariéru, aby sa mohla venovať deťom.

Parlament a Komisia by mali vytvoriť jednotnú európsku stratégiu. Chceme aby členské štáty najprv poriadne analyzovali situáciu a potom podnikli kroky proti týmto rozdielom.   

Okrem iného chcete u žien podporovať aj finančnú gramotnosť. Ako to vidíte z praktického hľadiska? 

Je potrebné upriamiť pozornosť žien na to, ako sa veci majú. Už od začiatku svojej kariéry si musia dávať obrovský pozor na to, aby za svoju prácu dostali adekvátne finančné ohodnotenie. Musia vedieť, ako funguje dôchodkový systém v ich krajine.

Napríklad taká práca na polovičný úväzok sa môže javiť ako dobrý nápad, no z dlhodobého hľadiska to je ženy vôbec nie je prospešné. Je to akási „pasca“, z ktorej sa ťažko odchádza a na ktorú neskôr draho doplatia. 

V niektorých krajinách existujú ženy, ktoré nemajú vôbec nárok na dôchodok? Môžete nám vysvetliť prečo? 

Ide o už spomínané manželky remeselníkov, farmárov a drobných podnikateľov, ktoré počas celých rokov tvrdo pracovali, no ich práca nebola oficiálne dostatočne ohodnotená. Nie je to práca na čierno, je to práca, ktorá sa prakticky nerátala.

O dac

Odporúčame pozrieť

Benefitom členstva v EÚ sú podľa analytikov najmä jednotný trh a eurofondy

Voľný prístup slovenských firiem na spoločný trh s viac ako 450 miliónmi ľudí, voľný pohyb …

Consent choices