les
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

EÚ chce, aby sa využívanie pôdy a lesov stalo udržateľnejším a šetrnejším ku klíme

Rada pre životné prostredie schválila svoju rokovaciu pozíciu (všeobecné smerovanie) k nariadeniu, ktorým sa zavádzajú nové pravidlá započítavania a pevné záväzky pre členské štáty s cieľom zabezpečiť, aby sa počas rokov 2021 až 2030 využívanie pôdy a lesov v celej EÚ stalo udržateľnejším a šetrnejším ku klíme. Zabezpečí sa tým zníženie emisií skleníkových plynov a lepšia ochrana klímy.

Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) zahŕňa využívanie pôdy, stromov, rastlín, biomasy a dreva a je špecifický tým, že nielen produkuje skleníkové plyny, ale má aj schopnosť absorbovať CO₂ z atmosféry.

Týmto nariadením sa zabezpečí, aby sa všetky emisie a absorpcie v sektore LULUCF zohľadnili v celkovom cieli EÚ znížiť do roku 2030 emisie aspoň o 40 %, ako sa dohodlo v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v súlade so záväzkami v rámci Parížskej dohody.

Sektor LULUCF spolu s inými sektormi, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, budú k tomuto cieľu musieť prispieť tým, že do roku 2030 znížia emisie o 30 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

Rada je s týmto všeobecným smerovaním pripravená začať rokovania s Európskym parlamentom na účel dosiahnutia dohody o konečnom znení.

„Naše lesy a pôda majú obrovský potenciál zmierniť účinky zmeny klímy. Využívajme ich inteligentne a spôsobom šetrným ku klíme. Toto nariadenie umožní lepšie chrániť naše lesy a zlepšiť riadenie našich ekologických zdrojov. Je to mimoriadne dôležité pre našu planétu a posunieme sa tak naplneniu záväzkov v oblasti klímy prijatých v Paríži. Sme pripravení začať rokovania s Parlamentom,“ uviedol Siim Kiisler, minister životného prostredia Estónskej republiky.

Rada vo svojej pozícii podporuje dva hlavné aspekty návrhu Komisie: aktualizované pravidlá započítavania s cieľom zabezpečiť započítanie všetkých emisií a absorpcií za toto obdobie a záväzok pre členské štáty, v súlade s ktorým emisie nesmú prekročiť záchyty (tzv. pravidlo nulového deficitu).

Rada sa tak ako Komisia domnieva, že je dôležité zaručiť, aby každá krajina EÚ zachovala rovnováhu medzi svojimi celkovými emisiami z tohto sektora a jeho absorpciou CO₂, a to napríklad novou výsadbou alebo prostredníctvom lepšieho dohľadu nad vnútroštátnymi lesmi, ornou pôdou a trávnymi porastmi. Rada zahrnula do svojho všeobecného smerovania aj flexibilitu, ktorá bola navrhnutá s cieľom pomôcť členským štátom dodržať toto pravidlo.

Rada však požaduje, aby sa národné referenčné úrovne pre lesy stanovovali na základe historického referenčného obdobia od roku 2000 do roku 2009, na rozdiel od obdobia 1990 – 2009, ktoré pôvodne navrhla Komisia.

Rada okrem toho súhlasila so zavedením novej flexibility týkajúcej sa obhospodarovanej lesnej pôdy vo forme kompenzačného mechanizmu vo výške maximálne 360 miliónov ton ekvivalentu CO2 v priebehu 10 rokov, čo zodpovedá priemernému ročnému záchytu v období 2000 – 2009. Hlavným cieľom je pomôcť tým členským štátom, ktoré by mohli mať problémy s dodržaním pravidla nulového deficitu, a to aj napriek včasnému úsiliu o zachovanie alebo zvýšenie záchytov ich lesov.

Viac..  Titul Európsky strom roku získal buk menom "Srdce záhrady"

Tento mechanizmus môžu v období rokov 2021 – 2030 využívať všetky členské štáty. Uplatňujú sa však niektoré pevné podmienky. Predtým ako bude mechanizmus možné použiť, bude potrebné splniť pravidlo nulového deficitu pre EÚ ako celok. V plnej miere sa tak zachová ambícia politiky EÚ v oblasti klímy.

Krajiny EÚ môžu dostávať kompenzáciu za podmienky, že ich vnútroštátne lesy stále vytvárajú záchyt, a to vo vopred stanovenej sume, ktorá sa pre každý členský štát vypočíta na základe jeho priemerného záchytu za obdobie 2000 – 2009. Touto podmienkou sa zabezpečí environmentálna integrita mechanizmu.

Rada riešila konkrétnu situáciu vo Fínsku tak, že na obdobie 2021 – 2030 pridelila Fínsku dodatočnú kompenzáciu vo výške 10 miliónov ton ekvivalentu CO₂.

Harmonogram a ďalšie kroky

Európska rada sa vo svojich záveroch z októbra 2014 dohodla na rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a stanovila jasné usmernenia na zníženie emisií v EÚ. Európska komisia na tomto základe predložila návrhy dvoch nariadení týkajúcich sa sektorov, na ktoré sa nevzťahuje ETS: LULUCF a spoločného úsilia.

Rokovania o sektoroch mimo ETS sa v Rade odvíjali vo vzájomnej závislosti, pretože medzi týmito dvomi návrhmi existujú mnohé prepojenia. Na zasadnutí Rady pre životné prostredie 17. októbra 2016 sa uskutočnila diskusia o smerovaní a ministri životného prostredia EÚ boli informovaní o súčasnom stave 19. decembra 2016. Rada pre životné prostredie rokovala v júni 2017 o doterajšom pokroku v súvislosti s týmito spismi.

Európsky parlament prijal svoju pozíciu v súvislosti s LULUCF na plenárnom zasadnutí 13. septembra 2017.

V nadväznosti na dnešné prijatie tohto všeobecného smerovania sa môžu začať rokovania s Európskym parlamentom.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices