EuropskeNoviny.sk
Tento týždeň je na programe hlasovanie o zlepšení ochrany peňazí daňových poplatníkov a navýšení verejných a súkromných investícií do kybernetickej bezpečnosti a vzdelávania. Hovoriť sa bude aj o pokroku v rokovaniach o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a zaistení práv cestujúcich pri hromadnom rušení letov.
Brexit: Pokrok v rokovaniach o vystúpení zatiaľ nedostatočný
Parlament v utorok prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia zhodnotí doterajší pokrok v rokovaniach o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Uznesenie bude príspevkom EP k diskusii lídrov dvadsať sedmičky, ktorí sa budú doterajšími výsledkami rokovaní o brexite zaoberať 20. októbra v Bruseli.
Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker budú v utorok ráno s poslancami diskutovať o pokroku dosiahnutom v prvých štyroch kolách rokovaní s britskou vládou, ktorých predmetom sú podmienky vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.
Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ musí pred jej vstupom do platnosti odsúhlasiť Európsky parlament.
Európska prokuratúra: Hlasovanie o zlepšení ochrany peňazí daňových poplatníkov
Poslanci by mali vo štvrtok hlasovať o návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry, vďaka ktorej by sa mal zintenzívniť boj proti podvodom a zneužívaniu fondov EÚ a zlepšiť ochrana peňazí daňových poplatníkov.
Európska prokuratúra (EPPO) bude mať v popise práce vyšetrovanie a stíhanie páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.
V súčasnosti môžu podvody týkajúce sa financií EÚ vyšetrovať a stíhať iba vnútroštátne orgány, ich jurisdikcia však končí na hraniciach daného členského štátu.
Poslanci od roku 2014 prijali niekoľko uznesení, v ktorých žiadali ustanovenie Európskej prokuratúry. Zdôraznili tiež, že zabezpečenie nezávislosti prokurátorov EPPO bude pre jej činnosť kľúčové.
Boj proti kybernetickým útokom a sexuálnemu obťažovaniu na internete
Počítačová kriminalita je na vzostupe v celej EÚ a opatrenia, ktoré by mali zabrániť útokom na kritickú infraštruktúru a bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu na internete, sú neadekvátne. Návrh nelegislatívneho uznesenia, o ktorom budú poslanci diskutovať v pondelok a hlasovať v utorok, preto požaduje navýšenie verejných a súkromných investícií do kybernetickej bezpečnosti a vzdelávania, posilnenie cezhraničnej policajnej a justičnej spolupráce a intenzívnejšiu výmenu informácií.
Približne 80 % podnikov v Európe zažilo aspoň jeden incident v oblasti kybernetickej bezpečnosti, kybernetické útoky proti podnikom však často ostávajú neodhalené alebo neohlásené, uvádza predložený text.
Návrh uznesenia poukazuje aj na rastúce dopady kybernetických útokov, akým bol napríklad útok ransomvéru s názvom WannaCry v máji 2017, ktorý zasiahol tisíce počítačov v takmer stovke krajín a ochromil prácu mnohých organizácií vrátane nemocníc.
Ryanair: Zaistenie práv cestujúcich pri hromadnom rušení letov
Poslanci sa v nadväznosti na hromadné rušenie letov spoločnosťou Ryanair, ktoré zasiahlo tisícky cestujúcich, budú Európskej komisie v utorok pýtať, ako v takýchto prípadoch zaručiť úplné dodržanie práv cestujúcich.
Zvýšenie bezpečnosti osobnej lodnej dopravy
Poslanci budú v stredu hlasovať o legislatívnom balíku, ktorého cieľom je udržať osobnú lodnú dopravu v EÚ globálne najbezpečnejšou.
Nové pravidlá okrem iného:
- urýchlia v prípade nehody prenos údajov o cestujúcich záchranným zložkám, ale aj rodinným príslušníkom,
- odstránia legislatívne presahy a medzery v oblasti bezpečnostných kontrol trajektov a vysokorýchlostných plavidiel,
- zaistia, že spoločné pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti plavidiel sa budú vzťahovať aj na hliníkové lode.
Súčasné pravidlá EÚ týkajúce sa bezpečnosti plavidiel podľa hodnotenia z roku 2015 plne spĺňajú bezpečnostné štandardy. Podľa štatistík o nehodách patria vody EÚ medzi najbezpečnejšie na svete.
Európska komisia navrhla aktualizáciu a zjednodušenie súčasných pravidiel v roku 2016 s cieľom znížiť administratívnu záťaž majiteľov plavidiel, objasniť pravidlá, pri ktorých dochádza k presahom, a modernizovať legislatívu tak, aby zodpovedala technickému pokroku v sektore osobnej lodnej dopravy. Návrh si však zároveň kládol za cieľ udržať bezpečnostné štandardy v lodnej doprave na najvyššej úrovni.
Európsky parlament a Rada (ministrov) EÚ sa dohodla na finálnom texte troch smerníc – o registrácii osôb na palubách osobných lodí, obezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode a o systéme inšpekcií prievozných lodí a vysokorýchlostných osobných plavidiel v júni 2017.
Očakávania EP od októbrového samitu hláv štátov a vlád
Poslanci v stredu predostrú estónskemu predsedníctvu v Rade (ministrov) EÚ svoje očakávania v súvislosti so samitom Európskej rady v dňoch 19. – 20. októbra, v rámci ktorého sa budú lídri členských štátov zaoberať migráciou, spoločnou azylovou politikou, obranou EÚ a vzťahmi s Tureckom.
Lídri dvadsať sedmičky budú tiež diskutovať o doterajšom pokroku rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.
Zasadnutia Európskej rady sa 19. októbra zúčastní aj predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, ktorý hlavy štátov a vlád oboznámi s politickými prioritami EP.
Zlepšenie väzenských podmienok: Podpora rehabilitácie a prevencia radikalizácie
Členské štáty by mali zlepšiť väzenské podmienky a vyriešiť problém preplnených väzníc s cieľom uľahčiť rehabilitáciu väzňov a znížiť riziko ich radikalizácie. Vyplýva to z návrhu uznesenia, o ktorom budú poslanci diskutovať a hlasovať vo štvrtok. Predložený text tiež uprednostňuje alternatívne sankcie pred uväznením, avšak iba v prípadoch, keď odsúdenec nepredstavuje vážnu hrozbu pre spoločnosť.
V roku 2014 bolo vo väzniciach v Európskej únii väznených viac ako pol milióna osôb. Toto číslo zahŕňa odsúdené osoby odpykávajúce si právoplatný trest, ako aj osoby obvinené z trestného činu a čakajúce vo vyšetrovacej väzbe. Počet väznených osôb podľa údajov Rady Európy naďalej prekračuje počet dostupných miest v tretine európskych väzenských zariadení.
Situácia v Moldavsku
Najnovší politický a ekonomický vývoj v Moldavsku a odhodlanie vlády v Kišiňove zaviesť pro-európske reformy budú v utorok predmetom plenárnej rozpravy so šéfkou diplomacie EÚ Federicou Mogherini. Parlament vo štvrtok prijme k situácii v krajine samostatné uznesenie.
Moldavsko je krajinou Východného partnerstva EÚ, ktorá od apríla 2014 profituje z bezvízového prístupu svojich občanov na územie Únie. EÚ je kľúčovým obchodným partnerom Moldavska – na trhu Únie skončilo v roku 2016 až 63% exportu krajiny.
Poslanci 4. júla 2017 odsúhlasili makrofinančnú pomoc Moldavsku v objeme 100 miliónov eur, ktorá má podporiť úsilie krajiny o obnovu po období hospodárskych a politických turbulencií. Moldavsko však výmenou za túto pomoc musí zabezpečiť efektívne fungovanie demokratických mechanizmov, dodržiavanie zásad právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv.
Prístup Bulharska a Rumunska do schengenského vízového informačného systému
Parlament bude v stredu hlasovať o návrhu Rady (ministrov) EÚ udeliť Bulharsku a Rumunsku prístup k vízovému informačnému systému (VIS).
Rozhodnutie Rady umožní Bulharsku a Rumunsku nahliadnuť do údajov vízového informačného systému, avšak bez práva vložiť nové alebo pozmeniť či vymazať existujúce dáta.
Európsky parlament v legislatívnom uznesení z 8. júna 2011 uviedol, že Bulharsko a Rumunsko sú pripravené na vstup do schengenského priestoru.
Rada (ministrov) EÚ dňa 9. júna 2011 potvrdila, že obe krajiny splnili podmienky vo všetkých oblastiach schengenského acquis vzťahujúce sa na vzdušné hranice, pozemné hranice, policajnú spoluprácu, ochranu údajov, Schengenský informačný systém, námorné hranice a víza.
Konečné politické rozhodnutie o začlenení Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru, a teda o ukončení systematických hraničných kontrol so susediacimi členskými štátmi EÚ, ktoré sú zároveň členmi schengenského priestoru, musí byť prijaté ministrami v Rade jednomyseľne.
