Sefcovic
Eurokomisár Maroš Šefčovič. PHOTO: © European Union.

Maroš Šefčovič o budúcnosti Európanov: Vyzerá to veľmi sľubne

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič sa v rozhovore vyjadril k prvej polovici fungovania Európskej komisie pod vedením Jeana Clauda Junckera. Okrem toho sa podpredseda vyjadril aj k stále prebiehajúcim rokovaniam medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, ktoré sa týkajú definitívneho vystúpenia Británie z Európskej únie.

Ako hodnotíte prvú polovicu fungovania Európskej komisie?

Musím povedať, že prvý rok bol mimoriadne zložitý. Bolo to obdobie, keď sme na každom zasadnutí kolégia riešili problémy Grécka, keď boli veľké obavy, ako to zvládne eurozóna. Naše členské krajiny boli vo veľkých deficitoch, rástla nám nezamestnanosť a budúcnosť Európy vyzerala veľmi čierno. Samozrejme,  minulý rok bol veľmi ťažký, lebo nespokojnosť ľudí z toho, ako sa ekonomicky vyvíja Európa sa pretavila do rozhodnutia Veľkej Británie vystúpiť z EÚ. Mali sme veľké obavy z toho, aké budú výsledky volieb v kľúčových európskych krajinách.  Americké voľby do toho vniesli nový element istej nepredvídateľnosti. Preto som rád, že napriek týmto skúsenostiam možno povedať, že Európa je na tom dnes oveľa lepšie. Všetky krajiny nám ekonomicky rastú. Máme najviac Európanov zamestnaných, v histórií nášho kontinentu 234 miliónov Európanov pracuje.

