EuropskeNoviny.sk
Europoslanci Monika Smolková a Györgi Schöpflin debatovali so študentmi o budúcnosti EÚ a výmennom programe Erasmus.
Program Erasmus zásadne mení študentom život, myslí si slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD, S&D). Ich spoločným znakom je, že zväčša nemávajú protieurópske postoje.
So študentami slovenských a maďarských stredných a vysokých škôl debatovala na tému Erasmu a budúcnosti EÚ s poslaneckým kolegom z Maďarska na Cezhraničnom diskusnom fóre v Košiciach, ktoré zorganizovali Informačné kancelárie Európskeho parlamentu zo Slovenska a z Maďarska.
Program študentskej mobility Erasmus posiela už 30 rokov mladých ľudí vyskúšať si štúdium a život v inej členskej krajine EÚ. Je tak často prvým najciteľnejším kontaktom mládeže s iniciatívou priamo spojenou s Európskou úniou.
Erasmus vznikol v roku 1987, kedy ho využilo 3 200 študentov z jedenástich členských štátov. V roku 2015 sa do programu Erasmus+ zapojilo rekordných 678 tisíc ľudí, ktorí študovali, stážovali, alebo pôsobili ako dobrovoľníci v zahraničí vďaka rozpočtu vo výške 2,1 miliardy eur. Za tri desaťročia sa do Erasmu zapojilo viac ako 9 miliónov ľudí.
Program sa preto teší všeobecnej obľube, poslanci Európskeho parlament bojujú za jeho financovanie vždy, keď je témou európsky rozpočet. Veria, že pomáha zaangažovať mladú generáciu na spolupráci v EÚ a vzájomnom spoznávaní sa.
Európsky parlament sa podľa Moniky Smolkovej zasadil o zvýšenie rozpočtu na program Erasmus v tomto rozpočtovom období o 40 %. Študentom odporúčala zapojiť sa do nových iniciatív, ako je napríklad Európsky zbor solidarity, ktorý sa podľa nej stáva „fenoménom“. „Ešte len schvaľujeme rozpočet a už je prihlásených viac ako 40 tisíc mladých ľudí, ktorí chcú pomáhať,“ hovorí europoslankyňa.
Takisto odporúča všímať si výzvy pre rok 2018, ktorý bude v EÚ Európskym rokom kultúrneho dedičstva. Zdôrazňuje odkaz tolerancie a porozumenia, ktorý podľa jej slov tento rok v EÚ bude niesť.
Maďarský europoslanec, člen výboru EP pre ústavné veci, výboru pre kultúru a vzdelávanie a takisto bývalý univerzitný profesor Györgi Schöpflin (Fidesz, EPP) súhlasí, že aj jeho študentov pobyt v zahraničí ovplyvnil. K budúcnosti Európy hovorí, že únia dnes podľa neho trpí mnohovrstevnou krízou, ktorú ak budeme analyzovať zlým spôsobom nenájdeme riešenia.
Kristína Tobiašová z podpornej siete pre mobilných študentov Erasmus Student Network z Košíc povedala, že v komunite absolventov Erasmu je už známy termín „post-erasmus depresia“. Zážitky a skúsenosti študentov, ktorí sa zúčastnili mobility ich podľa nej „diametrálne odlišujú od rovesníkov, ktorí takúto možnosť nemali.“
Vníma však pokles záujmu o vycestovanie medzi mladými ľuďmi, za ktorým vidí strach z teroristických útokov v niektorých krajinách. Aj preto podľa nej treba posilniť propagáciu týchto programov.
Jozef Benka z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika predstavil rozbiehajúci sa medzinárodný výskumný projekt realizovaný na Katedre pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, ktorý skúma faktory motivácie vysokoškolských študentov odísť zo svojej krajiny. Na základe doterajších zistení a výskumu na slovenských univerzitách hovorí, že „samotné rozhodnutie odísť súviselo skôr s negatívnymi faktormi, s nespokojnosťou vo vlastnej krajine. Na druhej strane, tento odchod môže prispieť u študentov k seba-rozvoju a súvisí s otázkou možností.“
