EuropskeNoviny.sk
Komisia v nadväznosti na vyhlásenie o zámere predsedu Junckera predkladá návrhy opatrení na zachovanie a posilnenie schengenského priestoru. Komisia navrhuje aktualizovať Kódex schengenských hraníc, aby prispôsobila pravidlá, ktorými sa riadi dočasné obnovenie kontrol vnútorných hraníc, súčasnej potrebe reagovať na závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.
Zavádzajú sa tiež posilnené procesné záruky v snahe zaistiť, aby kontroly vnútorných hraníc zostali výnimkou – poslednou možnosťou – a použili sa len vtedy, keď sú potrebné a primerané, čím sa zníži vplyv takýchto opatrení na voľný pohyb. Komisia súčasne uverejňuje oznámenie o opatreniach, ktoré už boli prijaté v reakcii na bezpečnostné výzvy na vonkajších hraniciach a v rámci schengenského priestoru, a odporúčanie pre členské štáty, ako v prípade potreby lepšie uplatňovať súčasné pravidlá o dočasných kontrolách hraníc.
Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Kódex schengenských hraníc upravujúci možnosť obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach vznikol v čase, keď sa výzvy, ktorým sme čelili, líšili od tých dnešných. Vzhľadom na súčasné mimoriadne okolnosti, ako je napríklad zvýšená hrozba terorizmu, predkladáme návrh Kódexu schengenských hraníc, ktorý viac zodpovedá dobe, v ktorej žijeme. Členským štátom by sa malo umožniť konať v mimoriadnych situáciách, keď čelia závažným ohrozeniam verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Ich konanie by však malo podliehať prísnym podmienkam. Len tak sa nám podarí zabezpečiť voľný pohyb a zvýšiť bezpečnosť v rámci schenegenského priestoru.“
Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos dodal: „Schengen je jedným z najvýraznejších úspechov európskej integrácie a my sme odhodlaní tento priestor ochrániť, zachovať a posilniť. Neexistencia kontroly vnútorných hraníc je samotnou podstatou schengenského priestoru. V spoločnom priestore bez kontroly hraníc sú však bežným javom aj bezpečnostné hrozby. Preto musíme robiť všetko preto, aby sme zachovali správnu rovnováhu medzi voľným pohybom a mobilitou na jednej strane a bezpečnosťou na strane druhej. To môžeme dosiahnuť len prostredníctvom koordinovaného a jednotného schengenského rámca, ktorého súčasťou by malo byť aj Rumunsko a Bulharsko.“
Julian King, komisár pre bezpečnostnú úniu, doplnil: „Členské štáty EÚ by mali mať možnosť prijať kroky na posilnenie svojej bezpečnosti – za výnimočných okolností a v rámci, ktorý zohľadňuje obrovský význam a prínosy schengenského priestoru.“
V uplynulých rokoch prijala Komisia mnohé opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v schengenskom priestore a zlepšenie riadenia svojich vonkajších hraníc. Kódex schengenských hraníc bol v minulosti viackrát zmenený, aby sa zaistilo, že bude plniť svoj účel. Členské štáty využili schengenské pravidlá na zavedenie dočasných kontrol v rámci stanovených lehôt a podmienok, vďaka čomu sa podarilo zachovať a ochrániť širšie fungovanie systému. Nástroje, ktoré má Európa k dispozícii, fungovali až doteraz dobre, ale tvárou v tvár novým bezpečnostným výzvam sa Kódex schengenských hraníc musí aktualizovať, aby sa predĺžili lehoty pre kontroly vnútorných hraníc a musia sa doň zahrnúť silnejšie záruky. Návrhy, ktoré predkladá Komisia, prinášajú aktualizáciu pravidiel a zároveň zaistia, aby sa tieto pravidlá využívali efektívnejšie a len vo výnimočných situáciách ako posledná možnosť, keď je to potrebné a primerané. Nové pravidlá tiež sprísňujú povinnosť spolupracovať so susednými členskými štátmi, najmä v snahe minimalizovať vplyv na voľný pohyb.
Okrem toho Komisia v záujme ďalšieho zlepšenia spoločného vykonávania Kódexu schengenských hraníc a širších schengenských pravidiel a v nadväznosti na výzvu, ktorú predniesol predseda Juncker vo svojom prejave o stave Únie, vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie o plnom začlenení Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru a aby sa Chorvátsko stalo jeho plnoprávnym členom hneď, ako splní všetky podmienky.
