EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Ján Figeľ: Európa potrebuje dušu
figel
Ján Figeľ so študentami z Nigérie, kde pôsobí militantné hnutie Boko Haram, na Konferencii o prenasledovaní kresťanov v Budapešti. (október 2017) Reprofoto: cestaplus.sk

Ján Figeľ: Európa potrebuje dušu

Osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ v rozhovore pre vatikánsku agentúru CNA vyjadruje svoje názory na najdôležitejšie hodnoty, ktorých sa má Európska únia držať. Hovorí o nedávnej konferencii „Premyslime Európu“, o práci na poli náboženskej slobody na kontinente i vo svete a o úlohe kresťanov v prinášaní novej zanietenosti pre dobro všetkých.

Autorom rozhovoru je CNA/preklad: Petra Babulíková. Publikované so súhlasom portálu cestaplus.sk

SLOBODU POSILŇUJEME HĽADANÍM SPOLOČNÉHO DOBRA

Ako by ste vysvetlili termín „zodpovedná sloboda“? Kedy nie je sloboda zodpovedná? Sloboda je veľkým darom a fenoménom človeka. Ale bez zodpovednosti je neudržateľná, ba môže sa aj vytratiť. Sloboda potrebuje zrelosť vo forme aktívneho občianstva. Môžeme si slobodne vyberať a rozhodovať sa, ale svoju slobodu posilňujeme len hľadaním spoločného dobra. Ak volíme rozhodnutia v protiklade so slobodami a základnými právami iných, oslabujeme či dokonca ničíme celkovú slobodu v spoločnosti.

Zodpovedná sloboda spolu s právami tiež uznáva a uskutočňuje povinnosti a záväzky. Moderné trendy jednostrannej mentality, ktoré sa orientujú iba na práva, podkopávajú a narúšajú celkovú slobodu spoločnosti. Moje práva sú možné a dosiahnuteľné iba tak, že budem dodržiavať svoje povinnosti voči ostatným a voči komunite, v ktorej žijem. Tento vyvážený prístup predstavuje zrelé konanie a buduje zodpovednú slobodu.

Tento výrok použil vo svojom príhovore na záver konferencie Rethinking Europe – Premyslime Európu kardinál Reinhard Marx, predseda Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva COMECE. Pozvanie zúčastniť sa tejto konferencie mi pripomenulo skutočnosť, že aj zriadenie tejto novej pozície pri Európskej únii, a tým aj moje súčasné poslanie, oznámil tiež práve vo Vatikáne predseda komisie Juncker pri príležitosti udelenia Ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi v máji 2016. Tento fakt symbolizuje historické prepojenie mojej agendy s Rímom a medzinárodnými snaženiami o budovanie mostov.

SLOBODA VYZNANIA JE LAKMUSOVÝM TESTOM ĽUDSKÝCH PRÁV Ste osobitným vyslancom

Európskej únie pre náboženskú slobodu. Ako by mala Európa viac posilňovať náboženskú slobodu vo svete?

Európa veľmi dôverne pozná dve línie vývoja, o ktorých ju poučili lekcie 20. storočia  – línia mieru a slobody a línia vojny a totality. Preto by sa mala aktívnejšie držať základnej hodnoty slobody vyznania a presvedčenia, a to vo svete i vo svojom vnútri. Tá totiž zahŕňa slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a presvedčenia, ktoré sú vzácne a dôležité pre život a dôstojnosť každej osoby. Je lakmusovým testom všetkých ľudských práv, pretože ak sa nerešpektuje, tak sa okliešťujú aj iné politické a občianske práva. Bolo by možné o tom veľa hovoriť zo skúseností v komunistickom Československu a v krajinách sovietskeho bloku. V čase zlej globálnej situácie a zhoršujúcich sa trendov v mnohých krajinách a regiónoch sveta by mala Európa šíriť povedomie o dôležitosti slobody vyznania a náležitým spôsobom podporovať túto agendu. Znamená to vlastne výzvu konať proti prenasledovaniu a diskriminácii, zastaviť vojnové konflikty a pracovať na spravodlivejšom a rovnejšom prístupe k rôznym náboženským menšinám a komunitám. Je to naša zodpovednosť aj náš spoločný záujem.

KRESŤANIA BY MALI PRINÁŠAŤ DUCHA JEDNOTY

Konferencia sa uskutočnila pod názvom „Premyslime Európu“. Ako to dosiahnuť? Aké dojmy máte po tomto zhromaždení? 

Zhromaždenie bolo veľmi užitočné a časovo aktuálne, pretože mnoho ľudí má opodstatnené obavy o budúcnosť európskej integrácie. Dôvera v projekt Európskej únie bola oslabená brexitom, rastúcou nestabilitou na kontinente a v jeho susedstve, prechádzaním cez desaťročie viacerých kríz – menovej, finančnej, ekonomickej, migračnej i politickej. Kresťania boli veľmi aktívni v procese európskej integrácie. Ich politický prínos je nespochybniteľný, dokonca rozhodujúci prostredníctvom lídrov ako Schuman, Adenauer, De Gasperi, Monet a iní.

