Komisia stanovila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok

Cyklus koordinácie hospodárskej, fiškálnej a sociálnej politiky v rámci európskeho semestra 2018 začína v kontexte silnej hospodárskej aktivity v eurozóne a EÚ, rekordne vysokých mier zamestnanosti a mier nezamestnanosti klesajúcich na predkrízové úrovne. V situácii, keď k tejto výraznej rastovej dynamike prispievajú všetky členské štáty, je momentálne prioritou zaistiť, aby tento trend pokračoval a aby z neho mali prospech všetky zložky našej spoločnosti. Okrem zodpovedných fiškálnych politík by sa malo vykonávanie štrukturálnych reforiem sústrediť na vytváranie podmienok pre zvýšenie investícií a rastu reálnych miezd, ktorý by podporil domáci dopyt. Balík je založený na hospodárskej prognóze Komisie z jesene 2017 a vychádza z priorít oznámených v prejave predsedu Junckera o stave Únie v roku 2017. Je v ňom zohľadnené aj nedávne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv na sociálnom samite v Göteborgu.

Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol: „Napriek všetkým reformám, ktoré sa uskutočnili v uplynulých rokoch, zostáva európska hospodárska a menová únia nedokončená. Preto musíme využiť súčasnú priaznivú situáciu a našu hospodársku a menovú úniu posilniť a zároveň zvýšiť odolnosť a inkluzívnosť našich hospodárstiev. Budúci mesiac predložíme návrhy, ktoré hospodársku a menovú úniu ešte viac posilnia. Zlepšenie jej architektúry však nenahrádza potrebu zdravých rozpočtových, hospodárskych a sociálnych politík na úrovni členských štátov. A práve tie sú hlavným cieľom európskeho semestra. Predkladáme stanoviská k návrhom rozpočtových plánov a vyzývame členské štáty, ktorým hrozí, že nedodržia ustanovenia Paktu stability a rastu, aby prijali nevyhnutné opatrenia na úpravu svojho rozpočtového smerovania.“

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová privítala dohodu slovami: „Len pár dní po sociálnom samite a vyhlásení Európskeho piliera sociálnych práv predkladáme európsky semester, ktorým sa tento pilier zavádza do praxe so zámerom obnoviť konvergenciu k lepším pracovným a životným podmienkam medzi členskými štátmi aj v rámci nich.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti povedal: „Hospodárstvo eurozóny rastie najrýchlejšie za posledných desať rokov a jej priemerný deficit by mal z úrovne takmer 6 % v roku 2010 na budúci rok klesnúť pod 1 % HDP. Napriek tomu musia viaceré členské štáty čeliť vysokej miere verejného dlhu, čo obmedzuje ich schopnosť investovať do budúcnosti. Tieto krajiny by mali využiť túto príležitosť na ďalšie posilnenie svojich verejných financií, a to aj zo štrukturálneho hľadiska. Naopak krajiny, ktorých fiškálny priestor to umožňuje, by mali realizovať investície v prospech svojich občanov.“

Hospodársky rast sa prudko zvyšuje a zdá sa, že hospodárstvo eurozóny bude tento rok rásť najrýchlejšie za uplynulé desaťročie. K tomuto dobrému výsledku prispieva stabilná súkromná spotreba, silný celosvetový rast a klesajúce miery nezamestnanosti. Hospodárstva všetkých členských štátov sú na vzostupe a situácia na ich trhoch práce sa zlepšuje, ale mzdy rastú len pomaly. V dôsledku priaznivých podmienok financovania a značne optimistickejších ekonomických nálad, ku ktorým prispelo zníženie neistoty, rastú aj investície. Stav verejných financií krajín eurozóny sa výrazne zlepšil. Keďže sa členské štáty nachádzajú v rôznych fázach hospodárskeho cyklu, v usmerneniach sa zdôrazňuje potreba nájsť správnu rovnováhu medzi podporou hospodárskej expanzie a zaistením udržateľnosti verejných financií, najmä znižovaním vysokej úrovne dlhu.

Ročný prieskum rastu 2018

Ročný prieskum rastu vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície, a podporili tak expanziu a zvýšili produktivitu a dlhodobý rast. Vychádza pri tom z minulých usmernení a zohľadňuje rozdielnu pozíciu členských štátov v rámci hospodárskeho cyklu. Komisia tiež odporúča ďalšie štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné na to, aby bolo európske hospodárstvo stabilnejšie, inkluzívnejšie, produktívnejšie a odolnejšie. Fiškálne politiky by mali dosiahnuť správnu rovnováhu medzi zaistením udržateľnosti verejných financií a podporou expanzie hospodárstva. Prioritou musí byť naďalej znižovanie vysokých úrovní dlhu a vytváranie nových fiškálnych rezerv. Prispieť k tomu môže odstraňovanie medzier v daňových právnych predpisoch, skvalitnenie štruktúry verejných financií a lepšie zacielenie výdavkov. Prierezovou prioritou naďalej zostáva sociálna spravodlivosť, pričom zásady a práva obsiahnuté v Európskom pilieri sociálnych práv sa odteraz stanú pevnou súčasťou európskeho semestra.