Aké sú vízie do budúcnosti?
S našou menou aj s hospodárskym rastom to vyzerá veľmi sľubne a preto si myslím, že teraz je čas sa nadýchnuť, poučiť sa z predchádzajúceho obdobia a predstaviť  nové vízie. Určite očakávam, že v druhej polovici mandátu sa zameráme na prehĺbenie spolupráce v rámci eurozóny. Ako sa lepšie pripraviť na možné krízy, ako prijímať rozhodnutia v rámci eurozóny demokratickejšie, to znamená pod dohľadom poslancov, a ako zosúladiť hospodárske politiky a niektoré ekonomické politiky, ako postupovať ďalej v budovaní sociálneho pilieru pre európskych občanov. Odchod Veľkej Británie nám umožnil otvorenejšie a uvoľnenejšie sa rozprávať o spoločnej obrane, o spoločných systémoch ozbrojených síl a takisto vidíme, že zo strany tretích krajín je väčší záujem obchodovať s Úniou. Po Kanade prichádza Japonsko, Austrália Nový Zéland a ďalšie veľké ekonomické celky, ktoré by s nami chceli utvoriť dohodu o voľnom obchode. To je signál, že Európa je globálnym hráčom pokiaľ ide o obchod.
V rámci energetickej únie, ktorej šéfujete vieme, že sa otvára nová otázka obnoviteľných zdrojov. Táto téma bola prezentovaná aj v Kazachstane a venuje sa jej aj Parížska dohoda. Hovorí sa tiež o znižovaní emisií do roku 2030. Darí sa tieto plány napĺňať?
My sme už do Paríža ako EÚ prichádzali s najambicióznejším návrhom, ktorý sme dali na stôl. Zníženie emisií o 40 percent. Výroba energií z obnoviteľných zdrojov na úrovni najmenej 27 percent. Veľmi ambiciózne ciele v oblasti energetickej efektívnosti, ktorú chceme zlepšiť o 30 percent. Nikto z účastníkov tejto konferencie nepochyboval o tom, že Európania sú pripravení urobiť najviac. Trúfam si povedať, že sme jediná veľká ekonomika, ktorá nielen deklarovala tieto ciele, ale zároveň ich aj transformuje do záväznej európskej legislatívy. Som presvedčený, že tieto ciele nielen naplníme, ale keďže vidím, ako sa rozvíja dynamika produkcie energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú stále lacnejšie a oveľa prijateľnejšie pre ľudí, tak ich aj prekonáme a určite budeme prví z tých, ktorí splnia to, čo sme v Paríži sľúbili.
Ako vnímate vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že od Parížskej dohody odstúpi?
Malo to zaujímavý následok. Trumpovo vyhlásenie zmobilizovalo jednak komunitu mimovládnych aktérov USA, ale tiež predstaviteľov miest a štátov ako Kalifornia alebo New York, ktorí sa cítili tak dotknutí rozhodnutím federálnej vlády, že robia maximum, aby dokázali, že dokážu túto úlohu napĺňať aj bez Bieleho domu. Vyhlásenie amerického prezidenta malo mobilizujúci účinok aj na ostatných aktérov v rámci tohto globálneho snaženia. Môžem povedať, že globálna komunita sa viac zomkla v snahe splniť ciele Parížskej dohody. Keď sa pozrieme na to, čo sa deje v Karibiku, na Floride, čo sa dialo v Houstone, tak si myslím, že nikto nepochybuje o tom, že klimatické zmeny nastali. Ich devastačný účinok sa zrýchľuje a paradoxne práve USA spolu so susedmi v Karibiku tým trpia najviac. Dúfam,že to bude slúžiť, ako memento pre politické špičky USA, aby si uvedomili, že čas, ktorý máme na to, aby sme napravili to, ako sa ľudstvo rozvíja, ako riadime našu ekonomiku, sa kráti a musíme konať, aby ďalšia generácia nežila v takých dramatických podmienkach.
Aký dopad bude mať podľa vás brexit na stav energetickej únie EÚ? Panujú v rámci vystúpenia Spojeného kráľovstva nejaké obavy?
Musím povedať, že ohľadom brexitu panuje dosť veľká nejasnosť a nervozita, lebo zámerom bolo to, aby sme koncom leta mali jasno v troch kľúčových otázkach. Aké podmienky budú mať Európania pre život v Británií a samozrejme aj Briti pre život v EÚ, ako sa vysporiadame s hraničným režimom medzi Severným Írskom a Írskom a tiež, ako sa Británia postaví k finančným záväzkom, ktoré sú pre európsky rozpočet mimoriadne dôležité. Musím povedať, že napriek rokovaniam, ktoré prebehli, nemáme v týchto otázkach jasno, preto bude mimoriadne zložité v októbri prezentovať šéfom vlád, že pokrok v rokovaní bol dostatočný na to, aby sme mohli pristúpiť k jeho druhej fáze.
Očakávate v ďalších rokovaniach výrazný posun?
Dúfam, že október využijú na to, aby britskí vyjednávači prišli s konkrétnymi a ústretovejšími podmienkami, aby sme v rokovaniach mohli pokračovať ďalej. Zatiaľ to tak nevyzerá. Čo sa týka energetiky, stretávam sa s mnohými predstaviteľmi britského priemyslu, britských univerzít, s primátormi, pred letnou prestávkou ma navštívil aj primátor Londýna pán Khan, a zo všetkých týchto stretnutí sálala jednoznačná atmosféra, že by si aj po brexite chceli udržať čo najužší vzťah s EÚ. Pre britský  energetický sektor je to dôležité, lebo dovážajú veľké množstvo energie z EÚ.  Majú mnoho investícií z kontinentálnych európskych krajín, preto by chceli zostať súčasťou tohto energetického celku. Ako to naozaj bude v praxi je dnes ťažko povedať. Čakáme na to, akým spôsobom sa k tomu postaví britská vláda.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. 
Viac..  Europoslanec Eugen Jurzyca: Banky čaká zmena, budú zavádzať okamžité platby

O ivi

Odporúčame pozrieť

Sefcovic

Eurokomisia zaznamenala veľký záujem o päťročnú možnosť spoločných nákupov plynu

Výkonný podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič oznámil, že EK má vynikajúcu odozvu na novú …

Consent choices