Kresťania by ani dnes nemali ostať bokom alebo lamentovať nad situáciou, ale naopak – opäť prinášať to, čo chýba a čo je potrebné  pre obnovu Európy: základné hodnoty, osobnú zanietenosť a ducha jednoty. Toto nedokáže dodať trh, euro ani geografia. Je to ovocie zodpovednej slobody, zmyslu pre solidaritu, dobrej vôle a rozumných, skutočných riešení problémov.

VIACERÉ KRAJINY ZVÝŠILI ZÁUJEM O OCHRANU NÁBOŽENSKEJ SLOBODY V EÚ

Vašou úlohou je presadzovať a obhajovať náboženskú slobodu mimo hraníc EÚ. Sú správy – mám teraz na mysli napríklad nedávnu správu ACN (Pomoc trpiacej Cirkvi) – ktoré zdôrazňujú ohrozenosť náboženskej slobody v rámci Európy. Akým spôsobom môže vaša činnosť pomôcť Európe prehodnotiť právo jej obyvateľov na náboženskú slobodu?

Vnútorné a vonkajšie politiky EÚ sú dvoma časťami rovnakej komunitnej agendy. Preto viac pozornosti a väčšia vonkajšia, medzinárodná angažovanosť, čo sa týka náboženskej slobody, môže pomôcť obnoviť európsku oddanosť náboženskej slobode doma. Toto je jeden z dôvodov, prečo je môj mandát osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu vo svete orientovaný na krajiny mimo EÚ, ale zároveň prepojený s vnútorným dialógom s cirkvami podľa čl. 17 Zmluvy o EÚ.

Ostatné kolo vysokého pravidelného, transparentného a otvoreného dialógu s cirkvami a náboženskými komunitami na vysokej úrovni prebehlo 7. novembra v Bruseli. Zvolávateľom je prvý podpredseda Európskej komisie Franz Timmermans. Rovnako  sa konajú stretnutia s nekonfesnými organizáciami.

Zintenzívnila sa tiež angažovanosť Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v týchto záležitostiach, a to nielen kvôli nárastu migrácie. Viaceré krajiny nominovali osobitných  predstaviteľov a vyslancov alebo založili observatóriá na posilnenie ochrany a podpory náboženskej slobody – napríklad Nórsko, Fínsko, Dánsko, Taliansko. Veľmi oceňujem tieto novovzniknuté záväzky.

Viac..  Europoslankyňa Jana Žitňanská navrhuje lepšie pracovné podmienky pre ľudí, ktorí sa zotavujú po chorobe

EURÓPA MÁ BYŤ PRÍKLADOM UNIVERZÁLNEJ SOLIDARITY

Dialóg, inklúzia, solidarita, rozvoj a mier sú piatimi piliermi, na ktorých treba postaviť Európu, hovorí pápež František. Súhlasíte s ním? Existuje pilier, ktorý by ste pridali?

Hoci pápež František pochádza z Latinskej Ameriky, jasne rozumie dôležitosti spoločnej európskej budúcnosti pre starý kontinent, ale aj pre globálny rozvoj. Rád by som zdôraznil dôstojnosť, spravodlivosť, subsidiaritu, solidaritu a dialóg. Vo svojej súčasnej pozícii a ako bývalý európsky komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež zblízka pozorujem rastúcu dôležitosť týchto princípov a pilierov pre Európu a tiež pre svet.

Ľudská dôstojnosť je prvou a najdôležitejšou hodnotou pre ľudí kdekoľvek, zvlášť po storočí genocíd,  počnúc genocídou Arménov pred sto rokmi až po masové vraždy vykonávané bojovníkmi ISIS na kresťanoch, jezídoch a ďalších menšinách na Blízkom východe v posledných rokoch.

Mier je ovocím spravodlivosti, preto zlepšenie a zintenzívnenie úsilia pre spravodlivosť, vrátane a najmä v inštitúciách Organizácie spojených národov, je najlepšou prevenciou vojnových konfliktov.

Subsidiarita je alternatívnym menom pre slobodu a dobre organizovanú vnútroštátnu a medzištátnu spoluprácu. Je to aj kľúčový princíp cirkevného sociálneho učenia. EÚ sa musí učiť tomuto princípu lepšie, ako tomu bolo v nedávnej minulosti. Princíp subsidiarity je dôležitý pre obnovu vzájomnej dôvery  – medzi štátmi a inštitúciami EÚ a jej občanmi.

