EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Rozhovor s europoslankyňou Janou Žitňanskou: Štvrtý rok v Európskom parlamente
ZITNANSKA, Jana
Europoslankyňa Jana Žitňanská. PHOTO: Kancelária JŽ.

Rozhovor s europoslankyňou Janou Žitňanskou: Štvrtý rok v Európskom parlamente

August v Európskom parlamente patrí spravidla k najpokojnejším mesiacom, nakoľko v tom čase nie sú žiadne plenárne zasadnutia. Pre niektorých europoslancov je zároveň časom, ktorý ponúka priestor venovať sa rozpracovaným témam intenzívnejšie. K týmto europoslancom patrí aj Jana Žitňanská (frakcia EKR). Boli sme preto zvedaví, na čom konkrétne pracoval jej tím, ale aj na jej agendu nasledujúcich mesiacov.

Pani Žitňanská, august má medzi širšou verejnosťou, ale aj v médiách prívlastok “parlamentné prázdniny”. Ako ich prežíva Európsky parlament v skutočnosti?

Je pravdou, že v Európskom parlamente je počas týchto dní iný režim, ale je trošku zavádzajúce nazývať tieto týždne ako prázdninové. S mojim tímom sme okrem bežnej agendy akými sú pripomienkovanie legislatívy či riešenie podnetov od občanov napríklad vyhodnocovali prieskumy, ktoré sme rozbehli ešte pred letom. Týkali sa kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti ľuďom s mentálnym postihnutím. Vrátilo sa nám viac ako 300 vyplnených dotazníkov od pacientov, ich rodinných príslušníkov a združení. Ďalšia várka otázok smerovala lekárskym fakultám a zdravotníckym univerzitám prostredníctvom infožiadostí s cieľom zistiť, akým spôsobom a v počte koľkých vyučovacích hodín sa poslucháči oboznamujú so špecifikami v prístupe či v diagnostike týchto pacientov.

Ako by ste teda na základe výsledkov vyhodnotili situáciu na Slovensku?

Chcela by som najprv zdôrazniť, že ide o náš interný prieskum, nie sme agentúra. Napriek tomu sa nám podarilo osloviť široké spektrum respondentov a z ich odpovedí jednoznačne vyplynulo, že Slovensko má značné rezervy.

Zber informácii bol asi iba prvým krokom. Akým smerom povedú tie ďalšie? 

Začneme možno na prvý pohľad s maličkosťou, a to s publikovaním konkrétnych slovenských lekárov a zdravotníckych stredísk, s ktorými mali opýtaní pri vyšetrení ich blízkeho s mentálnym postihnutím dobrú skúsenosť. Vieme, že situácia na Slovensku nie je  ideálna, ale zámerne sme v dotazníku položili aj otvorenú otázku, aby sme pozbierali príklady dobrej praxe. A skutočne ich nebolo málo. Zoznam by mal slúžiť aj ako databáza kontaktov pre ďalších rodičov. Veríme, že ak budú hľadať napríklad zubára na Slovensku, ktorý nerieši všetky vyšetrenia pacientov s mentálnym postihnutím automaticky narkózou, a má naopak individuálny prístup, nájdu ho tam.

Ďalší krok, ktorý chceme v tomto smere vyvinúť je zorganizovanie odbornej konferencie za prítomnosti zástupcov rodičov, lekárov a pedagógov, keďže systémovým riešeniam by mala predchádzať verejná diskusia.

Aké iné podujatia okrem spomínanej konferencie môžeme očakávať do konca roka?

V októbri organizujem v spolupráci so španielskou organizáciou iCmedia, ktorá sa venuje ochrane detí pred nevhodným obsahom v médiách, konferenciu o deskriptoroch u nás známych ako “smajlíkovia”, nachádzajúcich sa v pravom hornom rohu televíznej obrazovky. S deskriptormi sa stretávame každodenne v televízií. Označujú programy, ktoré sú vhodné pre deti a mladistvých a od akého veku. Bohužiaľ jednotlivé označenia, a najmä pravidlá týkajúce sa nevhodnosti programov, nie sú v Európskej únii vôbec jednotné hoci mediálny priestor už dnes nepozná hranice. Stáva sa, že film, ktorý je vo Francúzsku neprístupný pre deti do 18 rokov, je na Slovensku označený ako vhodný od 12 rokov, a tak sledujúc zahraničné stanice divák nedostane vždy rovnakú informáciu o vhodnosti či nevhodnosti programu. Problematické sú tiež upútavky na nevhodné filmy, ktoré televízie bez problémov pustia počas detskej rozprávky. Práve preto sme sa s riaditeľkou iCmedia Palomou Cantero dohodli, že sa počas konferencie pokúsime o priblíženie pravidiel v jednotlivých štátoch, aby boli deti chránené pred nevhodným obsahom na rovnakej úrovni v celej Európskej únii.

Viac..  Viac ako polovica žien v EÚ sa počas svojho života stretla so sexuálnym obťažovaním

Postupne sa pripravujeme aj na koncoročné podujatie, ktoré sa bude konať 6. decembra. V rokovacej sále Európskeho parlamentu v Bruseli sa stretnú ľudia so zdravotným postihnutím z celej Európy, aby osobne tlmočili nám, europoslancom, bariéry s ktorými sa denne stretávajú a doteraz nie je ich odstránenie legislatívne spracované. Na toto zasadnutie Európskeho parlamentu zdravotne postihnutých príde na moje pozvanie aj približne dvadsať členná delegácia zo Slovenska. Už sa na nich veľmi teším.

Na jar tohto roku zarezonoval v slovenských médiách váš bratislavský workshop „Ako sa neutopiť v dlhoch“. Na Slovensku je v súčasnosti zadlžených až 35% domácností. Môžeme očakávať  v nejaký posun aj v tejto problematike? 

Na jeseň nás čaká v Bruseli práve na túto tému jeden významný návrh. Ide o smernicu o preventívnej reštrukturalizácií a druhej šanci. Táto smernica je nesmierne dôležitá z hľadiska boja proti nadmernej zadlženosti, ktorá je momentálne vo všetkých členských štátoch vysoká a Slovensko nie je ani zďaleka výnimkou. Nevýhodou novej smernice je, že je zameraná na právnické osoby a úplne zabúda napríklad na to, že sa mnoho ľudí ešte ako fyzické osoby zadlžilo kvôli založeniu vlastnej spoločnosti alebo je ich podnikanie iba vedľajšou činnosťou. Našim cieľom je preto rozšíriť smernicu o tieto prípady a adresovať aj ďalšie problémy súvisiace s touto otázkou – vývoj spoľahlivých indikátorov, ktoré bankám včas napovedia, že finančná situácia klienta nie je v poriadku či systému včasného varovania a dlhového poradenstva.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Jana Žitňanská

O dac

Odporúčame pozrieť

internet

Umelá inteligencia a nové médiá: Ako ovplyvňujú náš život?

V Európskom Parlamente sa tento týždeň konala prednáška o umelej inteligencii a algoritmoch. Ak budeme …