EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / EKONOMIKA / Vysielanie pracovníkov v EÚ: Jasnejších pravidiel sa dočkajú aj zamestnávatelia
zamestnanci
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Vysielanie pracovníkov v EÚ: Jasnejších pravidiel sa dočkajú aj zamestnávatelia

Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť odobril novelu smernice o vysielaní pracovníkov.

O potrebe aktualizovať tieto pravidlá sa v EÚ hovorí už dlhšiu dobu a zo všetkých strán sa tu ozývajú protichodné názory. V hre je konkurencieschopnosť podnikov ale aj sociálne práva samotných zamestnancov. Cieľom reformy je zaistiť pre týchto ľudí, ktorí odchádzajú na čas vykonávať svoju prácu do zahraničia, spravodlivé platy a sociálnu ochranu. Jasnejších pravidiel sa dočkajú aj ich zamestnávatelia.

Pracovná mobilita v EU

Podnikatelia môžu ponúkať svoje služby aj v inej krajine EÚ a to aj bez toho, aby tam mala ich firma svoje sídlo. Umožňuje im to jedna zo štyroch slobôd, na ktorých stojí spoločný trh – voľný pohyb služieb. Slovenská stavebná firma tak môže napríklad dostať zákazku na stavbu v Nemecku a následne tam poslať aj svojich zamestnancov. Títo sa potom na istý čas stávajú „vyslanými pracovníkmi.“

Európska legislatíva definuje vyslaného pracovníka ako zamestnanca, ktorého jeho zamestnávateľ poslal dočasne vykonávať pracovné povinnosti do iného členského štátu. Na týchto ľudí sa aj naďalej vzťahuje sociálnych systém krajiny, odkiaľ sú vyslaní.

Oveľa bežnejšou formou pracovnej mobility však je, keď sa ľudia kvôli práci odsťahujú do inej krajiny EÚ. V únijnom žargóne sa im hovorí „mobilní pracovníci“ a a vzťahuje sa na nich systém sociálneho zabezpečenia hostiteľskej krajiny. Majú rovnaké práva a povinnosti ako miestni zamestnanci.

Ako vyvážiť voľný pohyb a ochranu pracovníkov? 

Pre vysielanie pracovníkov v súčasnosti platí smernica z roku 1996. Tá stanovuje, na čo má vyslaný pracovník právo a čo mu musí jeho zamestnávateľ zaistiť. Smernica okrem iného určuje minimálne mzdy, maximálnu dĺžku pracovného času, minimálnu dĺžku dovolenky, pravidlá bezpečnosti pri práci alebo podmienky pre zamestnávanie prostredníctvom agentúr.

Dvadsaťročná smernica však neodráža dnešnú realitu a preto je treba ju aktualizovať. Jednotný trh sa rozrástol, prehĺbili sa platové rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a objavili sa chytráci, ktorí to zneužívajú.

Európska komisia vo svojom návrhu argumentuje tým, že veľké platové rozdiely narušujú rovnaké podmienky medzi firmami a podkopávajú tak bezproblémové fungovanie jednotného trhu. Vyslaní pracovníci si v niektorých prípadoch zarobia len polovicu toho, čo sa rovnakú prácu dostanú ich miestni kolegovia. Tým sú znevýhodnené nielen miestne firmy ale aj samotní zamestnanci. Novela smernice je preto obhajovaná nielen z hospodárskeho ale aj sociálneho pohľadu. Nedostatky v súčasnej právnej úprave okrem toho nahrávajú do kariet tým, ktorí radi obchádzajú zákon. Zneužívajú ich napríklad schránkové firmy s fiktívnym sídlom.

Viac..  Po páde mosta v Janove sa diskutuje aj o opravách našich mostov

Čo prinesie novela smernice?

Revízia smernice vychádza z princípu, že za rovnaká prácu patrí rovnaká odmena. Jej hlavná sa teda týka mzdových sadzieb. Nepôjde už len o minimálnu mzdu . Nový návrh počíta s tým, že na platy v hostiteľskom štáte sa budú vzťahovať pravidlá stanovené vo všeobecne použiteľných kolektívnych zmluvách. Na vyslaných a miestnych zamestnancov bude, čo sa týka platov, platiť rovnaká mierka.  

Revíziou smernice sa zladia aj existujúce predpisy ohľadne zamestnávania prostredníctvom agentúr.

Komisia tu ďalej navrhuje, aby sa po určitej dobe na vyslaných pracovníkov vzťahovali  všetky záväzné pravidlá na ochranu zamestnancov platné v hostiteľskej krajine. Komisia tu hovorí o hranici dvoch rokov, v Parlamente to bolo predmetom ohnivej debaty.

Vysielanie pracovníkov v číslach

V roku 2015 bolo do zahraničia vyslaných 2,05 milióna zamestnancov, čo oproti roku 2014 predstavovalo nárast o 41,3%. Z celkovej pracovnej sily však stále predstavujú relatívne malý podiel – len 0,9%.

86% týchto zamestnancov odišlo vykonávať prácu so „starých“ krajín EÚ (EÚ15). Najviac týchto pracovníkov odchádza do Nemecka, Francúzska a Belgicka, tieto tri krajiny dokopy majú na svojom území približne polovicu všetkých vyslaných pracovníkov. Najaktívnejšími krajinami vo vysielaní svojich ľudí sú Poľsko, Nemecko a Francúzsko. Každý druhý vyslaný pracovník pracuje v susednej krajine.

Na Slovensku predstavuje podiel vyslaných zamestnancov 4,1% všetkej pracovnej sily. Naši ľudia najčastejšie odchádzajú do Nemecka, Rakúska a Česka.

Vysielanie pracovníkov sa najviac používa vtedy, keď je potrebné naplniť dopyt po určitých špecializáciách alebo pre nedostatku pracovných síl. Najviac týchto ľudí pracuje v stavebníctve (42%), výbore (21,8%) a v sektoroch vzdelávania, zdravotných a sociálnych služieb (21,8%).

O dac

Odporúčame pozrieť

hodiny

EK ukončila hlasovanie o zrušení striedania času. Hlasovalo 4,6 milióna Európanov

BRUSEL / Pred mesiacom spustila Európska komisia hlasovanie o zrušení striedania času. Zapojilo sa do neho …