EuropskeNoviny.sk
Pri príležitosti blížiaceho sa samitu Východného partnerstva Európsky parlament navrhuje, ako môže EÚ zintenzívniť svoje vzťahy s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom.
Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko sa aj napriek tlakom z Ruska snažia prehĺbiť svoje vzťahy s Európskou úniou. Ich občania k nám môžu cestovať bez víz a firmám sa vďaka dohodám o voľnom obchode otváraj nové podnikateľské možnosti.
Európsky parlament by však bol rád, keby EÚ ešte viac posilnila väzby so svojimi východnými susedmi. Vyplýva to z nedávnej správy, ktorú prijali členovia zahraničného výboru a o ktorej bude v novembri hlasovať celé plénum. Poslanci sa tu sústreďujú práve na Ukrajinu, Gruzínsko a Moldavsko, keďže tieto tri krajiny dosiahli za posledné roky, čo sa týka spolupráce s EÚ, značný pokrok.
Naši východní partneri potrebujú podporu
Jedným z hlavných odporúčaní je vytvorenie trustového fondu z verejných i súkromných zdrojov. Mohol by sa využívať na investovanie do projektov na zlepšenie socioekonomických štruktúr. Okrem toho by EÚ vďaka nemu mohla rýchlo a pružne reagovať, ak by sa v týchto krajinách vyskytli akékoľvek krízy.
Podľa poslancov si tieto krajiny za svoje pro-európske reformy zaslúžia „odmenu.“ EÚ by im mala podľa nich poskytnúť dodatočnú hospodársku podporu a prehĺbiť s nimi svoje doterajšie vzťahy.
„Je veľmi dôležité, aby sme pre pridružené krajiny vytvorili nový model Východného partnerstva, ktorý im v budúcnosti umožní vstúpiť do colnej, energetickej aj digitálnej únie,“ vysvetľuje litovská poslankyňa zo skupiny EPP Laima Andrikienė, jedna z autorov spomínanej správy.
Nové opatrenia, ktoré poslanci navrhujú, by mali doplniť existujúce projekty a štruktúry EÚ v tomto regióne. V návrhu sa kladie dôraz aj na to, aby sa EÚ i naďalej snažila primäť Rusko k vyriešeniu teritoriálnych konfliktov s týmito krajinami. V januári 2018 sa totiž skončia sankcie EÚ Rusom.
Existujúce vzťahy s EÚ
Východné partnerstvo je akýmsi rámcom pre spoluprácu medzi EÚ a jej východnými susedmi, konkrétne Ukrajinou, Gruzínskom, Moldavskom, Arménskom, Azerbajdžanom a Bieloruskom. Andrikienė pripomína, že od jeho začiatku v roku 2009 sa politický kontext radikálne zmenil. Spomína pritom „ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine v roku 2014, pripojenie Krymu, okupovanie východnej Ukrajiny a nedoriešené konflikty Kremlinu s Moldavskom a Gruzínskom.“
Podotýka však, že tri z týchto partnerských krajín – Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko, aj napriek ruským zásahom podpísali s EÚ asociačné dohody a dohody o voľnom obchode (v rámci rozsiahlej a komplexnej zóny voľného obchodu – CDFTA).
Spoluautor správy, nemecký sociálny demokrat Knut Fleckenstein, dodáva, že toto partnerstvo je oveľa viac ako len podpisovanie dohôd. Jeho „cieľom je budovať dôveru a podporovať spoluprácu medzi všetkými partnermi v záujme dosiahnutia konkrétneho prospechu pre občanov – či už je to rešpektovanie základných slobôd, zlepšenie životného štandardu, vyhliadok do budúcnosti a uľahčenie kontaktu medzi ľuďmi,“ vysvetľuje.
Blížiaci sa samit Východného partnerstva
Návrh zahraničného výboru EP bude predložený Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť ešte pred samitom Východného partnerstva, ktorý sa bude konať 24. novembra v Bruseli.
„Musíme sa postarať o to, aby boli výsledky samitu konkrétne a aby zabezpečili dlhodobé investície a zlepšenie života ľudí v príslušných krajinách. Pre občanov je veľmi dôležité, aby EÚ podporovala tamojšie hospodárske reformy,“ hovorí Laima Andrikienė.
Knut Fleckenstein dodáva, že „úspešné Východné partnerstvo musí zredukovať sociálne a hospodárske rozdiely a korupciu, zabezpečiť lepšie prepojenie týchto krajín v oblasti dopravy, infraštruktúry a energetiky, umožniť bezvízové cestovanie a zvýšiť počet príležitostí pre študentské výmeny a kontakty medzi ľuďmi.“