Správa o mechanizme varovania 2018

Správa o mechanizme varovania je integrálnym nástrojom európskeho semestra zameraným na prevenciu a riešenie nerovnováh, ktoré bránia bezproblémovému fungovaniu hospodárstiev členských štátov, eurozóny alebo EÚ ako celku. Na základe analýz obsiahnutých v správe o mechanizme varovania bolo navrhnutých 12 krajín, ktorých by sa v roku 2018 malo týkať hĺbkové preskúmanie. Ide o tie isté krajiny, v prípade ktorých boli zistené nerovnováhy aj v rámci predchádzajúceho kola postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, t. j. Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Komisia predloží hĺbkové preskúmania ako súčasť svojich správ o jednotlivých krajinách vo februári 2018.

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti

Tento rok sa v návrhu spoločnej správy o zamestnanosti po prvýkrát do praxe uvádza sociálny prehľad, ktorý je jedným z nástrojov na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Výkonnosť členských štátov sa meria na základe 14 hlavných ukazovateľov. V spoločnej správe o nezamestnanosti sa takisto zohľadňujú reformy vnútroštátnych politík vo vzťahu k cieľom stanoveným v rámci piliera.

Spoločná správa o zamestnanosti poukazuje na pokračujúce zlepšenia na trhoch práce: odkedy sa súčasná Komisia ujala funkcie, bolo vytvorených približne 8 miliónov nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti naďalej klesá a v septembri 2017 dosahovala 7,5 % (8,9 % v eurozóne), čo je najnižšia úroveň od roku 2008. Oživenie na trhu práce sa však nepremieta do rastu miezd. V mnohých členských štátoch disponibilné príjmy stále nedosahujú predkrízové úrovne.

Návrh usmernení pre zamestnanosť

Usmernenia pre zamestnanosť obsahujú spoločné priority a ciele vnútroštátnych politík zamestnanosti a slúžia ako základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V tohtoročnom návrhu sa text zosúlaďuje so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, zvýšiť jej atraktívnosť pre investície, prispieť k tvorbe kvalitných pracovných miest a podporiť sociálnu súdržnosť.

Odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny

Komisia odporúča vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky a vyváženú kombináciu politík pre eurozónu ako celok. To by malo prispieť k podpore investícií a zlepšeniu štruktúry verejných financií. V súlade s prioritami Komisie sa od členských štátov takisto žiada, aby zintenzívnili úsilie pri vykonávaní opatrení na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu.

V odporúčaní sa tiež volá po politikách, ktoré by podporovali udržateľný a inkluzívny rast a zlepšovali odolnosť, obnovu rovnováhy a konvergenciu. Uprednostniť by sa mali reformy, ktoré zvyšujú produktivitu, zlepšujú inštitucionálne a podnikateľské prostredie, uľahčujú investície, podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest a znižujú nerovnosť. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby dosiahli výrazný pokrok na ceste k dokončeniu jednotného trhu, najmä v oblasti služieb. Členské štáty s deficitom bežného účtu alebo vysokým vonkajším dlhom by sa mali snažiť zvýšiť produktivitu, zatiaľ čo členské štáty s prebytkami bežného účtu by mali odporovať rast miezd, ako aj investície a domáci dopyt.

Komisia presadzuje vykonanie reforiem, ktoré podporujú rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a inklúziu. Členské štáty eurozóny tiež vyzýva, aby znížili daňové zaťaženie práce, najmä v prípade osôb s nízkymi príjmami a druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti.

Odporúča sa pokračovať v práci na dobudovaní bankovej únie s ohľadom na znižovanie a rozdelenie rizík vrátane európskeho systému ochrany vkladov a sfunkčnenia spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií. Posilniť by sa mal európsky systém dohľadu nad finančnými inštitúciami, aby sa zabránilo akumulácii rizík. Malo by sa tiež zrýchliť znižovanie úrovne nesplácaných úverov a malo by dôjsť k ďalšej integrácii a rozvoju kapitálových trhov EÚ, aby sa uľahčil prístup k financovaniu, a to najmä pre malé a stredné podniky.

