Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017: Nerovnosť je naďalej výzvou

Európska komisia podporuje členské štáty pri zabezpečovaní správneho fungovania ich vzdelávacích systémov – údaje zostavené v každoročne uverejňovanom Monitore vzdelávania a odbornej prípravy sú dôležitou súčasťou tejto práce. V jeho najnovšom vydaní sa poukazuje na to, že aj keď členské štáty dosahujú pokrok pri väčšine kľúčových cieľov EÚ v oblasti reformy a modernizácie vzdelávania, dosiahnutie rovnosti vo vzdelávaní si bude vyžadovať intenzívnejšie úsilie.

Komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics v tejto súvislosti povedal: „Nerovnosť naďalej oberá priveľa Európanov o šancu naplno využiť možnosti, ktoré im život ponúka. Ohrozuje aj sociálnu súdržnosť, dlhodobý hospodársky rast a prosperitu. Naše vzdelávacie systémy pritom až príliš často zachovávajú nerovnosť – keď nezohľadňujú ľudí z chudobnejších pomerov; keď spoločenské postavenie rodičov determinuje úroveň dosiahnutého vzdelania a keď sa chudoba a obmedzené príležitosti na trhu práce prenášajú z jednej generácie na ďalšiu. Na odstránenie týchto nerovností musíme vynaložiť väčšie úsilie. Vzdelávacie systémy zohrávajú osobitnú úlohu pri budovaní spravodlivejšej spoločnosti tým, že ponúkajú všetkým rovnakú šancu.“

Dosiahnuté vzdelanie je dôležité pri určovaní výsledkov v sociálnej oblasti. U ľudí so základným vzdelaním je pravdepodobnosť, že budú zažívať chudobu alebo sociálne vylúčenie takmer trikrát väčšia, než u ľudí s terciárnym vzdelaním. Z najnovších údajov Monitora tiež vyplýva, že v roku 2016 bolo zamestnaných iba 44 % mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí ukončili školskú dochádzku s nižším sekundárnym stupňom vzdelania. Medzi bežným obyvateľstvom vo veku od 15 do 64 rokov je miera nezamestnanosti obdobne oveľa vyššia u osôb so základným vzdelaním, než u osôb s terciárnym vzdelaním (16,6 % oproti 5,1 %). Sociálno-ekonomické postavenie zároveň určuje, ako si žiaci vedú: až 33,8 % žiakov z najviac znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia dosahuje slabé výsledky, pričom medzi ich najprivilegovanejšími rovesníkmi je to len 7,6 %.

Jedným z cieľov EÚ do roku 2020 je znížiť podiel 15-ročných žiakov, ktorí nedosahujú dostatočné výsledky v základných zručnostiach čítania, matematiky a prírodných vied, na 15 %. Celkovo sa však EÚ od tohto cieľa vzďaľuje, najmä v oblasti prírodných vied, v ktorej sa počet ľudí so slabými výsledkami zvýšil zo 16 % v roku 2012 na 20,6 % v roku 2015.

Obzvlášť zraniteľnou skupinou sú ľudia narodení mimo EÚ. Musia často čeliť viacerým rizikám a nevýhodám, majú napríklad chudobných alebo nízkokvalifikovaných rodičov, nehovoria doma miestnym jazykom, majú prístup k menšiemu počtu kultúrnych zdrojov a trpia izoláciou a slabými sociálnymi sieťami v prisťahovaleckej krajine. U mladých ľudí migrantského pôvodu hrozí väčšie riziko, že nedosiahnu dobré výsledky v škole a predčasne ukončia školskú dochádzku. V roku 2016 malo až 33,9 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov žijúcich v EÚ, ale narodených mimo nej, nízku kvalifikáciu (dosiahli najviac nižšie sekundárne vzdelanie), pričom medzi ich rovesníkmi narodenými v EÚ to bolo len 14,8 %.

Investície do vzdelávania v celej EÚ sa zotavili z finančnej krízy a mierne vzrástli (v reálnom vyjadrení medziročne o 1 %). Nárast investícií zaznamenali asi dve tretiny členských štátov. Štyri krajiny zvýšili investície o viac ako 5 %.

Vedúci predstavitelia EÚ budú 17. novembra v Göteborgu rokovať o vzdelávaní a kultúre v rámci pracovného programu pod názvom Budovanie našej spoločnej budúcnosti. Európska komisia predloží tohtoročné údaje o vzdelávaní a odbornej príprave. Rokovaním v Göteborgu sa zviditeľní prínos reformy vzdelávania a zdôrazni jej politický význam.

Komisár Navracsics organizuje 25. januára 2018 vôbec prvý samit EÚ o vzdelávaní, na ktorom budú pozvaní predstavitelia na vysokej úrovni zo všetkých členských štátov diskutovať o tom, ako zlepšiť inkluzívnosť a účinnosť vnútroštátnych vzdelávacích systémov.

Súvislosti

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017 je šiestym vydaním tejto výročnej správy vypracovanej Komisiou, ktorá zachytáva vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ na základe širokej škály dôkazov. Meria pokrok EÚ pri dosahovaní šiestich cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020: 1. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku (vo veku 18 – 24 rokov), by mal byť pod 10 %, 2. podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním by mal byť aspoň 40 %, 3. najmenej 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku začatia základného vzdelávania by sa malo zapájať do vzdelávacieho procesu, 4. podiel detí vo veku 15 rokov s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť pod 15 %, 5. malo by byť zamestnaných 82 % mladých absolventov vyššieho sekundárneho až terciárneho vzdelávania (vo veku 20 – 34 rokov), ktorí už ukončili vzdelávanie alebo odbornú prípravu, 6. najmenej 15 % dospelých (vo veku 25 – 64 rokov) by sa malo zúčastňovať na formálnom alebo neformálnom vzdelávaní.

Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politiky, ktoré by im mohli pomôcť lepšie reagovať na spoločenské potreby a potreby trhu práce. Správa zahŕňa porovnanie situácie v jednotlivých krajinách, 28 podrobných správ o jednotlivých krajinách a osobitnú webovú stránku s doplňujúcimi údajmi a informáciami. Investičný plán pre Európu, program Erasmus+, európske štrukturálne a investičné fondy vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Európsky zbor solidarity, ako aj program Horizont 2020 a Európsky inovačný a technologický inštitút pomáhajú stimulovať investície a podporujú politické priority v oblasti vzdelávania.