EuropskeNoviny.sk
Začiatkom tohto týždňa vyzvala europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, ECR) ministra zdravotníctva SR Tomáša Druckera na zmenu vyhlášky č. 127/2014 ustanovujúcej zoznam chorôb, na ktoré sa poskytuje dispenzarizácia. Príloha tejto vyhlášky totiž obsahuje presný zoznam chorôb, ako aj frekvenciu návštev odborných lekárov a je tiež smerodajná pre preplácanie týchto návštev od poisťovní. A hoci je táto príloha relatívne obsiahla, úplne opomína poruchy autistického spektra.
Dispenzarizácia, ktorou sa rozumie aktívne a systematické sledovanie zdravotného stavu osoby, u ktorej je predpoklad zhoršovania zdravotného stavu, jej vyšetrenie a liečba, pritom nebola vždy regulovaná legislatívou. Ešte do roku 2014 rozhodoval o dispenzarizácií pacienta lekár, ktorý aj podľa vyjadrení ministerstva mal najlepšie informácie o zdravotnom stave konkrétneho pacienta a práve na základe jeho potvrdenia poisťovňa pacienta zaradila do dispenzárnej starostlivosti. Keď však v máji 2014 nadobudla účinnosť vyhláška obsahujúca zoznam chorôb, poisťovne prestali mať povinnosť dispenzarizáciu poskytnúť na akúkoľvek inú chorobu ako stanovenú vyhláškou.
„Na túto situáciu ma upozornili rodičia detí s autizmom. Podľa ich vlastných slov nie je kontrola zdravotného stavu detí s autizmom systematická a závisí skôr na ich vlastnej iniciatíve. Podľa ich údajov väčšina detí navštevuje pravidelne iba pedopsychiatrickú ambulanciu, a to vo frekvencii 4 – 12 krát ročne. Naviac podľa mnohých rodičov sú tieto návštevy vyžadované skôr za účelom kompenzácií zdravotného postihnutia,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, ECR).
Čo sa týka ostatných vyšetrení, prieskumom medzi rodičmi detí s autizmom bolo taktiež zistené, že je veľký problém nájsť lekárov, ktorí sú ochotní ich deti ošetriť. Rodičia sú tak často odkázaní na rôzne súkromné kliniky, ktoré sú však plne hradené pacientom, a teda predstavujú ešte dodatočnú záťaž pre rodinný rozpočet. Dosiahnutie dispenzarizácie autizmu vyhláškou je preto dôležitým, ale zďaleka nie jediným nevyhnutným krokom a bude potrebné pracovať aj na dostatočnej príprave lekárov a zdravotníckeho personálu na prácu s osobami s autizmom, na čo sa europoslankyňa v rámci svojej činnosti taktiež sústreďuje.
„Keď som sa začala tejto téme venovať, od rodičov detí s autizmom som dostala veľa cenných informácií a celkovo pozitívne reakcie na snahu o riešenie tejto problematiky. Rodičia sami uvádzali, že je prevažne na nich, aby sledovali zlepšovanie alebo zhoršovanie zdravotného stavu svojho dieťaťa, keďže systémovo to riešené nie je. Práve preto som sa rozhodla, že ministerstvo vyzvem na zmenu. Monitorovanie zdravotného stavu je totiž nesmierne dôležité pre všetkých a prístup k nemu by mal byť rozhodne zabezpečený. Verím, že s tým bude súhlasiť aj ministerstvo,“ dodáva europoslankyňa.
