Európsky parlament chce podporiť využívanie organických a bezpečnejších hnojív v EÚ

Súčasná legislatíva v oblasti prístupu hnojív na trh EÚ sa vzťahuje predovšetkým na konvenčné hnojivé produkty, ktorých zložky sú zväčša vyťažené v baniach alebo vyrobené chemickými postupmi. Tento spôsob výroby je často energeticky náročný a produkuje veľké množstvo emisií oxidu uhličitého. Výroba organických hnojív a ich predaj na celom jednotnom trhu EÚ pritom naráža na existenciu odlišných vnútroštátnych pravidiel.

Novelizácia súčasných predpisov by preto podľa poslancov mala priniesť nasledovné zmeny:

• podporu využívania recyklovaných materiálov pri výrobe hnojív, ktoré by mali prispieť k rozvoju obehového hospodárstva v EÚ a znížiť závislosť na dovoze živín z krajín za hranicami Únie,
• uľahčenie prístupu inovatívnych organických hnojív na trh EÚ, čo by rozšírilo ponuku hnojivých produktov pre poľnohospodárov a spotrebiteľov a podporilo ekologické inovácie,

• zavedenie kritérií kvality, bezpečnosti a ochrany životného prostredia pre hnojivá s označením CE (teda tie, ktoré môžu byť automaticky ponúkané na celom jednotnom trhu Únie),

• ustanovenie jasných požiadaviek na označovanie hnojív so zámerom poskytnúť poľnohospodárom porovnateľné informácie napríklad o obsahu živín.

Výrobcom hnojív, ktorí nemajú záujem ponúkať svoje produkty za hranicami ich členského štátu, by ostala možnosť nepridŕžať sa právnych predpisov EÚ za predpokladu, že dodržia vnútroštátne právne predpisy. Členský štátom by zároveň malo byť naďalej umožnené poskytnúť prístup na svoj trh hnojivám, ktoré neboli vyrobené v súlade s predpismi EÚ.

Stropy pre kadmium

Kadmium je ťažký kov prítomný v minerálnych fosforečných hnojivách, ktorý môže predstavovať riziko pre zdravie ľudí a zvierat, ako aj pre životné prostredie, kde sa hromadí a odkiaľ sa dostáva aj do potravinového reťazca. Poslanci preto navrhujú, aby sa do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti nových predpisov znížili stropy pre kadmium zo 60 mg/kg na 40 mg/kg a do šestnástich rokov klesli na úroveň 20 mg/kg. Komisiou predložený pôvodný návrh nariadenia počítal so stropom 40 mg/kg po troch rokoch a 20 mg/kg po dvanástich rokoch.

Poslanci tiež požadujú, aby Komisia do tri a pol rokov po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia vydala správu, prostredníctvom ktorej zhodnotí dopady nových stropov pre kadmium a rozvoj technológii na odstraňovanie kadmia. Súčasťou správy by malo byť aj posúdenie vplyvu nových pravidiel na fungovanie trhu EÚ s produktmi na hnojenie a na obchod so surovinami – vrátane dostupnosti fosforitu.

Vyhlásenie spravodajcu 

„Tento návrh, ktorý je súčasťou legislatívneho balíka v oblasti obehového hospodárstva, rozšíri sortiment hnojív získavaných z vedľajších produktov. Pomôže tiež zlepšiť označovanie hnojív a znížiť administratívnu záťaž pre výrobcov a poľnohospodárov. Chceme bezpečnejšie produkty a obmedzenie množstva ťažkých kovov v hnojivách. Našou povinnosťou je poskytnúť našim občanom produkty, ktoré sú bezpečné a cenovo dostupné,‟ uviedol spravodajca nariadenia Mihai Ţurcanu (EPP, RO).

Ďalší postup

Parlament schválil pozmeňovacie návrhy k pôvodnému textu z dielne Európskej komisie, a teda mandát EP na rokovania o konečnom texte nariadenia s Radou (ministrov) EÚ, pomerom hlasov 343 (za): 252 (proti): 59 (zdržalo sa hlasovania). Ministri členských štátov v Rade zatiaľ k vlastnej rokovacej pozícii nedospeli. Na finálnej verzii nových právnych predpisov sa do bodky musia zhodnúť oba negociačné tímy a výsledný text musí následne schváliť tak Parlament, ako aj Rada.

Súvislosti 

V súčasnosti sa recykluje a využíva na hnojenie iba 5% organického odpadu, recyklovaný biologický odpad by však mohol nahradiť až 30% minerálnych hnojív. EÚ dováža viac ako šesť miliónov ton fosforitu ročne, podľa Komisie by však mohla získať temer dva milióny ton fosforu z čistiarenského kalu, biologicky rozložiteľného odpadu, mäsovej a kostnej múčky alebo živočíšneho hnoja.

Hlavnou zložkou fosforečných hnojív je fosforit, ktorý bol Komisiou označený ako kritická surovina. EÚ je v súčasnosti vysoko závislá na dovoze fosforitu z tretích krajín. Viac ako 90% fosforečných hnojív sa do EÚ dováža, a to najmä z Maroka, Tuniska a Ruska.

Existujúce právne predpisy EÚ sa nevzťahujú temer na polovicu hnojív na trhu Únie.