EuropskeNoviny.sk
Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik objasnil aktivity Európskej únie v oblasti znižovania skleníkových plynov a boja proti klimatickým zmenám. Narastajúcim problémom sa v poslednom období stáva aj letecká doprava, pričom trendy ukazujú, že sa jej využívanie v najbližšej dekáde až strojnásobí.
Ako sa Európska únia angažuje v boji proti emisiám?
Európska únia je dlhodobým lídrom v oblasti znižovania skleníkových plynov a boja proti klimatickým zmenám a otepľovaniu planéty. Je to správny postoj a parlament si gratuluje, že bola uzavretá Parížska klimatická dohoda. Perličkou je, že v čase podpisu klimatickej dohody bolo Slovensko predsedníckou krajinou a náš minister pre životné prostredie predkladal túto zmluvu na podpis. Európska únia má rozohrané témy na viacerých frontoch, je to aj to, že veľký znečisťovatelia musia platiť určité penále a tí, ktorí sú znečisťovateľmi atakovaní z toho majú benefity. Je to veľmi zložitý systém a nastavenie nie je ľahké. Dá sa povedať, že to funguje a naďalej bude potrebné, pretože vždy budú existovať takí, ktorí znečisťujú viac.
Aké postupy sa uplatňujú v boji proti emisiám v súčasnosti?
Nové prístupy sú k otázkam spaľovacích motorov. Vieme, že existovali viaceré škandály so skrývaním emisií, a to nielen vo Volkswagene. Ukázalo sa, že viaceré spoločnosti mali premyslené systémy skrývania emisií. Sú to veľké firmy, ktoré tiež boli prichytené pri takomto podvode. Stále viac sa hovorí aj o tom, že je ekologickejšie ísť nie na fosílne palivá, ale že tekutý plyn je lepší, niektorí zas tvrdia, že to je fosílne palivo a navrhujú nové riešenia, napríklad hydrogén, teda vodíkový pohon osobných áut. Technologicky tam ešte nie sme, no sme blízko. Je dôležité si uvedomiť, že vyrobiť hydrogén tiež konzumuje energiu. Rovnako budeme energiu potrebovať ak sa pohne vývoj elektromobilov. To planétu tiež zaťaží splodinami a je jedno ako tú energiu vyrobíme, každá metóda má nejaké zaťaženie.
Ako vieme, problémom sa začína byť aj letecká doprava, ktorú čaká rozmach. Ako to?
Odborníci aj europoslanci poukázali na masívne zvyšovanie zaťaženia životného prostredia splodinami z leteckej dopravy. Aj keď je to len určité percento balíka CO2, stále je to viditeľné. V najbližších 5 – 10 rokov sa má až strojnásobiť počet letov v oblasti civilného letectva, teda prepravy osôb. To je vážny a nečakaný škrt cez rozpočet pre stratégov, ktorí hovoria o rovnováhe a o znižovaní emisií. Som rád, že aj Európska únia tlačí na organizáciu OSN zastrešujúcu civilné letectvo. Tá prisľúbila, že bude nútiť prepravcov a majiteľov spoločností na rýchlu a účinnú modernizáciu strojov.
Vieme, že pri autách napreduje modernizácia, no napríklad Nemci odsúdili dieselové motory. Ma EÚ snahu zamedziť predaju dieselových motorov?
Sú tam snahy, ktoré hovoria o celoeurópskej stratégií znižovania CO2. To sa môže dotknúť aj našej krajiny, ktorá je masívnym výrobcom automobilov, ale nezávisí to od našej vôle ako bude francúzsky alebo kórejský či nemecký výrobca vyrábať. Môže sa stať, že bude v budúcnosti montovať vodíkové a nie dieselové vozidlo, no ešte tam nie sme. V prechodnom období sa môže stať, že z ekonomických dôvodov budú menej bohaté krajiny pretrvávať na dieselových a nie napríklad na elektronických motoroch. Na istom vedeckom stretnutí odborníci deklarovali, že smerujeme k plne automatizovaným autám bez vodičov. Otázka už ani nie je či sa to stane, ale skôr to, na čo budú fungovať autá. Či to bude hydrogén alebo elektrina. Nie je otázka či sa to stane, ale kedy sa to stane.
Čo flóra, ktorá zabezpečuje zachytávanie CO2. Ťažba dreva či pralesov. Je ohrozujúca?
Je, no nie až tak ako kričia zelení a rôzne ekologické skupiny. Sám som za to, aby sme sa veľmi uvážlivo a rovnovážne chovali k prírode. Vyrubovanie lesov je niečo, čo sa vždy vypomstí. Napríklad škótske vrchy boli kedysi silno zalesnené, teraz sú to holé pastviny. Teraz je ale trend, že koľko vyťažíme, toľko sa snažíme zalesniť. V Európe sme v tejto oblasti viac-menej zodpovední. Treba pákami medzinárodnej a zahraničnej politiky udržať rozumný prístup v dažďových pralesoch.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik.
