EuropskeNoviny.sk
Načrtol sa v ňom súbor politických opatrení, ktoré majú pomôcť znížiť objemy nesplácaných úverov, ktoré sú v rámci EÚ stále vysoké, a pomôcť predchádzať ich vzniku v budúcnosti.
„Nesplácané úvery predstavujú pre bankové odvetvie problém, ktorého riešenia sa doteraz definovali prevažne na vnútroštátnej úrovni“, uviedol Toomas Tõniste, minister financií Estónska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade. „Je potrebné uvoľniť tieto zdroje, dosiahnuť, aby bol náš finančný systém odolnejší a predchádzať opätovnému vzniku problémov týkajúcich sa nesplácaných úverov v budúcnosti.“
Nesplácané úvery sú bankové úvery, ktorých splácanie sa oneskoruje alebo sa pravdepodobne nesplatia vôbec, pokiaľ sa nepredá kolaterál.
Finančná kríza a následné recesie viedli k tomu, že bankám v niektorých členských štátoch zostali osobitne vysoké objemy nesplácaných úverov. Tieto môžu vytvárať nepriaznivé cezhraničné vedľajšie účinky, pričom môžu ovplyvniť vnímanie trhu bankového sektora EÚ. Vysoké objemy nesplácaných úverov môžu výrazne brzdiť investície, a teda aj hospodárstvo.
Na druhej strane, riešenie nesplácaných úverov môže pomôcť znížiť finančnú fragmentáciu a uľahčiť kapitálové toky v rámci jednotného trhu.
Rada na základe správy expertov zdôraznila, že je potrebné prijať opatrenia, pokiaľ ide o:
– dohľad nad bankami
– reformu rámcov pre platobnú neschopnosť a vymáhanie dlhov
– rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery („ohrozené aktíva“)
– reštrukturalizáciu bankového sektora.
Podľa správy, ktorú vypracovala podskupina výboru Rady pre finančné služby, predstavovali nesplácané úvery na konci roku 2016 takmer 1 bilión EUR. Táto čiastka sa rovná približne 6,7 % HDP EÚ a 5,1 % celkových bankových úverov.
V rámci EÚ však existujú veľké rozdiely, čo znamená, že podiel sa pohybuje v rozmedzí od 1 % do 46 %. V niektorých krajinách sa nesplácané úvery sústreďujú v sektore nehnuteľností, zatiaľ čo v iných sú rozptýlené v rámci celého hospodárstva.
Pretrvávajúca vysoká úroveň nesplácaných úverov predstavuje problém, pretože:
– brzdia rentabilitu bánk z dôvodu administratívnych nákladov a vyšších nákladov na financovanie bánk. Potrebami ich financovania sa znižuje kapitálový základ bánk;
– predstavujú riziko pre životaschopnosť bánk s vysokou mierou nesplácaných úverov;
– blokujú kapitál na zaistenie neproduktívnych aktív, čím doliehajú na transmisiu menovej politiky a na financovanie hospodárstva.
Hlavnú zodpovednosť za reštrukturalizáciu svojich obchodných modelov a za riešenie svojich problémov nesplácanými úvermi nesú banky. Vzhľadom na súčasný rozsah nesplácaných úverov nemôže však ich objem v niektorých členských štátoch klesať dostatočným tempom ani napriek oživeniu hospodárstva. Rada súhlasila s tým, že opatrenia na riešenie tohto problému, by boli prínosné pre EÚ ako celok. Mali by sa posilniť stimuly pre banky zamerané na proaktívne riešenie nesplácaných úverov, a pritom by sa malo predchádzať rušivým vplyvom rýchleho predaja za akúkoľvek cenu. Opatreniami by sa mali riešiť existujúce objemy nesplácaných úverov, ako aj zabrániť ďalšiemu hromadeniu nesplácaných úverov v budúcnosti.
Závery sa prijali na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti.
Rada sa dohodla, že sa k tejto otázke sa bude pravidelne vracať a bude hodnotiť vývoj týkajúci sa nesplácaných úverov v Európe a prijaté opatrenia.