Nakoniec Komisia odporúča zrýchliť tempo dokončovania hospodárskej a menovej únie, a to pri plnom rešpektovaní vnútorného trhu Únie a zachovaní otvorenosti a transparentnosti vo vzťahu k členským štátom mimo eurozóny.

Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov krajín eurozóny

Komisia takisto dokončila posudzovanie súladu návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2018 s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Prijala 18 stanovísk k návrhom plánov všetkých členských štátov eurozóny s výnimkou Grécka.

Pokiaľ ide o šestnásť krajín, ktoré podliehajú preventívnej časti Paktu stability a rastu:

V prípade šiestich krajín (Nemecko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Fínsko a Holandsko) sa dospelo k záveru, že návrhy rozpočtových plánov sú v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018.

V prípade piatich krajín (Estónsko, Írsko, Cyprus, Malta a Slovensko) sa dospelo k záveru, že návrhy rozpočtových plánov sú vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018. Tieto krajiny predložili plány, ktoré by mohli viesť k určitej odchýlke od ich strednodobého rozpočtového cieľa alebo od ich postupu úprav smerom k tomuto cieľu.

V prípade piatich krajín (Belgicko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko a Slovinsko) vyplýva z návrhov rozpočtových plánov riziko nesúladu s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018. Tieto členské štáty predložili návrhy rozpočtových plánov, ktoré by mohli viesť k značnej odchýlke od postupu úprav smerom k ich príslušnému strednodobému rozpočtovému cieľu. V prípade Belgicka a Talianska sa predpokladá, že nedodržia ani referenčnú hodnotu pre úpravu pomeru dlhu k HDP.

Pokiaľ ide o Taliansko, zdrojom obáv je pretrvávajúci vysoký verejný dlh. V liste adresovanom talianskym orgánom podpredseda Komisie Dombrovskis a komisár Moscovici informovali, že Komisia má v úmysle opätovne posúdiť dodržiavanie referenčnej hodnoty pre úpravu pomeru dlhu k HDP Talianskom na jar 2018.

Pokiaľ ide o dve krajiny, ktoré ešte podliehajú nápravnej časti Paktu stability a rastu (t. j. vzťahuje sa na ne postup pri nadmernom deficite):

V prípade Francúzska, ktoré by mohlo začať podliehať preventívnej časti Paktu stability a rastu od roku 2018, ak dosiahne včasnú a udržateľnú nápravu nadmerného deficitu, sa dospelo k záveru, že z jeho návrhu rozpočtového plánu vyplýva riziko nesúladu s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018. Dôvodom je, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2017 sa očakáva značná odchýlka od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu a nesúlad s referenčnou hodnotou pre úpravu pomeru dlhu k HDP v roku 2018.

V prípade Španielska sa dospelo k záveru, že návrh rozpočtového plánu je vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2017 by totiž celkový deficit nemal v roku 2018 prekročiť referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve, hoci sa očakáva, že cieľový celkový deficit dosiahnutý nebude a fiškálne úsilie bude za odporúčanou úrovňou značne zaostávať.

Komisia takisto prijala viaceré opatrenia v rámci Paktu stability a rastu:

Spojené kráľovstvo

Komisia odporučila, aby sa ukončil postup pri nadmernom deficite v prípade Spojeného kráľovstva. Prognóza Komisie potvrdzuje, že Spojené kráľovstvo dosiahlo počas fiškálneho roku 2016 – 2017 včasnú a trvalú nápravu svojho nadmerného deficitu.

RUMUNSKO

Pokiaľ ide o Rumunsko, Komisia dospela k záveru, že v reakcii na odporúčanie Rady z júna sa neprijali žiadne účinné opatrenia a navrhuje, aby Rada prijala revidované odporúčanie adresované Rumunsku, aby napravilo svoju značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Rada v júni 2017 v rámci postupu pri nadmernej odchýlke vydala odporúčanie, v ktorom sa od Rumunska požadovala ročná štrukturálna úprava vo výške 0,5 % HDP. Vzhľadom na následný vývoj udalostí a na to, že Rumunsko neprijalo účinné opatrenia na nápravu svojej značnej odchýlky, Komisia predkladá návrh revidovaného odporúčania, v ktorom sa v roku 2018 požaduje ročná štrukturálna úprava vo výške aspoň 0,8 % HDP.

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Radu, aby prerokovala predložený balík a schválila navrhnuté usmernenia, a teší sa na plodnú diskusiu o politických prioritách EÚ a eurozóny s Európskym parlamentom.