EuropskeNoviny.sk
Simone Veil bola jednou z tých, ktorým sa poradilo prežiť v ukrutných podmienkach nacistických koncentračných táborov. Vo svojom rodnom Francúzsku sa stala významnou obhajkyňou práv žien. V roku 1979 bola zvolená za predsedníčku Európskeho parlamentu ako prvá žena na tejto pozícii. Zomrela 30. júna 2017.
Súčasný predseda Antonio Tajani ju na svojom Twitteri označil za „veľkú predsedníčku Európskeho parlamentu, svedomie EÚ, bojovníčku proti antisemitizmu a obhajkyňu práv žien.“ Jej odkaz ohľadne žien a antisemitizmu zostáva podľa neho aktuálny i naďalej.
Simone Veil sa narodila 13. júna 1927 do židovskej rodiny vo francúzskom Nice. V roku 1944 ju spoločne s jej rodinou zadržali a poslali do koncentračného tábora v Osvienčime. Neskôr bola premiestnená do tábora v meste Bobrek a potom to Bergen-Belsenu. Jej rodičia i bratia prišli v područí nacistov o život, jej sa podarilo prežiť.
V svojom rodnom Francúzsku sa vypracovala na uznávanú političku a v roku 1974 bola vymenovaná za ministerku zdravotníctva. O päť rokov neskôr, v roku 1979 bola počas prvých priamych volieb Európskeho parlamentu zvolená za europoslankyňu. Nový Parlament si ju zvolil za svoju predsedníčku na obdobie dva a pol roka. Stala sa tak prvou šéfkou priamo voleného parlamentu a prvou ženou na tejto pozícii.
„Všetok môj čas a energiu chcem venovať úlohám, ktoré stoja pred nami. Som presvedčená, že pluralizmus nášho zboru nám bude pri našej práci slúžiť ako obohatenie a nebude prekážkou pri budovaní Európy,“ vyhlásila zo svojho predsedníckeho kresala počas ustanovujúce zasadnutia nového Parlamentu.
Počas svojej činnosti v Európskom parlamente bola aj šéfkou výboru pre právne veci a členkou výboru pre životné prostredie, politické záležitosti, zahraničné veci a bezpečnosť. Pracovala aj v špeciálnom výbore pre zjednotenie Nemecka, ktorý bol založený v roku 1990.
Striedavo pôsobila aj ako predsedníčka a podpredsedníčka Skupiny liberálov a demokratov, ktorá sa neskôr premenovala na Skupinu liberálov a demokratických reformistov. V roku 1993 sa po 14 rokoch v Európskom parlamente vrátila do domácej francúzskej politiky.
V roku 1981 jej bola udelená prestížna Cena Karola Veľkého. Venované jej bolo aj okrúhle nádvorie pred hlavnou budovou Európskeho parlamentu v Bruseli, ktoré od roku 2011 nesie názov Agora Simone Veil.
