EuropskeNoviny.sk
Pred 10 rokmi sa začala celosvetová finančná kríza, ktorá viedla v Európskej únii k najhoršej hospodárskej recesii v jej 60 rokov trvajúcej histórii. Kríza nezačala v Európe, ale inštitúcie EÚ a členské štáty museli prijať rozhodné opatrenia potrebné na riešenie jej následkov a odstránenie nedostatkov pôvodného rámca hospodárskej a menovej únie.
Tieto rozhodné kroky priniesli pozitívny výsledok: európske hospodárstvo v súčasnosti zaznamenáva už piaty rok po sebe rast. Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2008, banky sú silnejšie, rastú investície a verejné financie sú v lepšej kondícii. Aktuálny hospodársky vývoj je povzbudivý, avšak stále je potrebné ďalšie úsilie na prekonanie dôsledkov krízy. Európska komisia je plne pripravená realizovať svoj program pre zamestnanosť, rast a sociálnu spravodlivosť.
Podpredseda Valdis Dombrovskis, ktorý je zodpovedný za euro a sociálny dialóg, v tejto súvislosti uviedol: „Vďaka ráznej politickej reakcii na krízu dochádza k jednoznačnému ozdraveniu hospodárstva EÚ, pričom hospodárska a menová únia je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Na tento pokrok musíme nadviazať dobudovaním finančnej únie, hospodárskymi reformami zameranými na podporu konvergencie, inkluzívnosti a odolnosti, ako aj prostredníctvom udržateľného riadenia verejných financií. V rámci toho by sme mali uplatňovať vyvážený prístup, pri ktorom dochádza k znižovaniu a zároveň k spoločnému znášaniu rizika, a to pri zachovaní jednoty jednotného trhu.“
Komisár Pierre Moscovici, zodpovedný za hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, povedal: „Desať rokov od začatia svetovej krízy možno konštatovať, že oživenie európskeho hospodárstva sa upevnilo a rozšírilo. Tento pozitívny vývoj treba využiť na dokončenie reformy našej hospodárskej a menovej únie. Následky minulosti sa neodstránia samé od seba. Zaznamenali sme, že medzi členskými štátmi došlo k narastaniu sociálnych a hospodárskych rozdielov. Je mimoriadne dôležité, aby naše ďalšie kroky prispievali k reálnej a trvalej konvergencii našich hospodárstiev.“
Presne pred desiatimi rokmi, 9. augusta 2007, sa BNP Paribas stala prvou významnou bankou, ktorá priznala, že je zasiahnutá v dôsledku svojej expozície v rámci trhu hypoték nízkej kvality v USA, pričom bola nútená zmraziť príslušné prostriedky. To, čo sa začalo ako finančná kríza, v nasledujúcich rokoch prerástlo do bankovej krízy a krízy štátneho dlhu, čo malo veľmi rýchlo vplyv aj na reálnu ekonomiku. Európska únia zaznamenala najhoršiu recesiu vo svojej histórii, čo výrazne poznačilo občanov, firmy aj ekonomiky členských štátov.
Čeliac tomuto stavu, inštitúcie EÚ a členské štáty prijali rozhodné politické opatrenia na potlačenie krízy, zachovanie integrity eura a zabránenie najhorším dôsledkom. Európska únia podnikla kroky na reguláciu finančného sektora a zlepšenie správy hospodárskych záležitostí, podporu nových a spoločných inštitucionálnych a právnych rámcov, vytvorenie finančného ochranného systému pre eurozónu, podporu krajín vo finančných ťažkostiach, zlepšenie verejných financií členských štátov, realizáciu štrukturálnych reforiem a podporu investícií, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, zlepšenie dohľadu nad bankovým sektorom, posilnenie schopnosti finančných inštitúcií vyrovnať sa s budúcimi výzvami a vytvorenie nových mechanizmov na riadenie možných kríz a ich lepšiu prevenciu.
V dôsledku týchto opatrení došlo k výraznému prepracovaniu hospodárskej a menovej únie, pričom európske hospodárstvo – a najmä ekonomiky členských štátov eurozóny – sú znova vo forme. Európske hospodárske oživenie je udržateľné a nezamestnanosť postupne klesá. Počet členských štátov patriacich do eurozóny narástol z 12 na 19 krajín a euro sa stalo druhou najvýznamnejšou menou na svete. Spomedzi ôsmich členských štátov EÚ, ktoré dostávali finančnú pomoc, do tohto programu už patrí len Grécko, a aj to by z neho malo vystúpiť v polovici roka 2018. V nápravnej časti Paktu stability a rastu (tzv. postup pri nadmernom deficite) zostávajú už len tri členské štáty, pričom na vrchole krízy tam bolo 24 členských štátov. Junckerov plán, tzv. Investičný plán pre Európu, ktorý sa začal v novembri 2014, je v súčasnosti nastavený tak, aby v celej EÚ mobilizoval investície vo výške viac ako 225 miliárd EUR.
Hoci je hospodárska a menová únia v súčasnosti pevná, ešte stále nie je dobudovaná a euro ešte len začalo písať svoju históriu. V čase od prijatia správy piatich predsedov v júni 2015 do prijatia diskusného dokumentu o prehĺbení hospodárskej a menovej únie v máji 2017 sa podniklo mnoho iniciatív s cieľom poučiť sa z krízy a ešte lepšie pripraviť EÚ na budúce výzvy.
