Vysielanie pracovníkov: Europarlament môže začať rokovať o konečnom znení smernice

Plénum Európskeho parlamentu nevznieslo do polnoci z utorka na stredu námietku voči minulotýždňovému rozhodnutiu Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, ktoré zadefinovalo pozíciu EP k novelizácii smernice o vyslaných pracovníkoch. Negociačný tím Európskeho parlamentu tak môže začať rokovať s ministrami v Rade EÚ o konečnom znení smernice. Rada schválila svoj negociačný mandát v pondelok.

Cieľom novelizácie je zlepšiť ochranu vyslaných pracovníkov a zaistiť spravodlivú konkurenciu podnikov v EÚ. Hlavné zmeny v texte smernice z roku 1996 sa týkajú odmeňovania pracovníkov, dĺžky vyslania, kolektívnych dohôd a agentúr dočasného zamestnávania.

Vyhlásenie spravodajkýň

„Teraz, keď je Rada pripravená pristúpiť s Parlamentom k rokovaciemu stolu, budeme sa intenzívne snažiť dokončiť prácu na smernici o vysielaní pracovníkov tak, aby bola aktuálna a plnila svoj účel. Ideme správnym smerom, pes je však zakopaný v detailoch. Osobitnú pozornosť budeme venovať otázke cestnej dopravy s cieľom zaistiť, aby bola výsledkom tejto reformy náležitá rovnováha medzi slobodou poskytovania služieb a lepšou ochranou pracovníkov,‟ uviedli spravodajkyne Elisabeth Morin-Chartier (EPP, FR) a Agnes Jongerius(S&D, NL) v spoločnom vyhlásení.

Sporné body

Hlavný rozdiel medzi pozíciou Európskeho parlamentu a Rady (ministrov) EÚ sa týka dĺžky vyslania. Podľa poslancov by sa na vyslaných pracovníkov mali vzťahovať všetky pracovnoprávne pravidlá hostiteľskej krajiny v prípade, ak vyslanie trvá viac ako dvadsaťštyri mesiacov. Parlament chce firmám za istých podmienok umožniť predĺženie tejto lehoty, pokiaľ budú potrebovať viac času na dodanie nimi poskytovaných služieb.

Rada však presadzuje obmedzenie vyslania na dvanásť mesiacov, ktoré by bolo možné predĺžiť o ďalších šesť mesiacov na základe zdôvodnenia zo strany poskytovateľa služieb. Vyslanie by tak podľa ministrov členských štátov nemalo trvať dlhšie ako osemnásť mesiacov.

Ďalším sporným bodom môžu byť podmienky vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy. Tie by mali byť už čoskoro predmetom samostatnej právnej úpravy v rámci balíka predpisov v oblasti mobility. Parlament presadzuje, aby sa do jej schválenia a nadobudnutia účinnosti na vodičov nákladných vozidiel naďalej vzťahovali pravidlá smernice o vysielaní pracovníkov. Rada chce podmienky vysielania vodičov riešiť až sektorovou legislatívou.

Reakcie slovenských poslancov

„Vyslaným zamestnancom patria všetky práva a náhrady, ktoré im garantuje existujúca legislatíva. Smernica v podobe v akej bola schválená môže poškodiť slovenské malé a stredné firmy, ktoré nebudú schopné konkurovať zahraničným spoločnostiam,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).

Ďalší postup

Vyjednávači EP a Rady by mali začať rokovania o finálnom znení smernice v novembri s cieľom dosiahnuť dohodu v rámci prvého čítania. Na konečnej verzii nových právnych predpisov sa do bodky musia zhodnúť oba negociačné tímy a výsledný text musí následne odobriť tak Parlament, ako aj Rada. 

Súvislosti 

Vyslaný pracovník je osoba, ktorú jej zamestnávateľ dočasne vyšle za účelom vykonania práce či poskytnutia služby do iného členského štátu EÚ. V roku 2015 bolo v rámci EÚ celkovo 2,05 milióna vyslaných pracovníkov.

Najviac pracovníkov vysielajú do iných členských štátov EÚ Poľsko, Nemecko a Francúzsko. Najviac vyslaných pracovníkov z iných členských štátov majú na svojom území Nemecko, Francúzsko a Belgicko.

Vysielanie sa najviac týka odvetví stavebníctva, výrobného priemyslu, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a podnikateľských služieb.