EuropskeNoviny.sk
Byť či nebyť v prvej lige, v tzv. jadre EÚ. Práve záujem o túto otázku vrcholil v našej politike posledné predprázdninové týždne. A že byť v prvej lige má čo do činenia aj s migráciou a prerozdeľovaním utečencov, o tom svedčí nielen jeden zo známych Sulíkových grafov. Síce tak otázka o prvej lige naozaj nestojí, pravdou je, že aj v tejto citlivej téme sme sa od V4 opäť trochu vzdialili a naopak, priblížili k názoru západných krajín. Aj keď by sa Vám asi zdalo, že slovenský premiér má predsa striktne protiutečenecký postoj. Ako je však vidieť pri porovnaní rétoriky čelných predstaviteľov krajín V4, ich europoslancov a aj na začatí konania o porušení povinnosti, tzv. infringementu, voči Maďarsku, Poľsku a Českej republike, sme vlastne z V4 najmiernejší.
Čo nás spája
Začnime však najskôr tým, čo V4 v otázke migrácie spája: odmietavý postoj ku kvótam (teda tzv. premiestňovaniu utečencov z Grécka a Talianska, ktorí sú zaradení do relokácie = majú šancu na to, aby prešli žiadosťou o azyl v danej krajine EÚ), opakovanie, že nefungujú a žaloba, ktorú okrem nás podalo aj Maďarsko. Nielen minister Kaliňák často zdôrazňuje, že z pôvodne plánovaného počtu 160 000 utečencov došlo doteraz k prerozdeleniu len 12% z nich, teda okolo 20 000 ľudí.
Treba však podotknúť, že v súčasnosti sa v týchto krajinách nenachádza 160 000 oprávnených žiadateľov o azyl, ktorí by mohli byť prerozdelení na základe navrhovaných kvót. Napríklad z vyše 60 000 utečencov, ktorí sa nachádzajú na území Grécka, je spôsobilých k prerozdeleniu len niečo vyše 12 000. Európska komisia hovorí v súčasnosti o počte 28 000 utečencov vhodných na prerozdelenie. Aj samotná Európska komisia počíta s tým, že do septembra by sa malo prerozdeliť len 40 000 utečencov, čo je omnoho nižšie číslo, ako bol pôvodný predpoklad ešte v roku 2015. Čiže: percentuálny podiel už prerozdelených utečencov v tomto prípade už nevyzerá až tak nepriaznivo.
Jemnejšie sa vyjadrujú aj slovenskí europoslanci
Európsky parlament naposledy hlasoval o otázke utečeneckých kvót v máji tohto roka. Na základe tohto hlasovania okrem iného vyzval členské štáty na plnenie dohodnutých kvót. Keď si pozriete tabuľku nižšie, vidno, že z europoslancov v rámci V4 malo Slovensko nie až tak jasný postoj proti, ako ostatní.
V porovnaní so známym hlasovaním v roku 2015, tentokrát boli ZA premiestňovanie Kukan, Mikolášik, Nagy a Záborská. Ešte pred dvomi rokmi z tejto skupiny hlasoval rovnako len Nagy. Proti boli tradične Sulík, Škripek a Csáky, tentokrát sa k nim pridali aj Štefanec, Smolková a Maňka. Zo všetkých však vystúpil len jeden – Branislav Škripek, ktorý zdôrazňoval nefunkčnosť prerozdeľovacieho systému a nutnosť rozhodovať o podobných otázkach jednohlasne.
Po tom, ako sme oslovili všetkých, ktorí v tomto návrhu hlasovali ZA, sa nám vyjadrili Miroslav Mikolášik a Eduard Kukan. Mikolášik pripustil, že mechanizmus relokácií je neefektívny, zdôraznil však tiež domnienku, že v dlhšom časovom období bude nutné aj pre Slovensko prijať aspoň minimálny počet utečencov. Tento počet by však mal zodpovedať skutočnej kapacite krajiny a špecifickým podmienkam. Kukan obhajuje svoje hlasovanie rozhodnejšie, dlhodobo je zástancom mechanizmu premiestňovania utečencov a dodržiavania záväzkov členských štátov aj v súlade s názorom svojej frakcie EPP. Tvrdí, že aj napriek kritike niektorých členských štátov (aj Slovenska) je to záväzok, ktorý treba dodržať, keď sa k nemu krajiny zaviazali.
Druhá liga V3
Niektorí sľúbili a nesplnili. A niektorí ani nesľúbili, ale aj tak je to ich záväzok. Poľsko a Maďarsko dodnes nepremiestnilo žiadneho utečenca, Česko 12 a Slovensko 16. Kde je teda rozdiel a prečo sa konanie nespustilo aj voči nám? Česi prijali utečencov pred viac ako rokom a my naposledy vo februári. To je síce podľa pravidiel tesné, keďže by sme mali z pôvodného dobrovoľného záväzku 100 utečencov niekoho premiestniť aspoň každé tri mesiace, ale ešte to nie je na konanie, ktoré Európska komisia začala voči ostatným krajinám V4.
Paradoxne, Poliaci mali v tejto otázke ešte pred dvomi rokmi úplne opačný názor. Neovplyvnila ho však žiadna vonkajšia okolnosť, ale zmena vlády. Tá dnes rada navodzuje dojem, že prijatím čo i len jedného utečenca by sa spreneverila svojmu striktne odmietavému postoju. Typickým argumentom poľských odporcov kvót je poukazovanie na skutočnosť, že Poľsko predsa robí veľa pre utečencov z Ukrajiny, ktorí sú podľa nich v rovnako zlej situácii ako utečenci z Blízkeho východu. Utečencom z Ukrajiny ale nikto okrem Poľska podľa nich poriadne nepomáha, a preto už vlastne robia viac než dosť.
Účelová žaloba
Maďarsko si drží odmietavú líniu od samého začiatku migračnej krízy a dodnes je proti kvótam, proti utečencom, proti Bruselu a proti všetkému, čo s tým súvisí. Orbán presviedča svojich voličov, že spraví všetko pre to, aby sa nedali vydierať Bruselom a že vláda bojuje proti diktovaným kvótam tak, ako najviac vie. V rámci tohto boja podalo Maďarsko spolu so Slovenskom žalobu na Súdny dvor EÚ. Podobne ako Fico, aj maďarský premiér poukazuje na to, že o minulosti utečencov nič nevieme. Vyhlasuje dokonca, že každý, kto by bol za kvóty, je nepriateľom maďarského národa. Čo je však pozoruhodné, pri májovom hlasovaní v europarlamente o dokončení relokácií sa z neznámych dôvodov nezúčastnilo či nehlasovalo viacero dovtedajších veľkých odporcov kvót. Aj napriek tomu však boli maďarskí europoslanci hlasujúci ZA návrh v menšine.
Diktuje nám teda niekto prijímať utečencov napriek tomu, že sme my aj Maďarsko podali žalobu? Európska komisia odpovedá: “žaloba o neplatnosť rozhodnutia nemá pozastavujúci účinok a žiadna zo strán nepožiadala o predbežné opatrenie na pozastavenie uplatňovania rozhodnutí Rady. Preto sú rozhodnutia Rady o premiestňovaní súčasťou platného práva EÚ, ktoré je záväzné pre všetky členské štáty, a to vrátane tých, ktoré ho zažalovali na súde.”
Česi sú v tomto trochu miernejší – Bohuslav Sobotka sa k žalobe pridať odmietol, dokonca viackrát tvrdil, že je v ich silách prijať najviac 1 500 utečencov, len nesmú byť nanútení. V českom parlamente však prevláda odmietanie kvót. Českí europoslanci tiež upozorňujú najmä na riziko, že diktovaním kvót na utečencov sa EÚ len vzďaľuje občanom Česka či celej strednej Európy, a tým nepriamo podnecuje ich náklonnosť k vystúpeniu z EÚ. Niektorí českí poslanci dokonca sami pohrozili, že by v prípade ďalšieho nanucovania utečencov presadzovali “czexit”.
Téma povinných relokácií utečencov v rámci EÚ očividne slúži lídrom V4 už od roku 2015 ako pomôcka pri získavaní ustráchaných voličov. Posúďte sami, kto ju využíva najšikovnejšie.
Barbora Belovická a Lenka Galetová
Autorky sú analytičkami Demagog.SK na projekte podporenom International Visegrad Fund.
