Kissova
Jana Kiššová, podpredsedníčka SaS. PHOTO: archív SaS.

Jana Kiššová: Do dôchodku neskôr? Zdá sa, že či chceme alebo nie, tejto téme sa nevyhneme

Plnohodnotné zapojenie starších ľudí do života v spoločnosti, to je téma, ktorá v Európskej únii nie je nová. Počet seniorov rastie a s tým aj otázka, ako plnohodnotne zapojiť staršiu generáciu do diania v spoločnosti a zabezpečiť im vysokú kvalitu ich života aj v neskoršom veku. Na stole je tiež otázka, či predlžovať alebo nepredlžovať vek odchodu do dôchodku.

V roku 2060 bude takmer tretina obyvateľstva Európskej únie vo veku nad 65 rokov a tomu zodpovedajúci výrazne nižší podiel ľudí v produktívnom veku reálne ohrozí fungovanie dôchodkového systému, zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

V súvislosti so staršou generáciou sa potýkame s viacerými témami. Nejde pritom len o politiky v oblasti zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí, ale aj o politiky v oblasti podpory ich celoživotného vzdelávania, občianskych a sociálnych aktivít mimo formálneho trhu práce, podpory ich nezávislosti, dôstojnosti, ekonomickej a sociálnej bezpečnosti, vrátane ochrany pred zlým zaobchádzaním vo všetkých spoločenských sférach a vzťahoch.

Vek odchodu do dôchodku

Slovensko patrí medzi členské štáty EÚ, kde ľudia chodia do dôchodku skôr (Viac TU). Skorší dôchodkový vek majú prakticky všetky štáty východnej Európy. Paradoxne, u nás to znamená, že ľudia sa skôr prepadajú do ekonomickej núdze, lebo dôchodky sú relatívne nízke.

Neskorší vek odchodu do dôchodku nie je výmyslom politikov, ale ekonomická nevyhnutnosť, vyplývajúca zo starnutia obyvateľstva, keď klesá počet ľudí v produktívnom veku a priebežné dôchodkové systémy, aký zatiaľ prevláda na Slovensku, sú ohrozené z hľadiska ich finančnej udržateľnosti.

Treba si uvedomiť aj fakt, že pre veľkú časť ľudí práca neznamená len sebarealizáciu, ale najmä získavanie peňazí na obživu. Predlžovanie veku na odchod do dôchodku je teda pre nich predlžovanie psychickej záťaže z práce, ktorá ich nenapĺňa a zároveň aj predlžovanie neistoty z možnej straty zamestnania. Tieto problémy narastajú pri ťažko fyzicky pracujúcich, ktorí sú s pribúdajúcim vekom opotrebovaní.

Problémom je aj fakt, že keď človek vo vyššom veku príde o prácu, často má veľký problém nájsť si nové zamestnanie a stáva sa dlhodobo nezamestnaným. Niektorí seniori v dôchodkovom veku chcú tiež pracovať, či už preto, že ich dôchodok je príliš nízky na to, aby slušne žili (prežili?), alebo preto, že si chcú zachovať dosiahnutú životnú úroveň alebo z dôvodu vlastnej sebarealizácie. Každý človek má právo pracovať, dokiaľ môže a chce. Ale mal by mať tiež právo rozhodnúť sa skončiť skôr a obrazne povedané, nezomrieť pri tom od hladu.

Viac..  Poberatelia dôchodkov mimo EÚ musia do 15. apríla doručiť Potvrdenie o žití

Čo s tým?

Hrozí zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, no už dnes seniori „kričia“, že ani pri súčasnom nastavení sa  päťdesiatke na trhu práce nevedia uplatniť, vraj sú diskriminovaní.

Riešenie vidím v niekoľkých rovinách. V prvom rade by sme sa mali snažiť, aby naša ekonomika bola výkonná, aby v nej bol dostatok pracovných príležitostí nielen pre mladšiu generáciu, ale aj ľudí po päťdesiatke. Musíme preto zlepšovať podnikateľské prostredie, efektívne míňať verejné peniaze vrátane eurofondov, znižovať byrokraciu a zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Skrátka, aby sa u nás dobre podnikalo, aj pracovalo.

Môžeme stokrát zákonom zakázať neskorší odchod ľudí do dôchodku ak to naša ekonomika neutiahne a zmenšujúca sa skupina ľudí v produktívnom veku nebude schopná uživiť zväčšujúci sa počet seniorov. Iba bohatá a fungujúca ekonomika môže vytvárať dostatok pracovných príležitostí, a to aj pre ľudí pred alebo v dôchodkovom veku.

Myslím, že našou spoločnou úlohou je tiež zmeniť rozmýšľanie ľudí, aby sa v dôchodkoch nespoliehali len na štát, ale sami mali dostatočnú finančnú rezervu na starobu. Treba posilniť druhý dôchodkový pilier. Ľudia v bohatej ekonomike so slušnými úsporami by mali mať možnosť sami rozhodnúť, v ktorom roku svojho života sa rozhodnú odísť do penzie.

Starší ľudia si zaslúžia kvalitný život a my politici by sme nemali zatvárať pred touto témou oči.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

O Jana Kiššová

Predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov, podpredsedníčka strany Sloboda a Solidarita, poslankyňa NR SR /SaS/.

Odporúčame pozrieť

Benefitom členstva v EÚ sú podľa analytikov najmä jednotný trh a eurofondy

Voľný prístup slovenských firiem na spoločný trh s viac ako 450 miliónmi ľudí, voľný pohyb …

Consent choices