Solidarita predstavuje spojivo v múroch nášho európskeho domu. Bez solidarity sa tento dom rozpadne. Rozumná, efektívna solidarita prichádza po subsidiarite. Solidarita so zraniteľnými a tými, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti, je vzájomne výhodnou  investíciou proti chudobe, rozdeleniu a extrémizmu. Tieto princípy reprezentujú základ spoločného dobra, ktorého podpora dnes tak často chýba v medzinárodných a národných politikách.

A napokon, dialóg reprezentuje kultúru otvorenosti, učenie sa o ostatných a súcit s ľuďmi a svetom.

Tieto princípy sú potrebné, ak sa má Európa v 21. storočí stať naozajstným držiteľom svojho osudu, lídrom ľudskosti, ochrancom demokracie a príkladom všeobecnej solidarity. A takáto Európa bude slúžiť ako zdroj nádeje a integrálneho humanizmu pre svojich ľudí i pre svet. Toto je odkaz Roberta Schumana a otcov – zakladateľov EÚ našej generácii. Zdieľam s nimi tento sen a víziu.

NIE SME TU TURISTAMI, SME OBČANMI

Po dvoch dňoch stretnutí je na mieste otázka: Čo bude ďalej? A osobne, čo budete robiť vy, aby ste postupne implementovali ciele, ktoré ste si počas týchto stretnutí stanovili?

Takéto zhromaždenia a dialógy by sa mali organizovať pravidelne, a to na európskej i národnej úrovni, napríklad raz za dva roky. Túto iniciatívu by mali prevziať národní politickí lídri a lídri cirkví, experti a laici. Európa nie je dôležitá len v Bruseli, Štrasburgu alebo Vatikáne; je dôležitá pre perspektívu našich krajín, regiónov a predovšetkým pre všetkých svojich občanov. EÚ začala ako projekt elít; dnes je viac a viac v rukách ľudí. Preto budúcnosť tohto bezprecedentného projektu by mala byť aj viac prítomná v mysliach a srdciach ľudí. My tu nie sme ako turisti na návšteve Európskej únie, sme jej občanmi so svojimi právami a slobodami, no i povinnosťami a zodpovednosťami. Zmysel integrácie sa  realizuje prostredníctvom férovej participácie, teda účasti na jej chode.

Chvályhodná iniciatíva biskupskej komisie COMECE podporená Svätou stolicou pri príležitosti 60. výročia Rímskych zmlúv nemôže ostať izolovanou a príležitostnou. Dôležitosť miesta, času a obsahu bola potvrdená i prítomnosťou Svätého Otca Františka a vysokého počtu účastníkov z krajín a inštitúcií EÚ. Teraz potrebujeme diskutovať o týchto problémoch aj na národnej úrovni a sústrediť sa na riešenia pre sektory, ako sú životné prostredie, bezpečnosť, migrácia, rozvoj a podobne.

Európa potrebuje dušu, nemôže byť naďalej len ekonomickou alebo technickou komunitou. Kultúrne korene, základne hodnoty, evanjeliová inšpirácia a zmysel pre bratstvo by mali inšpirovať naše rozhodnutia a skutky pre spoločné dobro. Sú potrebnejšie a prinášajú aj viac ovocia než lamentovanie nad vývojom alebo opakujúce sa polemiky. Deficit jednoty a slabá duchovná dimenzia Európskeho spoločenstva je pozvaním pre všetkých kresťanov a ostatných veriacich, aby prispeli a boli jeho aktívnymi účastníkmi so svojimi talentami, potenciálmi, vedomosťami, skúsenosťami a zodpovednosťou na rôznych úrovniach.

Otázkou doby nie je viacrýchlostná Únia alebo jej rozmanitá geometria. Problémom je jej orientácia – Quo vadis, Európa? Keď si jasne zadefinujeme orientáciu a budeme ju konsenzuálne zdieľať, potom musia nasledovať rozumné reformy a stratégie, eliminujúce priestor pre dnešnú vlnu frustácie, populizmu a extrémizmu.

Dozrel čas na zmenu a posun od politiky identít k etike zodpovednosti bez toho, aby sme prestali uznávať dôležitosť akejkoľvek identity, bez spochybňovania rozmanitosti našich kultúr, národov a náboženstiev. Jednota, ale nie uniformita, založená na rovnakej dôstojnosti všetkých ľudí je šľachetnou víziou aj praktickou potrebou. Kresťania a Cirkev nadobudli počas histórie nesmiernu duchovnú inšpiráciu, bohatstvo skúseností a vhodné nástroje na budovanie a šírenie takéhoto zmiereného ľudského spoločenstva.

Rozhovor publikovaný so súhlasom portálu Cesta Plus.

O red

Odporúčame pozrieť

Figel

Ján Figeľ: Libanon je slobodná a pluralitná krajina, je príkladom spolužitia kresťanov a moslimov

Libanon sa nachádza v regióne Blízkeho východu, ktorý je plný nepokojov, no v otázke spolužitia …