Budúcnosť Európy: Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025

Sformulované návrhy sú určené ako príspevok k stretnutiu lídrov EÚ, ktoré sa bude konať 17. novembra 2017 v Göteborgu a na ktorom budú diskutovať o budúcnosti vzdelávania a kultúry. Komisia sa domnieva, že je v záujme všetkých členských štátov, aby využili plný potenciál vzdelávania a kultúry a pochopili ho ako hybnú silu pre tvorbu pracovných miest, ekonomický rast a sociálnu spravodlivosť, ako aj prostriedok, ako zažiť európsku identitu v celej jej rozmanitosti.

Podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen uviedol: „Kolektívne úsilie umožní Európe ako celku formovať svoju budúcnosť, lepšie sa vyrovnať s výzvami, ktorým čelí, a stať sa odolnejšou. Jedným z najväčších úspechov Európy bolo prepojenie nášho svetadielu vytvorením priestoru voľného pohybu pracovníkov a občanov. Stále však existujú prekážky mobility v oblasti vzdelávania. Do roku 2025 by sme mali žiť v Európe, v ktorej vzdelávanie, štúdium a výskum nie sú obmedzované hranicami, a kde sa naopak študijný, vzdelávací či pracovný pobyt v inom členskom štáte stanú pravidlom.“

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics uviedol: „Pri zvažovaní budúcnosti Európy musíme vypracovať ambiciózny spoločný plán, ako využiť kultúru a vzdelávanie ako hnaciu silu jednoty. Vzdelanie je kľúčové, pretože nám poskytuje zručnosti potrebné na to, aby sme sa stali aktívnymi členmi našej čoraz zložitejšej spoločnosti. Práve vzdelanie nám pomáha prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu svetu, rozvíjať európsku identitu, pochopiť iné kultúry či získať nové zručnosti potrebné v čoraz mobilnejšej, multikultúrnejšej a digitalizovanejšej spoločnosti.“

Na stretnutí v Ríme v marci 2017 sa európski lídri zaviazali k „Únii, v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“. Komisia sa domnieva, že vzdelávanie a kultúra môžu zohrávať dôležitú úlohu pri riešení takých výziev, ako je starnutie pracovnej sily, pokračujúca digitalizácia, zručnosti potrebné v budúcnosti, potreba podporovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť v čase, keď sa „alternatívne fakty“ a dezinformácie môžu šíriť online, ako aj potreba viac posilniť zmysel pre spolupatričnosť ako protipól populizmu a xenofóbie.

Európsky vzdelávací priestor by mal zahŕňať:

• zabezpečenie mobility pre všetkých: využitím pozitívnych skúseností programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a zvýšením účasti na týchto iniciatívach, ako aj vytvorením študentského preukazu EÚ, ktorý má ponúkať nové používateľsky ústretové spôsoby uchovávania informácií o osobných akademických záznamoch,
• vzájomné uznávanie diplomov:zavedením nového „sorbonského procesu“ (ktorý vychádza z „bolonského procesu“) s cieľom pripraviť pôdu pre vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov a osvedčení o ukončení školskej dochádzky,
• lepšiu spoluprácu pri tvorbe učebných plánov: vydávaním odporúčaní, aby vzdelávacie systémy šírili všetky vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za kľúčové,
• kvalitnejšiu výučbu jazykov: stanovením novej referenčnej hodnoty pre všetkých Európanov, ktorí končia vyššie sekundárne vzdelanie, aby do roku 2025 okrem svojho materinského(-ých) jazyka(-ov) dobre ovládali aj ďalšie dva jazyky,
• propagáciu celoživotného vzdelávania: snahou o zblíženie a zvýšenie podielu ľudí zapojených do vzdelávania počas celého života s cieľom dosiahnuť 25 % do roku 2025,
• uplatňovanie inovácií a digitálneho vzdelávania: propagovaním inovatívnej a digitálnej odbornej prípravy a vypracovaním nového akčného plánu digitálneho vzdelávania,
• podporu učiteľov: zvýšením počtu pedagógov, ktorí pôsobia v programe Erasmus+ a sieti eTwinning, a poskytovaním usmernení v oblasti politiky o profesijnom rozvoji učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl,
• vytvorenie siete európskych univerzít, aby špičkové európske univerzity dokázali bezproblémovo spolupracovať naprieč hranicami, ako aj podpora založenia Školy európskej a nadnárodnej správy vecí verejných,
• investovanie do vzdelávania: využívaním európskeho semestra na podporu štrukturálnych reforiem v záujme zlepšenia politiky vzdelávania, s použitím finančných prostriedkov EÚ a investičných nástrojov EÚ na financovanie vzdelávania, a stanovením referenčnej hodnoty pre členské štáty, a to investovať 5 % HDP do vzdelávania.
• zachovanie kultúrneho dedičstva a posilnenie pocitu európskej identity a spolupatričnosti k európskej kultúre: s využitím dynamiky Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 rozvíjaním európskej stratégie pre kultúru a prípravou odporúčania Rady o spoločných hodnotách, inkluzívnom vzdelávaní a európskom rozmere výučby.
• Posilnením európskeho rozmeru kanála Euronews, ktorý v roku 1993 založilo niekoľko európskych poskytovateľov verejnoprávneho vysielania, aby poskytoval nezávislé a kvalitné informácie s celoeurópskou perspektívou.

Súvislosti

Hlavnú zodpovednosť za politiky vzdelávania a kultúry na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni nesú členské štáty. V posledných rokoch však Európska únia zohráva dôležitú doplňujúcu úlohu. To platí najmä pri cezhraničných činnostiach. Napríklad počas 30 rokov fungovania umožnil program Erasmus (od roku 2014 Erasmus+) 9 miliónom mladých ľudí študovať, školiť sa, vyučovať alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť v inej krajine.

Za posledných desať rokov Európska únia vyvinula aj súbor nezáväzných politických nástrojov, ktoré majú členským štátom pomôcť pri navrhovaní vnútroštátnych politík v oblasti vzdelávania. Od roku 2000 členské štáty spolupracujú v „rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave“, ktorý určuje spoločné smerovanie a referenčné hodnoty.

V roku 2010 si EÚ v rámci stratégie Európa 2020 stanovila dva ciele v oblasti vzdelávania, pri ktorých už bol dosiahnutý skutočný pokrok. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa znížila z 13,9 % v roku 2010 na 10,7 % v roku 2016, pričom cieľ je dosiahnuť 10 % do roku 2020. Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa v roku 2016 zvýšila na 39,1 % z 34 % v roku 2010, pričom cieľ je dosiahnuť 40 % do roku 2020.

Komisia sa domnieva, že nastal čas stavať na týchto základoch a stanoviť si omnoho ambicióznejšie méty.

S cieľom zastrešiť túto reformu a podporiť diskusiu pri zvažovaní budúcnosti Európy predseda Juncker navrhol vo svojej správe o stave Únie z 13. septembra 2017 plán na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie. Stretnutie v Göteborgu 17. novembra 2017 bude príležitosťou pre lídrov, aby diskutovali o sociálnom rozmere Európy vrátane vzdelávania a kultúry.