Zdokonalený Kódex schengenských hraníc, ktorý bude môcť čeliť súčasným hrozbám
Hoci súčasné pravidlá o dočasnom obnovení kontrol vnútorných hraníc boli vo väčšine prípadov postačujúce, lehoty stanovené v právnych predpisoch nemusia byť vždy dostatočné v situácii, keď členské štáty čelia vyvíjajúcim sa závažným ohrozeniam verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Komisia preto navrhuje upraviť príslušné lehoty stanovené v článkoch 25 a 27 Kódexu schengenských hraníc na maximálne jeden rok (namiesto šiestich mesiacov), no zároveň zaviesť prísnejšie procesné záruky vrátane povinnosti členských štátov posúdiť, či by sa identifikovaná hrozba nedala účinnejšie riešiť alternatívnymi opatreniami, a predkladanie podrobného posúdenia rizika.
Na základe návrhov, ktoré boli predložené, budú tiež členské štáty môcť v prípade pretrvávania tej istej hrozby výnimočne predĺžiť kontroly na obdobie presahujúce jeden rok, avšak len vtedy, keď boli v reakcii na túto hrozbu v rámci dotknutého územia prijaté porovnateľné výnimočné vnútroštátne opatrenia, ako je napríklad výnimočný stav. Takéto predĺženie by si však vyžadovalo odporúčanie Rady, ktorá by musela zohľadniť stanovisko Komisie, a bolo by prísne obmedzené na šesť mesiacov s možnosťou najviac trojnásobného predĺženia na celkové obdobie maximálne dvoch rokov.
Keďže tieto legislatívne zmeny nebudú prijaté okamžite, Komisia zároveň vydáva usmernenia o lepšom uplatňovaní existujúcich schengenských pravidiel o forme odporúčania adresovaného členským štátom. Členským štátom sa pripomína, že zavedenie dočasných kontrol vnútorných hraníc musí zostať výnimočným opatrením, ktoré sa použije ako posledná možnosť, vplyv na voľný pohyb osôb by mal byť obmedzený a uprednostniť sa musia alternatívne opatrenia, ako sú policajné kontroly a cezhraničná spolupráca. Členské štáty musia pravidelne hodnotiť všetky dočasné kontroly, informovať dotknuté členské štáty a spolupracovať s nimi a musia sa zdržať zavedenia akýchkoľvek neodôvodnených opatrení.
Nakoniec, aby sme mohli jednotne čeliť súčasným hrozbám v rámci silného schengenského priestoru, je najvyšší čas, aby sa Bulharsko a Rumunsko stali jeho riadnymi členmi. Rada by mala prijať rozhodnutie, ktorým schváli ich pristúpenie k schengenskému priestoru a zruší kontroly vnútorných hraníc medzi týmito dvomi členskými štátmi a ich susedmi v EÚ. Bulharsko a Rumunsko preukázali, že dokážu chrániť vonkajšie hranice EÚ, a preto by sa mali stať členmi nášho priestoru bez vnútorných hraníc.
Súvislosti
Schengenský priestor je najväčšou zónou voľného pohybu osôb na svete. Vďaka nemu sa viac než 400 miliónov občanov EÚ, ako aj návštevníci EÚ môžu v tomto priestore voľne pohybovať a tovar a služby môžu nerušene prúdiť. Schengen je jedným z najvýraznejších úspechov európskej integrácie, ktorý by sme mali chrániť a zachovať.
Schengenský priestor čelil od svojho vzniku rôznym výzvam a hrozbám. Schengenské pravidlá zisťovali širšie fungovanie schengenského systému a umožňovali mu reagovať na výzvy, ktorým čelil. Príkladom je uplatnenie postupu podľa článku 29 Kódexu schengenských hraníc, ku ktorému Komisia pristúpila v dôsledku sekundárnych pohybov migrantov a nedostatkom v riadení vonkajších hraní v Grécku. Na základe podrobného schengenského hodnotenia, ktoré vykonala Komisia, tak došlo k obnoveniu kontrol vnútorných hraníc v prípade piatich najviac dotknutých krajín (Rakúska, Dánska, Nemecka, Nórska a Švédska).
